Ako sa správne hýbať? Musí to byť nutne nejaký druh športu alebo stačí akákoľvek pohybová aktivita, napríklad aj upratovanie, aby naše telo bolo v relatívnej pohode?
Platí veľmi jednoduchá veta. Každý pohyb je lepší ako žiaden. Či sa stihneme hýbať 5 alebo 50 minút denne, je dobre. Aj málo je viac ako nič. Doba je taká, že väčšina zamestnaní je sedavých, a preto oproti minulému storočiu strácame prirodzený fyzický pohyb na dennej báze. Máme autá, televízory a tie nám uľahčujú život, ale eliminujú pohyb ako prirodzenú súčasť bytia. Samozrejme, domáce práce sú fajn, že pri ich výkone vlastne cvičíme, ale to môžeme povedať aj o sexe. Čiže pohyb je vždy najlepší, ak spĺňa aj iný účel. To je to najlepšie spojenie. Naše fyzické telo potrebuje pohyb na dennej báze.
Všetky športy, okrem šachu, môžu viesť k zraneniu, ak sa nerobia správne. Najlepšou prevenciou je dobrá príprava. Ako sa teda správne pripraviť na športovanie?
Zranenie je riziko, ak niečo robíme. Ak nič nerobíme, nič sa nám nestane, ale ani nič nedosiahneme. Takže isté riziko je pri všetkom, aj pri vynášaní smetí. Telo musí byť dostatočne spevnené najmä v oblasti telesného jadra, ktoré je zdrojom všetkých pohybov. To znamená, vždy sa najviac oplatí vybudovať si kvalitné brušné svalstvo, nie však pre vizuálny efekt, ale pre funkčnosť a vnútornú pevnosť. Nohy a ruky sú len vysunuté páky. Chrbát je takisto extrémne dôležitý, pretože tak, ako je zdravá naša chrbtica, tak sme zdraví my.
Tri štvrtiny Slovákov tvrdia, že šport je súčasťou ich života. Je to skutočne tak? Veď ľudí s nadváhou a obezitou je, napriek tomuto tvrdeniu, čoraz viac…
Nemyslím si, že táto štatistika je správna. Je stále obrovská väčšina ľudí, pre ktorú je pohyb nutné zlo a nedokážu sa prirodzene hýbať, najmä vo vyššom veku, pri sedavom zamestnaní alebo pri akejkoľvek diagnóze. Skupina ľudí na celom svete v tejto kategórii rastie a my dobre vieme, že ako ľudská rasa prirodzene degenerujeme životným štýlom a environmentom, ktorý je okolo nás. Nikto však nemá nič príkazom a každý, ak veľmi chce, dokáže sa vytesniť z dogiem a zdanlivo nastavených pravidiel.
Mnoho ľudí začína športovať preto, aby sa nemuseli obmedzovať v jedle. Je to správne?
Nikdy nedosiahneme harmóniu, pokiaľ nespojíme optimálnu výživu, funkčný a radostný pohyb a uvedomelú životosprávu. Darmo sa vytrápime na ťažkom tréningu, keď sa potom zastavíme vo fastfoode a skonzumujeme cukry a tuky, ktoré naše telo nedokáže využiť ako zdroj energie. Potom v noci nemôžeme spávať, sme hladní, pretože naše telo reálne živiny nedostalo. Večera napríklad z vajec, slaniny a so zeleninou saturuje telo potrebnými živinami a vaše telo začne časom prosperovať, samozrejme, v súvislosti s individuálnymi špecifikami a ostatnými detailmi v životospráve a vo výživovom protokole.
Ako športovať, aby sme pri ňom s radosťou vydržali?
Je potrebné nájsť si šport, ktorý nás skutočne baví. Ja zastávam teóriu, že každý človek je iný, len vyzeráme podobne. Aj psy sa líšia vizuálne aj funkčnosťou. Každý človek, tak ako pes, je určený na niečo iné. Pudlíkovi ide zručnosť, dynamika, koordinácia, husky lepšie behá a vydrží bežať dlhé trate. Ten pohyb ich napĺňa, majú ho v krvi. Je našou úlohou, aby sme objavili, čo napĺňa nás. Či radi beháme a sme sami, či máme radšej loptové hry, lebo sme večné deti, alebo nás to ťahá ku gymnastike, aby sme objavovali možnosti svojho tela.
Ako často športovať?
Tak ako každý deň jeme, tak sa musíme každý deň hýbať. Tu platí: Ak si necvičil, nejedz.
Mnoho ľudí tvrdí, že ich šport oslobodzuje. Je to skutočne tak?
Rozsiahle súvislosti medzi ľudskou fyziológiou, metabolizmom, hormónmi, psychikou a športovaním ani nemusíme pripomínať. Je to samozrejmé. Pohyb zrýchľuje náš tep, mení fyziológiu, v okamihu sa v tele začnú diať úplne iné procesy ako v pokoji. V mysli prináša slobodu, uvoľnenie a vzácne stav „flow“, keď nemyslíme na nič, len na to, čo práve robíme. A to je ten najvzácnejší stav, aký dokáže dospelá myseľ zažiť. Preto milujeme to, čo robíme, ak sa nám to spája s týmto stavom.
Módne je dnes chodiť do posilňovne. Pre koho je takýto druh cvičenia vhodný a komu by ste ho neodporučili?
Celkovo nie som zástanca chodenia do fitnescentra, významnejšie je pracovať na cvikoch s vlastnou hmotnosťou pokojne aj doma, k dispozícii sú zdroje na YouTube, DVD, v našich knihách alebo novom zápisníku Supertelo. Stačí si osvojiť zopár cvikov, skombinovať s tréningom vonku, nejakou kardio záťažou vo vysokej intenzite na princípe HIIT tréningu (tréning vysokej intenzity cyklickej svalovej práce so striedaním zaťaženia, napríklad beh v pomere 1 : 3 – pomalý beh verzus šprint).
Mnoho ľudí športuje skoro ráno, iní večer. Existuje nejaké pravidlo, kedy je ideálne cvičiť, teda nejaký vzorec zdravého pohybu?
Ráno na lačno je pohyb najúčinnejší. Vtedy dosiahneme najlepšie výsledky aj po metabolickej a hormonálnej stránke, čo sa týka účinku pohybu na naše telo. Ak však nestihneme cvičiť ráno, môžeme stihnúť ešte cez obed namiesto jedla alebo vo večerných hodinách, čo je najviac bežné.
Je možné nejakým spôsobom namotivovať k pohybu takzvaných športových peciválov?
Každý si musí uvedomiť, že jeho telo pohyb k životu a zdraviu potrebuje, nie je to voľba, je to nutnosť, nevyhnutnosť. Preto učíme ľudí, že musia zmeniť svoje myslenie, postoje a povahu predtým, ako sa odhodlajú na zmenu vo svojom živote. To je úloha pre rodičov, aby viedli svoje deti k pohybu, nie nutne k športovej špecializácii, tak aby sa pre človeka stal pohyb samozrejmosťou už v detskom veku. Potom bude mať dospelák jednoduchšiu cestu.
Sú ľudia, ktorí celý život nešportovali a vo vyššom veku si povedali, že by mali pre seba niečo urobiť. Existujú športy, ktoré môže človek robiť aj vo vyššom veku aj keď nikdy predtým nešportoval?
Máme konkrétne prípady, napríklad jedna moja klientka začala športovať v päťdesiatke. Dosiahla krásne zmeny a mala toľko naakumulovanej energie za tie roky, že sa zdalo, akoby telo túžilo už konečne po pohybe. Aj intelektuáli a umelci by mali pochopiť, že nejaká forma pohybu musí byť pre nich prijateľná. Inak strácajú zdravie a fyzické telo na úkor svojich hodnôt, ktoré následne nemôžu kvôli zdraviu napĺňať. Ideálne je vo vyššom veku začať s prechádzkami so striedavou rýchlosťou, jogou, plávaním alebo bicyklovaním.
Seniori a pohyb. Je dôležité, aby sa starší ľudia hýbali. Často však majú rôzne zdravotné problémy? Aké sú odporúčania pre staršiu generáciu?
Pohyb nás drží pri živote. Ľudia s akýmikoľvek obmedzeniami môžu cvičiť a hýbať sa podľa možností, ktoré majú. Existuje dokonca joga na invalidnom vozíku. V podstate pri každej diagnóze existuje pohyb, ktorý je reálny a dá sa vykonávať a považovať za cvičenie. Zodpovednosť je na každom z nás, aby sme skúšali, ako sa dá hýbať v danom stave. Treba zostať fyzicky aktívny, či už vo forme jazdy na bicykli, prechádzkami, pešou chôdzou alebo manuálnou prácou v záhradke. Všetko sa počíta.
Pediatri dvíhajú varovný prst nad narastajúcim počtom detí s nadváhou a obezitou. Čím to je, že sa dnešné deti málo hýbu?
Možností zlej stravy máme mnoho, nástrahy číhajú z každej strany. Pohyb je práca, drina, to už každému človeku nevonia. Aký rodič, také dieťa, väčšinou sa životný štýl kopíruje. Moja dcéra Amélia chodí do 1. triedy a keď občas vidím, ako dávajú detičkám rodičia na desiatu cukríky a keksíky, je mi smutno. Takáto výživa predurčuje deti na neskoršiu obezitu a metabolické poruchy, obzvlášť, ak to platí na dennej báze. Za deti majú zodpovednosť dospeláci, a to treba brať ozaj zodpovedne. Sladkosti, to nie je výživa pre deti a nemali by v detskom jedálničku vôbec byť.
Môžeme športom ovplyvniť svoju vlastnú dĺžku života?
Naše zdravie tak ako dĺžka života sú multifaktoriálna záležitosť. Environment, prostredie, genetika, dedičnosť, návyky, zvyky, životný štýl, sociálna situácia, to všetko vplýva na kvalitu nášho života. Povedzme si otvorene, ani nie tak dlhovekosť ako kvalita čo najdlhšieho života rozhoduje. Pohyb je jedným z kľúčových faktorov, ako si udržať pevnejšie psychické aj fyzické zdravie.
Ľudia, ktorí športujú, sú vraj inteligentnejší. Je to pravda?
To je dvojitý uhol pohľadu. Ten, kto športuje príliš alebo trénuje profesionálne, nemá žiadnu ďalšiu kapacitu na iné záujmy, čítanie, vzdelávanie sa, rozhľad. Preto sa často môže zdať, že naši športovci, napríklad hokejisti sú jednoduchší, ale je to len preto, že fyzická námaha masívne odčerpáva kapacitu na všetko ostatné. Bývalí športovci majú dobrý potenciál byť inteligentnejší, ale ak berieme fakt, že inteligencia nie je len o hĺbke poznania a rozsahu informácií, ale o schopnosti ich používať v reálnom živote a vedieť prepájať jednotlivé sústavy v procese myslenia, smerovaného k reálnym činom a výsledkom.