Takzvaný „rip current“ (z anglického rip – trhlina, prietrž, zlom a current – prúd) je spätný prúd, ktorý láme, resp. prerušuje vodný príboj. Má prívlastok smrtiaci, pretože veľa ľudí sa v mori už vďaka nemu utopilo. Keď chceli vyplávať na breh, zistili, že sa to nedá a vodný prúd ich ťahá stále hlbšie a hlbšie do mora. Žiaľ, práve v mieste „rip current-u“ je vstup do mora najjednoduchší, pretože tam nehrozí, že by vás zaliala lámajúca sa vlna. Na prvý pohľad niekoľko metrov široké, pokojné miesto v mori, kam sa dá ľahko vstúpiť. Je to preto, že tento prúd sa stáča naspäť do mora a pod sebou ťahá všetko preč od pobrežia. Aj vás.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ak si myslíte, že takéto nebezpečenstvo hrozí len v divokých vodách oceánu na pobreží Austrálie či niekde v exotike, veľmi sa mýlite. Svedčia o tom skúsenosti ľudí, ktorí napísali na sociálne siete svoje zážitky.
,Zažil som to v Taliansku s otcom, keď som mal možno 15 rokov," spomína Viktor. „Blbli sme v mori, lebo konečne boli vlny a odrazu sme z vody po pás nedočiahli na dno. Plávali sme smerom k brehu – a nič. Chvíľu sme zaberali rukami, čo nám sily stačili, ale boli sme stále hlbšie a hlbšie v mori. Vtedy sme netušili, čo sa deje. Takmer sme sa tam obaja utopili. Mňa zachránil jeden Talian, čo skočil so záchranným kolesom do vody a otca vytiahli z vody na čln asi v posledných sekundách, kým sa ešte vládal držať na hladine. Boli to jedny z najhorších chvíľ. Neskôr som zistil, čo to bolo a pri každej príležitosti si na to spomeniem.“
Anna píše: „My sme to tiež zažili na Bali. Neupozornil nás na to ani domáci, ktorý nám požičiaval surf.“ „Tento jav je bežný aj v Čiernom mori v Bulharsku,“ dopĺňa Miriam. „Zažila som tam kvôli tomuto morskému javu už tri utopenia a, bohužiaľ, problémom je aj to, že keď sa do takéhoto prúdu dostane slabší človek, čo sa zľakne, začne kričať, mávať rukami a zbytočne sa unaví.“ Tento jav v mori môže navyše vzniknúť a po určitom čase zas zaniknúť.
Foto: SHUTTERSTOCK
V Austrálii údajne o tejto téme hovoria na školách, tamojšie pláže môžu byť veľmi nebezpečné. Autorka článku tam v koncom 90. rokov bola vo vode po kolená a spätný prúd bol taký silný, že ju museli dvaja chlapi ťahať z vody. Tiež si to dobre pamätá. Po takomto zážitku si človek naozaj uvedomí, že sila oceánu je obrovská a treba mať naozaj rešpekt. Ako napísala jedna pisateľka: Čítať vodu sa oplatí.
Michal zažil „rip current“ na Kube. Mával ľuďom na breh o pomoc a oni mu mávali naspäť mysliac si, že ide o zábavu. Zjavne však prežil, inak by sa jeho skúsenosť neocitla na internete. Majú ju dovolenkári aj z Kréty.
Adriána dokonca musela z pláže odviezť sanitka. Ležal vraj mesiac na JIS-ke. „Vypil som veľa slanej vody a začali mi zlyhávať obličky. Chvalabohu, dostali ma z toho.“
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako sa teda správať?
- Ak zbadáte už z brehu, že na určitom mieste v mori sa vytvára „rip current“, na tomto mieste nevstupujte do mora.
- Ak sa už v mori dostanete do tohto prúdu (cítite, že voda vás náhle a rýchlo presúva z vašej polohy hlbšie, nie je možné plávať proti prúdu a priblížiť sa k pláži), pokúste a zachovať pokoj a NEPANIKÁRIŤ!
- Neplávajte silou-mocou v smere na breh. Nezľaknite sa a snažte sa vyplávať z prúdu, čiže pozdĺž pobrežia napravo alebo naľavo. Nie proti prúdu, ale rovnobežne s plážou, aj keď cítite, že vás to stále odnáša. Ale iba tak sa dostanete na okraj prúdu a dokážete sa z neho vymaniť.
- Ak cítite vyčerpanie, skúste si na chvíľu ľahnúť na vodu a oddýchnuť si na chrbte.
- Rip current má obyčajne niekoľko desiatok metrov, až po vyplávaní z prúdu sa vám podarí plávať smerom k pláži a dostať sa tak na breh.
„Ja som to zažila dávnejšie v Pacifiku a tiež som netušila, o čo ide. Spanikárila som, keďže som bola od brehu stále ďalej. Potom som si však uvedomila, že bojovať s tým mi nepomôže, tak som ostala v kľude na hladine a nechala som sa unášať rozmýšľajúc, čo urobiť. Netrvalo to dlho a more ma samo zanieslo naspäť na breh. Srdce mi búchalo ostošesť, ten pocit bol mimoriadne nepríjemný. Ale ľudia by o tomto mali vedieť.“
Roland: „Mne sa to stalo v Izraeli. Keďže bolo neskoré popoludnie, myslel som si, že je to nejaký odliv. Stále som sa však vzďaľoval, alebo som bol napriek plávaniu na jednom mieste. Zachránilo ma to, že som mal na nohách plutvy a začal som veľmi intenzívne zaberať. Keby som vedel, že mám ísť len trochu nabok, a nie priamo k deke, ušetril by som si množstvo stresu.“
„Zažil som to minulý rok na Varosha/Maras pláži v meste duchov pri Famaguste na Cypre. Návratový prúd bol silný a pomerne široký, musel som oboplávať cca 100 metrov oblúkom. Upozornenia nemali, ale medzi husto ukotvenými bójami vyznačujúcimi kúpaciu zónu bolo natiahnuté lano, o ktoré sa mohol unášaný zachytiť. Dvaja nešťastníci sa veru museli chytiť a počkať, kým neprišli záchranári uviazaní na lanách z brehu. Bolo to fakt divadlo – so šťastným koncom.“