Sú ľudia, ktorí pôsobia, akoby sa neustále niekam ponáhľali, a potom druhá veľká skupina, ktorá sa „nikam neponáhľa“. Vyjadrujú tým svoj postoj k životu.
Vedci z anglickej univerzity v Leicestri by mohli štúdiou, ktorej sa venovali, motivovať tých pomalších. Šesť rokov pozorovali zdravotné následky chôdze ľudí s rozdielnym tempom chôdze. Ukázalo sa, že tí, ktorí chodia pomaly, pre svoje zdravie nerobia nič dobré.
Štúdia, ktorej sa podrobilo 420-tisíc ľudí, ukázala, že pomalí chodci zomreli v pozorovanom čase 1,8–2,4-krát častejšie na srdcové ochorenia ako tí, ktorí chodili rýchlo. Autori štúdie tieto zistenia pripísali skutočnosti, že rýchli chodci boli vo všeobecnosti v lepšej kondícii ako tí, čo chodili pomaly a boli tým pádom lepšie chránení pred vysokým krvným tlakom či obezitou.