Už od 80. rokov minulého storočia bolo „karóši“ verejne diskutovaným národným problémom. V tom období vznikla terapia s názvom „shinrin-yoku“ (čítaj šinrinjoku). Doslovný preklad je lesný kúpeľ (terapia pobytom v lese). V roku 1982 ho japonské ministerstvo lesného hospodárstva dokonca odporučilo ako oficiálnu formu relaxácie a prevencie chorôb.
Dnes má táto terapeutická technika vedecky podložené účinky na duševné aj fyzické zdravie, znižuje hladinu kortizolu (hormón, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri stresovej reakcii organizmu, najmä pri reakcii „uteč alebo bojuj“), ďalej pulzu aj krvného tlaku, aktivuje parasympatický nervový systém (relaxácia), zatiaľ kým aktivita sympatického nervového systému klesá. Výskumy v Japonsku a Južnej Kórei dokonca ukázali, že pacienti trpiaci miernou až strednou depresiou hlásili po opakovanom pobyte v lese výrazné zlepšenie nálady a ústup príznakov. Na základe vyplnených dotazníkov nálady lesná terapia znižuje aj hnev, únavu, zmätenosť či napätie.
Foto: Bianka Stuppacherová
Štúdie potvrdili, že po pobyte v lese ľudia dlhšie a lepšie spia, pričom dôvodom je kombinácia pohybu, pokojného prostredia, zníženého svetelného smogu a aktivácie parasympatika. Deti s ADHD napríklad zaznamenali po pravidelných pobytoch v lese zlepšenie v udržaní pozornosti. Ak by sme to mali stručne zhrnúť, pozitívne účinky terapie v lese potvrdilo mnoho súhrnných štúdií a metaanalýz, ktoré sú podložené fyzikálnymi meraniami, psychologickými testami a biochemickými analýzami. Vzhľadom na nárast depresií, úzkostí, vyhorenia i autoimunitných ochorení pre chronický stres z rýchlej online doby, ktorú žijeme, je asi jasné, že „lesný kúpeľ“ má svoj význam aj v našich podmienkach.
Husté smrekovo-bukové lesy v okolí klimatických kúpeľov Mariánske Lázně sú na to ako stvorené. Kúpele ležia na úpätí Chránenej krajinnej oblasti Slavkovský les. Ešte aj dnes ho označujú ako „mesto v lese“ alebo „les v meste“. Mariánske Lázně sú, samozrejme, známe aj svojimi liečivými prameňmi. Hoci do „Mariánok“ v Západočeskom kúpeľnom trojuholníku, do nadmorskej výšky 600 metrov nad morom, prichádza jar len veľmi pozvoľne a listnáče sú ešte nahé, na prevlhčenej zemi koberec z machu farbí les aj teraz nazeleno. Zdravý, kompaktný a dostatone rozľahlý les si vytvára vlastnú mikroklímu. Viete, že najvyššia teplota cez deň býva na povrchu korún stromov a v noci, keď dochádza k vyžarovaniu nahromadeného tepla, býva teplota na povrchu korún najnižšia? Tunajšie smrečiny dokážu v chladnejšom období zadržať korunami stromov až 40–50 % zrážok.
Foto: Bianka Stuppacherová
„Shinrin-yoku“ v lese nie je turistika, šport ani klasická prechádzka. Ide skôr o vedomé vnímanie lesa, o vnímanie prítomnosti (tzv. mindfulness) a prepojenie s prírodou. Jej veľkým propagátorom je aj známy nemecký lesník a ochranca prírody, autor mnohých kníh a hosť televíznych a rozhlasových relácií Peter Wohlleben, autor bestselleru Tajný život stromov, ďalej Sprievodca lesom, Čo vieme o lese – dostupné v slovenčine) alebo česká výživová poradkyňa Margit Slimáková (Velmi osobní kniha o zdraví).
Čítajte aj Prvá pomoc z lesa: Žuli ste už list duba, buka alebo živicu?
Princípy lesného kúpeľa sú:
- Spomalenie – kráčaš pomaly, často sa zastavuješ.
- Zmyslové vnímanie – všímaš si zvuky, vône, dotyk, pohľad, niekedy aj chuť.
- Bez cieľa a výkonu – nie je dôležité, kam ideš, ani koľko prejdeš.
- Prepojenie s prírodou – dotýkanie sa stromov, vnímanie slnečného svetla, sedenie v tichu.
- Sprievodcom vedené pozorovanie alebo cvičenia – toto môže (a nemusí) byť súčasť tzv. sprievodcovanej terapie.
Svoj prvý „lesný kúpeľ“ s certifikovanou sprievodkyňou zažívam v Slavkovskom lese v Západočeskom kúpeľnom trojuholníku, avšak so slovenskou sprievodkyňou. Lucia Skala (ešte aj priezviskom sa hodí do tohto prostredia) pochádza z Košíc a pracuje pre tunajší hotel Falkensteiner Spa Resort Marienbad. Vedie rôzne terapie pre klientov hotela už roky. Okrem lesnej terapie napríklad aj „singing bowls“- relaxačnú procedúru s tibetskými misami.
Foto: Bianka Stuppacherová
„Zásadne nikoho do ničoho nenútim,“ zdôrazňuje Lucia, keď prejdeme lesnými cestičkami hlbšie do stromovej divočiny a zastaneme. Nejde o nijakú náročnú túru, to nie je cieľ, nevyhnutné je však vojsť do lesa tam, kde nie sú iní ľudia. „Kto sa nechce zúčastniť na lesnej terapii, môže odpočívať po svojom,“ vysvetľuje. "Prvé cvičenie je však najdôležitejšie, pretože potrebujeme spomaliť a zastaviť tok svojich myšlienok. Uvedomte si, ako sme sem prichádzali, mnohí ste kráčali rýchlo, popri tom sa živo zhovárali a tempo chôdze zodpovedalo rýchlosti myšlienok. Áno, náš mozog dokáže robiť množstvo vecí, rozmýšľa o minulosti aj budúcnosti, ale nedokáže vnímať aj premýšľať naraz. Buď premýšľame a nachádzame sa v myšlienkovom kolotoči, alebo začneme vnímať – kde sme, preciťovať prírodu, používať všetky zmysly. Shinrin-yoku má podobný účinok ako mindfulness (všímavosť), ale s dôrazom na prírodu. Obe techniky pracujú s prítomnosťou, so zmyslami a spomalením.
Je to iné ako prechádzka s rodinou, je to iné ako zbierať huby, ale aj iné ako skupinová meditácia niekde v jogovom centre. Je to meditácia v lese. Opretí o strom (alebo aj nie) so zatvorenými očami začíname „bodyskenom“ od chodidiel cez dýchanie až po jednotlivé zmysly. Vnímame pôdu pod nohami (na toto sú možno vhodné topánky typu „barefoot“, pretože na bosé nohy je ešte príliš chladno), tlkot svojho srdca, dych, počúvame blízke i vzdialené zvuky. V diaľke sa ozýva vták, lístie pri nohách zašuští a kdesi vysoko nad nami letí lietadlo. V duši sa postupne rozhostí pokoj.
Foto: Bianka Stuppacherová
Japonci považujú les nielen za miesto oddychu, ale aj za „duchovné zrkadlo“. Existuje tam viac ako 60 oficiálnych lesných kúpeľných chodníkov, ktoré boli vedecky overené ako terapeuticky účinné. Liečivé lesy na pomalý, vedomý pobyt v prírode si starostlivo vyberajú: musia mať zdravý ekosystém, množstvo fytoncídov (biologicky aktívne látky, ktoré vylučujú najmä stromy), vodné prvky a ticho. Na niektorých miestach sa nachádzajú oddychové stanovištia: lavičky, čajové altánky či miesta na meditáciu. V niektorých prípadoch sa návštevníkom pred a po terapii merajú fyziologické parametre: tlak, pulz, srdcová variabilita. Terapeuti často spolupracujú s univerzitami alebo nemocnicami a na niektorých miestach sa nachádza aj psychológ alebo zdravotník. Po prechádzke často nasleduje „čajový kruh“ – zdieľanie skúseností pri šálke čaju, pričom sa často podáva nálev z byliniek alebo listov nazbieraných v lese. Znamená to akési symbolické uzemnenie a návrat k prírode.
Lucia vyťahuje z ruksaka termosku a papierové poháriky. Každému naleje z vlažného čaju. „Viete, čo pijete?“ pýta sa. „Je to čaj z ihličia?“ skúsim. Správna odpoveď ju prekvapí, a hoci som ešte nikdy nepila čaj z ihličia, jednoducho to chutí ako čaj z ihličia. Mladé zelené výhonky tunajších smrekov povarila osem minút a následne ešte päť minút nechala pred scedením postáť. „Z ihličnanov tu rastú predovšetkým smreky, takže čaj robievam z nich. Vždy ide o čerstvo nazbierané ihličnaté vetvičky. V zime chutí zemito, v lete je akoby viac citrónový. Chuť sa však nemení len v priebehu roka, ale aj tým, ako čaj postupne chladne. Je to aromaterapia zvonka, ale aj zvnútra.“
Foto: Bianka Stuppacherová
Kúpeľ v lese sa prispôsobuje ročnému obdobiu. Jeho súčasťou môže byť aj naozajstný kúpeľ či kontakt s vodou z jazera, potoka či prameňa – ak je v okolí k dispozícii. Lucia odporúča svojim klientom z Falkensteiner Spa Resort-u Marienbad po „lesnom kúpeli“ ten skutočný – relaxačný kúpeľ vo vode hotelového prameňa Alexandra. Minerálny vaňový kúpeľ s oxidom uhličitým sa tu pripravuje z prírodnej minerálnej vody bohatej na voľný CO₂ a železo. Takéto kúpele sa podávajú pri teplote približne 32–34 stupňoch Celzia, aby sa zachovala stabilita oxidu uhličitého vo vode a zabezpečil sa optimálny terapeutický účinok.
„Shinrin-yoku“ sa dnes praktizuje po celom svete – napríklad vo Fínsku, v Kanade, Kórei, USA, v Čechách i na Slovensku. Vznikli dokonca medzinárodné asociácie (napr. Association of Nature and Forest Therapy Guides and Programs).
Platí, že: V tichu lesa začujem samého seba. Tak sa započúvajme.
Zmyslové cvičenia v rámci lesného kúpeľa
Foto: Bianka Stuppacherová
Dychové techniky – vedomé dýchanie, často pri konkrétnych stromoch.
Zmyslové pozorovanie – zavrieš oči a počúvaš zvuky, potom ich otvoríš a pozoruješ farby, tvary.
Dotýkanie sa prírody – stromov, machu, lístia, vody.
Pomalá chôdza – niekoľko krokov za minútu, bez cieľa.
Niektoré programy obsahujú aj písanie reflexií, kreslenie listov alebo rituálne očisty (napr. oplachovanie rúk vodou pred vstupom).
Často sa podáva čaj z byliniek alebo listov či ihličia nazbieraného v lese – symbolické uzemnenie a návrat.
Terapeut ponúkne krátku záverečnú meditáciu alebo slová na zamyslenie.
A takto to robte sami
Posaďte sa pohodlne na svoje obľúbené miesto v prírode a vychutnajte si nasledujúce cvičenie:
Rozhliadnite sa a sústreďte sa postupne na:
5 vecí, ktoré zo svojho miesta VIDÍTE
4 veci, ktoré POČUJETE
3 veci, ktoré NAHMATÁTE
2 veci, ktoré CÍTITE (vôňa)
1 vec, ktorú ochutnáte
Cvičenie vykonávajte na rovnakom mieste častejšie aj v priebehu rôznych ročných období. Budete prekvapení, koľko nového na rovnakom mieste nájdete.