Ženská sexuálna dysfunkcia má skratku FSD. V automobilizme je to skratka pre „full self driving“, čiže čosi ako samostatná jazda auta (s minimálnym dohľadom vodiča). V prípade žien je to však „female sexual dysfunction“ a venujú sa jej gynekológ, endokrinológ, sexuológ, psychiater či psychológ. Alebo – povedzme si na rovinu – mohli by sa jej venovať. V situácii, keď je nedostatok špecialistov na podstatne vážnejšie diagnózy, je naivné myslieť si, že bežný ženský lekár sa bude v ambulancii sám od seba vypytovať svojej klientky na jej poruchy sexuálnej túžby, už ani nehovoriac o endokrinológoch, ktorých je málo, alebo psychiatroch, ktorí sú dnes zavalení pacientmi s depresiami a úzkosťami. Všetko však so všetkým súvisí a niekedy vyriešenie psychického či endokrinologického problému (napr. znížená funkcia štítnej žľazy), samozrejme, môže pomôcť riešiť aj pri riešení FSD. Alebo problémy s perimenopauzou a menopauzou sa dajú riešiť užívaním fytoestrogénov, úpravou stravy, pohybom a s pomocou lokálnych prípravkov.
„Muži sú na rozdiel od žien hormonálne monotematickí,“ hovorí sexuologička Danica Caisová. To znamená, že sa im v priebehu života natoľko nemenia hormonálne hladiny ako ženám, ktorým hormóny výrazne kolíšu už len v priebehu jediného menštruačného cyklu. „Aj starší muži majú pomerne vysokú hladinu mužského pohlavného hormónu testosterónu, ale nikdy sa nestane to, čo sa stane ženám: že v období menopauzy a po nej sa ženy dostávajú do bodu, keď im klesne hladina estrogénov na minimum, pretože časom úplne zaniká činnosť vaječníkov,“ dodáva sexuologička.
Najčastejšie príčiny sexuálnej dysfunkcie u žien sú poruchy túžby, vzrušivosti, orgazmu, ale aj bolestivý sexuálny styk. „Pretrvávajúca alebo opakovaná bolesť, ktorá sa vyskytuje pri pokuse o pohlavný styk, sa odborne nazýva dyspareunia,“ vysvetľuje MUDr. Radmila Sládičeková, PhD., MPH. „Vyskytuje sa v období po pôrode, počas dojčenia, ako vedľajší účinok chemoterapie a rádioterapie, pri užívaní antiestrogénov či v období po menopauze.“ Všetky tieto príčiny spája jeden dôvod – nízka hladina ženského pohlavného hormónu estrogénu, a preto stenčená a nedostatočne zvlhčená vaginálna sliznica. Po pôrode a v období dojčenia je prirodzene zablokovaný ovariálny hormonálny cyklus, rádioterapia poškodzuje vaginálny epitel a zníži prekrvenie, u žien pred menopauzou a po nej klesá hladina estrogénov prirodzene. Keďže však priemerná dĺžka života sa zvyšuje, pokles hladiny estrogénov u menopauzálnych žien by mal byť v hľadáčiku klinikov,“ dodáva MUDr. Sládičeková. „Pacientky by nemali mať obavu diskutovať o svojom probléme so špecialistom,“ dodáva.
Problém sexuálnej dysfunkcie je veľmi široký, a tak sa tu nedá opísať všetko. Dôležitá je správna liečba diagnózy, ktorá s problémom súvisí (cukrovka, depresia, chronická únava), konzultovať užívanie liekov, ktoré znižujú libido, mať reálne očakávania (sex v živote nie je taký ako vo filme), dopriať svojmu sexuálnemu životu digitálny detox a urobiť si radšej čas na rozhovor a očný kontakt. Ďalej športovať (najmä fyzioterapia panvového dna), ale vhodný je každý šport, ktorý zrýchli tep a rozprúdi krv. Intimita, romantika a zmyselný priestor v spálni tiež môžu posilniť túžbu. Pri probléme suchosti v pošve existuje možnosť vaginálneho podávania hormónov, ale tiež gély i čapíky s obsahom kyseliny hyalurónovej. Na lepšie prekrvenie intímnych partií zasa môže pomôcť intímny oleogél s obsahom lokálneho vazodilatátora (rozširuje cievy), pričom intenzívnejšie prekrvenie a uvoľnenie svalov zvýši sexuálnu túžbu, vnímanie príjemných pocitov a pomáha aj pri vaginálnej atrofii (stenčenie sliznice) u postmenopauzálnych žien (najmä látky visnadín, CBD a myrcén). V knihe Hormonálna inteligencia odporúča autorka, gynekologička a fytoterapeutka, prášok maca peruánska (600–900 mg štandardizovaného extraktu v kapsulách alebo 2–3 g denne v prášku) na nízke libido, na úzkosť, depresiu aj úľavu od stresu. Na nízke libido odporúča aj červený ženšen (jeden gram denne).
Nech sa teda FSD radšej premení na „dobrú jazdu“ a vôbec nie samostatnú, ale vo dvojici! Aby že nám dobre bolo. Aby ženám dobre bolo!
Sexuálna dysfunkcia u žien môže byť
Primárna – žena od začiatku pohlavného života nepociťuje potrebu sexuálneho prežívania (je tzv. sexuálne chladná). Napriek tomu aj frigidná žena môže byť dobrou milenkou, ak je jej vzťah s partnerom harmonický. Primárna sexuálna dysfunkcia ženy natoľko neobťažuje ako sekundárna.
Sekundárna – je závažnejšia, pretože vzniká po pôvodne bezproblémovom intímnom živote, keď mala žena harmonický sexuálny život, s ktorým bola spokojná. Po pôrode či v období klimaktéria sa však odrazu jej sexuálny život skomplikuje – pre bolestivý sexuálny styk, poruchy vzrušivosti, orgazmu, pre chýbanie túžby.
Najbežnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú túžbu po sexe a citlivosť, sú:
Zdravotné problémy: únava, fyzická bolesť, depresia, cukrovka, srdcové ochorenia, znížená činnosť štítnej žľazy, chronický únavový syndróm a dokonca aj rakovina
Lieky: antidepresíva, lieky na tlak, sedatíva, antipsychotiká, betablokátory
Citové problémy: stres, obavy, trauma (vrátane fyzickej či pôrodnej), tabu ohľadom sexu, spomienky na vyhrážanie či násilie, zrady vo vzťahu, negatívny sebaobraz, nízke sebavedomie
Životné faktory: uponáhľanosť, nároky na dojčenie a materstvo, zmeny v príťažlivosti partnera
Partnerské faktory: partner má depresiu, trpí úzkosťou, popíja, užíva lieky, nemá záujem o sex, je emocionálne nedostupný
(Podľa knihy Aviva Romm: Hormonálna inteligencia, Ikar 2022)