Pokožka je dôležitá a treba sa o ňu starať. Denné umývanie môže pomôcť predchádzať chorobám a horúce kúpele sú síce príjemné a relaxačné, ale majú aj určité riziká. V článku pre portál The Conversation to popísali Amanda Meyer a Monika Zimanyi, odborníčky z odboru anatómie na austrálskej James Cook University.
Odborníčky vysvetlili, že pokožka je najväčším orgánom tela a skladá sa z dvoch častí: epidermis (povrchová vrstva) a dermis (vnútorná vrstva). Epidermis je zložená z miliárd buniek v štyroch vrstvách na tenkej pokožke, napr. na viečkach, a v piatich vrstvách na hrubej pokožke, napr. na chodidlách. Pod epidermis sa nachádza dermis, kde sa nachádzajú krvné cievy, nervy, vlasové folikuly, receptory bolesti a tlaku, ako aj potné žľazy.
„Spolu epidermis a dermis chránia pred UV žiarením zo slnka, syntetizujú vitamín D3, ktorý pomáha vstrebávaniu vápnika v črevách, chránia pred baktériami, parazitmi, hubami a vírusmi, regulujú telesnú teplotu cez rozširovanie ciev a potenie, prejavujú naše emócie (napr. sčervenanie či zimomriavky) a umožňujú cítiť dotyk, tlak, bolesť a teplotu,“ a vysvetlili Meyer a Zimanyi.
Čo sa teda deje s našou pokožkou, keď ju vystavíme horúcej vode? Odborníčky objasnili, že na pokožke sa bežne vyskytujú zdravé mikroorganizmy, napríklad Staphylococcus epidermidis, ktoré pomáhajú spevňovať bunkové väzby a stimulujú tvorbu antimikrobiálnych bielkovín.
„Tieto mikroorganizmy majú radi kyslé prostredie – bežné pH pokožky je medzi 4–6. Ak sa pH pokožky zvýši na približne 7 (neutrálne), môže sa premnožiť ich škodlivý príbuzný Staphylococcus aureus (tzv. zlatý stafylokok) a spôsobiť infekciu. Horúca sprcha alebo kúpeľ zvyšujú pH pokožky, čo môže prospieť zlatému stafylokokovi,“ varujú Meyer a Zimanyi.„Dlhé zotrvanie v horúcom kúpeli môže znížiť krvný tlak, ale zvýšiť srdcovú frekvenciu. Ľudia s nízkym tlakom alebo srdcovými problémami by sa mali pred kúpeľom poradiť s lekárom. Teplo zo sprchy či kúpeľa môže aktivovať uvoľňovanie cytokínov (zápalových molekúl), histamínov (zúčastňujú sa alergických reakcií) a zvýšiť citlivosť nervových zakončení – čo môže viesť k svrbeniu po horúcom kúpeli,“ opisujú ďalej odborníčky.
Dodali, že u niektorých ľudí sa objavia žihľavkové pupienky, čo je forma chronickej vyvolateľnej urtikárie. Je to zriedkavé a lieči sa antihistaminikami.
„Ľudia s citlivou pokožkou alebo chronickými kožnými ochoreniami ako sú urtikária, dermatitída, ekzém, rosacea, psoriáza alebo akné, by sa mali vyhýbať veľmi horúcim kúpeľom a sprchám, pretože tie pokožku ešte viac vysušujú a môžu zhoršiť príznaky,“ doplnili Meyer a Zimanyi.
Ako sa teda kúpať a sprchovať bezpečne? Podľa expertiek je pokožka na rukách a nohách najmenej citlivá na teplo a chlad, preto by sme mali teplotu vody testovať zápästím – najmä pri kúpaní dieťaťa, staršej alebo zdravotne znevýhodnenej osoby.
Nezabúdať by sme mali ani na hydratáciu pokožky po horúcom kúpeli. A čo robiť, ak nás po horúcej sprche svrbí pokožka? „Skúste kratšie a chladnejšie sprchy, nepoužívajte opakovane hubky, žinky či špongie, môžu obsahovať baktérie. Po sprche si pokožku jemne osušte poklepaním, nie trením. Naneste hypoalergénny hydratačný krém (napr. s obsahom sorbolénu) na vlhkú pokožku. Ak sa príznaky nezlepšia, navštívte lekára,“ uzavreli Meyer a Zimanyi.