Pocit únavy je normálny. Zvyčajne je to signál, že si máme oddýchnuť. Problém nastane, ak sa únavy nevieme zbaviť a ovplyvňuje náš život. Ľudia ju často opisujú aj ako slabosť, vyčerpanie, ospalosť, malátnosť, pocit nedostatku energie alebo nesústredenosť. Dlhodobou únavou údajne trpí až štvrtina ľudí, ale len 2 až 3 percentá majú chronický únavový syndróm. Prečo sa toľko „zdravých“ ľudí cíti unavene?
Pravdou je, že nás unavuje náš vlastný spôsob života. Veľkým nepriateľom, ktorý nás vyčerpáva, je stres. Podľa štúdie z Kolumbijskej univerzity stres, či už emocionálny, alebo fyziologický, spôsobený napríklad infekciou alebo zranením, zvyšuje rýchlosť spaľovania v bunkách o 60 percent. Zapríčiňuje to kortizol – stresový hormón, ktorý vysiela signál, že na zvládnutie prichádzajúcej krízy alebo problému bude potrebná energia. Stres z nás doslova vysáva energiu.
Žijeme v časoch, keď máme poruke potraviny, ktoré sú doslova nabité energiou a naše telo nemusí vynaložiť priveľa námahy, aby sa k nej dostalo, ale my máme pocit, že nevládzeme. Náš spôsob života je fyzicky oveľa menej náročnejší ako kedysi, ale napriek tomu, že väčšinu dňa presedíme, cítime sa fyzicky vyčerpaní. Žijeme v časoch hojnosti, ale trpíme nedostatkom energie. Kam sa stratí všetka tá energia, ktorú prijmeme alebo si ušetríme?
„Aj keď únavu môžeme pociťovať v hlave, začína sa na inom mieste – v čreve,“ píše v knihe Skryté príčiny únavy a nedostatku energie z vydavateľstva Grada kardiochirurg Steven R. Gundry. Je presvedčený, že únava pramení z chronického zápalu a zo zmien v mikrobióme.
Čítajte viac Zabudnite na stredomorskú stravu. Odborníci zistili, v ktorom regióne jedia a pijú najzdravšie. V čom tkvie tajomstvo?
Predstavte si mikrobióm ako obrovské spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré fungujú ruka v ruke s našimi bunkami a génmi. Väčšina z nich, odhaduje sa, že je to okolo 70 percent, žije v našich črevách. Ich najdôležitejšou úlohou je vytvárať posbiotiká. Zistilo sa, že tieto látky ovplyvňujú imunitu, hladiny hormónov, náladu, chuť do jedla, ale aj fungovanie nášho mozgu či množstvo vyprodukovanej energie. Akákoľvek nerovnováha v našich črevách sa prejaví na našom zdraví.
Aby sa nášmu črevnému mikrobiómu darilo, musíme ho správne „kŕmiť“. Problém je, že väčšina z nás čoraz častejšie siaha po priemyselne spracovaných potravinách a nemá v strave dostatok vlákniny – teda prebiotík, ktoré potrebujú naše mikróby (medzi nimi aj probiotické baktérie) v črevách. Najviac si pochutia na vláknine, ktorá sa nachádza v špargle, cibuli, cesnaku, póre, v zelenom banáne alebo topinamburoch, v pšene, paštrnáku alebo v sladkom zemiaku. Vlákninu z pšeničných otrúb doktor Grundy neodporúča, pretože môže dráždiť črevnú stenu.
Čo spôsobuje zápal? Zápal súvisí so zvýšenou priepustnosťou čriev, čo umožňuje baktériám a iným škodlivým molekulám presahovať z čriev do krvného riečiska a okolitých tkanív. Podľa vedcov z Harvardovej univerzity dnes zvýšenou priepustnosťou čriev trpí väčšina populácie v západnom svete. Súvisí to s naším životným štýlom – konzumáciou priemyselne spracovaných potravín, lektínov, ale napríklad aj liekov, nehovoriac o chemikáliách, ktoré sa so stravou (napríklad pesticídy, antibiotiká) dostávajú do nášho tela. A zápal spotrebuje veľa energie.
Lektíny sú bielkoviny, ktoré rastlinám slúžia na ochranu, pomocou nich bránia svoje semená proti hladným živočíchom vrátane nás ľudí, ktorým dráždia črevá. Najznámejším lektínom je lepok. Nachádzajú sa aj v strukovinách, tých sa ale zbavíte v tlakovom hrnci, v šupkách celozrnných obilnín alebo v šupkách a zrniečkach niektorých druhov ovocia.
Ďalšími príčinami únavy sú – koľko toho jeme, čo jeme a kedy to jeme. Tieto veci sa len za posledných sto rokov úplne zmenili. Prešli sme k jedlám, ktoré sú zložené z veľmi jednoduchých a rýchlo využiteľných cukrov, bielkovín a dokonca aj tukov.
Prebytok „paliva“ môže byť problém. Obzvlášť problematická je strava s prebytkom cukru, ktoré naše telo nevie efektívne spracovať. Ľudia, ktorí sa takto stravujú, nebývajú plní energie, ale skôr náladoví a malátni.
Pozor na fruktózu
Ranný ovocný kokteil alebo proteínová tyčinka vás ochudobňujú o energiu, prispievajú k rozširovaniu zápalu a majú negatívny vplyv aj na vašu pečeň a srdce. Fruktóza presviedča naše telo, že leto trvá celý rok a podnecuje ho, aby nabaľovalo kilogramy „na zimu“. Na rozdiel od glukózy sa vstrebáva v črevách a väčšina prechádza priamo do pečene. V nej nielenže bráni vo výrobe energie, ale spôsobuje inzulínovú rezistenciu a sťažuje využívaniu tukových buniek. Prispieva k vzniku nealkoholovej tukovej choroby pečene. Podporuje tvorbu „zlého“ cholesterolu, takže sa podpisuje aj pod zdravie srdca.
Väčšina z nás žije v presvedčení, že je potrebné jesť trikrát alebo päťkrát denne, alebo si jedlo rozloží na malé porcie, ktoré je počas celého dňa. Podľa doktora Grundyho je to práve naopak, čím lepšie dokážeme kontrolovať načasovanie nášho jedla – predlžovať čas, keď nejeme, a skracovať čas, keď jeme, tým viac energie vyprodukujeme naše telo. Okno, počas ktorého môžeme jesť, by sme mali skrátiť na 8 až 6 hodín. Nie je to jednoduché, ak by ste to chceli vyskúšať, prechádzajte na prerušovaný pôst postupne, niekoľko týždňov pomaly posúvajte čas, keď nebudete jesť. Doktor Grundy odporúča začať s prvým jedlom o 10.00 a s posledným skončiť o 18.00. Načasovanie zlaďte aj s cvičením. Telo musí byť nejaký čas pred cvičením aj po ňom (aspoň 20 minút) v stave hladovania.
Väčšina z nás je presvedčená, že únava jednoducho patrí k životu. Keď nám dôjde energia, siahneme po kofeíne, cukre, energetických drinkoch, výživových doplnkoch a ideme ďalej. Myslíme si, že únava je cena, ktorú platíme za nabitý program, úspech alebo že je to prirodzený prejav starnutia. Únava neostáva bez následkov, v takomto stave máme tendenciu robiť zlé rozhodnutia týkajúce sa nášho životného štýlu, ktoré tento stav ešte prehlbujú – napchávame sa potravinami plnými cukru a tukov, snažíme sa rozptýliť skrolovaním v mobiloch dlho do noci a posúvame čas, keď chodíme spať, vyhýbame sa cvičeniu, záľubám, stretávaniu sa s priateľmi, lebo na to jednoducho nemáme energiu.
Čítajte viac Tretina populácie trpí zlým spánkom. Vedci práve objavili prekvapivú príčinu tejto tichej epidémie
Nakoniec treba mať na pamäti ešte jeden fakt – aj ľudia, ktorými sa obklopujeme, ovplyvňujú úroveň našej energie bez ohľadu na to, koľko toho máme na tanieri. Výskum na Oxfordskej univerzite ukázal, že telo nám dovolí siahnuť do hlbších energetických zásob, keď sa môžeme spoľahnúť na sociálnu podporu, ktorá signalizuje dostupnosť zdrojov. Všimli ste si? V správnej spoločnosti máme zvyčajne dostatok energie.
Pozor na umelé svetlo
Trpíme nadmerným množstvom svetla, podnetov a stresu. Modré svetlo je ďalší narušiteľ energie, ktorý je všade. Všetky naše zariadenia, televízne obrazovky, takmer všetko osvetlenie v našich kanceláriách a v našich domácnostiach je modré svetlo. Nadmerné vystavovanie sa modrému spektru svetla robí dve veci: aktivuje náš hormón hladu ghrelín a potláča normálny spánok, bez ktorého sa ťažko spúšťajú regeneračné programy. Môže spôsobiť oneskorenie normálnej tvorby melatonínu – ktorý je potrebný na navodenie spánku – až o tri hodiny.
Časté príčiny únavy
Infekcie: Vírusové infekcie, ako sú bežná nádcha, chrípka alebo dokonca COVID-19, môžu spôsobiť, že sa budete cítiť vyčerpaní, pretože vaše telo bojuje s chorobou.
Prepätie: Intenzívne fyzické aktivity alebo namáhavá práca môžu viesť k svalovej únave a celkovej únave.
Diétne návyky: Zlá výživa, vrátane vynechávania jedál alebo nevyváženej stravy, môže mať za následok nízku hladinu energie.
Stres: Neustála záťaž chronického stresu môže vyčerpať vašu duševnú a emocionálnu energiu, čo vedie k únave.
Sedavý životný štýl: Nedostatok fyzickej aktivity a sedavý režim môžu prispieť k pretrvávajúcej únave.
Zdravotný stav: Základné zdravotné problémy, ako sú anémia, srdcové choroby, hypotyreóza a poruchy spánku, môžu byť vinníkmi vašej únavy. Ak máte podozrenie na zdravotný problém, je dôležité poradiť sa so zdravotníckym pracovníkom.
Lieky: Niektoré lieky, vrátane liekov predpísaných na krvný tlak, depresiu, úzkosť a alergie, môžu uvádzať únavu ako potenciálny vedľajší účinok.
Hormonálne zmeny: Hormonálna nerovnováha, ako je nízky testosterón u mužov alebo kolísanie hladiny estrogénu počas menopauzy, môže viesť k vyčerpaniu energie.
Duševné zdravie: Problémy duševného zdravia, ako sú depresia alebo úzkosť, často spôsobujú nízku energiu. Stavy ako depresia a úzkosť sa môžu prejaviť ako nízka energia a motivácia.
Chronický únavový syndróm: Tento stav charakterizovaný pretrvávajúcou, nevysvetliteľnou únavou, ktorá sa nezlepšuje odpočinkom, si vyžaduje lekársku pomoc.