Adolescentom, ktorí chodia spať skôr a spia dlhšie ako ich rovesníci, lepšie funguje mozog a dosahujú lepšie výsledky v kognitívnych testoch. Prišli na to vedci z Veľkej Británie a Číny. Štúdia však zistila, že aj tí mladí ľudia, ktorí majú najlepšie spánkové návyky, spia menej, než by mali.
Spánok hrá dôležitú úlohu v správnom fungovaní nášho tela. Predpokladá sa, že počas spánku dochádza k odstraňovaniu toxínov, ktoré sa nahromadili v mozgu, a k upevňovaniu a prečisťovaniu mozgových spojení, čo zlepšuje pamäť, učenie a schopnosť riešiť problémy. Spánok tiež posilňuje imunitný systém a zlepšuje duševné zdravie.
Počas dospievania sa menia naše spánkové návyky – začíname chodiť spať neskôr a spíme menej, čo ovplyvňuje náš biologický rytmus. Toto obdobie zároveň predstavuje kľúčový čas vo vývoji mozgových funkcií a kognitívnych schopností. Americká akadémia spánkovej medicíny odporúča pre túto vekovú skupinu 8 až 10 hodín spánku denne.
Čítajte viac Test reakčného času ukáže, ako je na tom váš mozog a ako dlho budete žiť. Stačí vám naň iba pravítko
„Pravidelný kvalitný spánok je dôležitý pre naše správne fungovanie, no hoci vieme veľa o spánku v dospelosti a starobe, o spánku počas dospievania vieme prekvapivo málo – a pritom ide o kľúčové obdobie nášho vývinu. Napríklad – ako dlho vlastne mladí ľudia spia a aký vplyv to má na ich mozgovú činnosť a kognitívny výkon?“ pýta sa profesorka Barbara Sahakian z Katedry psychiatrie na Univerzite v Cambridge.
Štúdie skúmajúce dĺžku spánku adolescentov sa často spoliehajú na sebahodnotenie, ktoré môže byť nepresné. Tím výskumníkov z Univerzity Fudan v Šanghaji a Univerzity v Cambridge preto využil údaje zo štúdie Adolescent Brain Cognitive Development (ABCD), čo je najväčšia dlhodobá štúdia vývoja mozgu a zdravia detí v USA.Výskumníci rozdelili adolescentov do troch skupín:
- Skupina 1, ktorá tvorila približne 39 % účastníkov, spala v priemere 7 hodín a 10 minút. Títo adolescenti chodili spať najneskôr, zaspávali najneskôr a vstávali najskôr.
- Skupina 2, tvoriaca 24 % účastníkov, spala priemerne 7 hodín a 21 minút. Všetky ich spánkové charakteristiky boli priemerné.
- Skupina 3, do ktorej patrilo 37 % účastníkov, spala priemerne 7 hodín a 25 minút. Títo mladí ľudia chodili spať a zaspávali najskôr a počas spánku mali najnižší srdcový tep.
Čítajte viac Na jednu z najvážnejších duševných chorôb nevplýva len genetika: Najnovšie zistenia odhaľujú, ako jej predchádzať
Hoci sa medzi skupinami neobjavili významné rozdiely v školských výsledkoch, pri kognitívnych testoch zameraných na slovnú zásobu, čítanie, riešenie problémov a sústredenie dosahovala Skupina 3 lepšie výsledky než Skupina 2, ktorá predbehla Skupinu 1.
Skupina 3 mala zároveň najväčší objem mozgu a najlepšie funkcie mozgu, zatiaľ čo Skupina 1 mala najmenší objem a najslabšie mozgové funkcie.
„Aj keď rozdiel v dĺžke spánku medzi najlepšími a najhoršími spáčmi bol len niečo vyše štvrť hodiny, dokázali sme zaznamenať rozdiely v štruktúre a aktivite mozgu aj vo výkone pri úlohách. To podčiarkuje, aký dôležitý je kvalitný spánok v tomto období života,“ okomentovala výsledky Sahakian.
„Nedokážeme síce s istotou povedať, že mladí ľudia majú lepšiu mozgovú funkciu a dosahujú lepšie výsledky v testoch kvôli lepšiemu spánku, ale mnohé štúdie tento predpoklad podporujú. Výskum napríklad preukázal prínos spánku pre pamäť, najmä jej upevňovanie, čo je dôležité pre učenie,“ dodal hlavný autor štúdie Qing Ma z Univerzity Fudan.
Čítajte viac Máte šancu na dlhý a zdravý život? Tento jednoduchý test vám to napovie, zvládnete ho doma a nepotrebujete naň takmer nič
Vedci tiež skúmali srdcovú frekvenciu účastníkov – Skupina 3 mala počas spánku najnižší tep, zatiaľ čo Skupina 1 najvyšší. Nižšia srdcová frekvencia je zvyčajne znakom lepšieho zdravia, kým vyššia môže byť spojená s nekvalitným spánkom, častým budením a nadmernou dennou ospalosťou.
Keďže štúdia ABCD je dlhodobá a sleduje účastníkov v priebehu času, tím vedcov zistil, že rozdiely v spánkových vzorcoch, štruktúre a funkcii mozgu, ako aj kognitívnych schopnostiach, pretrvávali už dva roky pred analyzovaným obdobím a aj dva roky po ňom.
„Vzhľadom na dôležitosť spánku je teraz potrebné zistiť, prečo niektoré deti chodia spať neskôr a spia menej. Je to kvôli videohrám alebo smartfónom? Alebo im jednoducho ich biologické hodiny neoznámia, že je čas ísť spať?“ doplnil ďalší z autorov, Wei Cheng z Univerzity Fudan.