Cvičenie vymyslel Jan Svozil, pedagóg, telocvikár a propagátor zdravého životného štýlu. Na podnet riaditeľa kúpeľov Františka Veselého vytvoril v roku 1906 cvičebný program, ktorý kombinoval fyzickú aktivitu, pobyt v prírode a spoločenské prvky. Prvé cvičenia sa konali na stráni Malá Kamenná nad prameňom Ottovky. V roku 1909 tu postavili drevený pavilón so šatňami, sprchami a s cvičebným náradím. Cvičenci, nazývaní vzduchoplavci, sa stretávali v plaveckých úboroch alebo s plátnom omotaným okolo bedier. Cvičenie zahŕňalo pohyby napodobňujúce plávanie, kmitanie pažami a poskakovanie, často s hudobným sprievodom. Súčasťou bol aj spev, rozprávanie vtipov a spoločné výlety. Ženy sa mohli zapojiť až od roku 1911.
Foto: Dávid Popovič
Plavecké pohyby na suchu vo vzduchu
Minulý rok Kúpele Luhačovice obnovili tradíciu vzduchoplavby ako modernú liečebnú procedúru. Cvičenia sa konajú v areáli Slnečných kúpeľov vždy ráno. Lekcie trvajú 30 minút a sú určené nielen pre kúpeľných hostí, ale aj pre verejnosť. Táto rozcvička, pri ktorej si človek pretiahne celé telo, je vhodná aj pre pacientov s pohybovými a nervovými ochoreniami, na rehabilitáciu po onkologickej liečbe a vo všeobecnosti ako prevencia civilizačných ochorení. Cviky sú vybrané tak, aby ich bolo možné vykonávať kdekoľvek, najlepšie na čerstvom vzduchu. Súčasťou terapie vždy boli a sú cviky napodobňujúce pohyby pri plávaní. Hoci sa v areáli Slunečních lázní v súčasnosti nachádza aj tzv. brodisko s rastlinami (niekdajší historický bazén), cvičí sa na suchu.
Foto: Dávid Popovič
„Čaká vás cvičebná zostava, do ktorej patrí dvíhanie pádla nad hlavu, rôzne rotačné pohyby, pohyby za chrbtom, využíva sa naťahovanie a posilňovanie chrbtového svalstva. Cvičenie je vhodné pri bolestiach chrbta aj krčnej chrbtice, pre pacientov s neurologickými či s pľúcnymi ochoreniami alebo pri roztrúsenej skleróze," vysvetľuje MUDr. Petr Pšenica, hlavný lekár spoločnosti Lázně Luhačovice, a.s.
Foto: Dávid Popovič
Ranné rozcvičky aj pre tých bez kondičky
„Myšlienku vzduchoplavby sme obnovili práve na popud primára Pšenicu. Cvičebná zostava je vytvorená ako ranná rozcvička za zvukov hudby, do ktorej zapojíme celé telo, cvičí sa v stoji, pretože líhať si na kamennú podlahu by asi nebolo dobré. Aby to bolo zaujímavé a evokovalo to myšlienku vzduchoplavby, rozhodli sme sa, že budeme cvičiť s pádlami. Je to niečo podobné ako v rehabilitácii cvičenie s tyčou,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Lada Koubková. „Cviky nepochádzajú z minulosti, sú vytvorené nanovo, ale snažila som sa pridať do nich aj plavecké pohyby. Napríklad plávame kraul pažami, pádlujeme, napodobňujeme krútenie kormidlom, robíme vlny a podobne. Je to nielen strečing, ale trochu aj kardio, a tým, že je to vonku a je to také hravé, máme veľmi dobrý ohlas. Chodia sem aj pacienti, ktorí nemajú veľmi dobrú kondíciu, kúpeľný lekár im však vzduchoplavbu predpíše v rámci procedúr a odchádzajú s tým, že je to ‚bezva’. Niektorí sú však aj zničení,“ smeje sa cvičiteľka.
Tradičný odev vzduchoplavcov
Foto: Reprofoto: Dávid Popovič
- Muži mali najčastejšie na sebe pruh plátna omotaný okolo bedier, bolo to niečo ako antické rúcho alebo predchodca dnešného parea. Cieľom bolo čo najviac odhaliť telo a umožniť mu kontakt s čerstvým vzduchom a so slnečnými lúčmi. Niekedy nosili len cvičebné nohavičky – jednoduché, priliehavé, často z bavlny.
- Ženy sa mohli zapojiť až od roku 1911 a ich úbor bol skromnejší – zvyčajne dlhšia tunika alebo voľné šaty, niekedy tiež kombinované s plátenným pásom okolo bokov.
- Odev bol vždy jednoduchý, ľahký, vzdušný a nefarebný – preferovala sa prírodná biela alebo béžová farba.
- Vzduchoplavci cvičili naboso, bez topánok, aby sa posilnil kontakt so zemou a telu sa poskytol maximálny zmyslový zážitok z pohybu na tráve alebo v prírode.
Tento spôsob obliekania bol na začiatku 20. storočia považovaný za odvážny a vyvolával pozornosť, ale súčasťou ideológie vzduchoplavby bola prirodzenosť, sloboda tela a návrat k zdraviu prostredníctvom pohybu a otužovania.
