Lekáreň Milosrdných bratov vznikla v období, keď mestá strednej Európy začali systematicky rozvíjať zdravotníctvo a farmáciu. Milosrdní bratia, členovia rehoľného rádu zameraného na starostlivosť o chorých a chudobných, prevádzkovali lekárne, ktoré spájali duchovnú a medicínsku starostlivosť. V Skalici sa ich lekáreň stala centrom miestnej zdravotnej starostlivosti. „Prvá písomná zmienka o tejto lekárni pochádza z roku 1646. Tá sa v zápise nazývala Apotheka, " hovorí sprievodkyňa po meste Skalica Ľubica Rozborilová. "Pôvodne boli lekárne jednoduché, s prostým nábytkom a na liečbu sa využívali rôzne tinktúry i mastičky z rastlín. Jezuiti prišli do Skalice v roku 1660, na námestí postavili kostol, kláštor a zobrali pod svoj patronát aj túto, už vtedy jestvujúcu lekáreň. Slúžila pre široké okolie, chodili sem dokonca aj ľudia z Moravy,“ dodáva. Roku 1773 bola jezuitská rehoľa zrušená.
Na Slovensku pôsobil aj nemocničný rád, ktorý poznáme pod menom Milosrdní bratia. Kláštory vybavené nemocnicami a lekárňami mali Milosrdní bratia v Bratislave, Skalici a Spišskom Podhradí. Lekárne viedli erudovaní lekárnici. Lekárne, ktoré slúžili nielen kláštorným nemocniciam, ale aj občanom, mali na svojich vývesných štítoch znak rehole – granátové jablko s krížom. Do Skalice prišli Milosrdní bratia v roku 1769. Okrem kostola a kláštora prevzali aj lekáreň jezuitov, ktorú si presťahovali do svojich priestorov.
Lekáreň mala viac miestností: lekárenskú oficínu, laboratórium, časť na uskladnenie aromatických vôd a iných tekutých liečiv a povalu na sušenie a úschovu liečivých rastlín. Bola to dobre vybavená lekáreň. V priečinkoch regálov boli umiestnené nádoby z rôznych materiálov – zo skla, z dreva, porcelánu či majoliky. Archívy mesta uvádzajú, že lekáreň disponovala množstvom liečivých bylín, tinktúr a mastí, ktoré pripravovali priamo na mieste podľa starých receptúr. Napríklad takú prsnú masť proti kašľu, ktorá by sa iste zišla aj v tomto sychravom období…
„Toto je lekárenská oficína,“ pokračuje sprievodkyňa. „V centre lekárne stojí receptúrny stôl, takzvaná lekárnická tára. Slovo tára má historický význam, priamo pred zrakom pacientov v oficíne lekárnici v minulosti pripravovali lieky a vážili liečivé látky, pričom pred samotným vážením váhy takzvane vytárovali aj s obalom, aby bol obsah liečiva presný. Tára má boky z tvrdého dubového dreva, časti šuplíkov sú už z mäkkého ihličnatého dreva.“ Zachované sú originálne lekárenské nádoby, váhy, mažiare a ďalšie historické nástroje používané pri príprave liekov.
Starobylú lekáreň sa podarilo zrekonštruovať a opätovne otvoriť v polovici júna 2025.
„Liečivé rastliny si členovia rádu Milosrdných bratov sami pestovali alebo ich vykupovali od iných pestovateľov. V uzamknuteľných skrinkách boli liečivá, ktoré by vo väčšom množstve mohli byť nebezpečné. Liečili tu dokonca aj práškom z múmie,“ dodáva Ľubica Rozborilová. Milosrdní bratia museli koncom 50. rokov zo Skalice odísť, ale lekáreň aj neskôr plnila úlohu verejnej lekárne. Od roku 2007 však bola zatvorená. Mobiliár bol umiestnený na rôznych miestach.
Starobylú lekáreň sa podarilo zrekonštruovať a opätovne otvoriť v polovici júna 2025.