Podľa nového výskumu Oregonskej univerzity a Lekárskej univerzity štátu New York v Upstate môže vyspávanie cez víkend, ktorým si dospievajúci doháňajú spánok stratený počas týždňa, prospieť ich duševnému zdraviu.
Štúdia zistila, že skupina mladých ľudí vo veku 16 až 24 rokov, ktorí cez víkend doháňali spánok, mala o 41 % nižšie riziko výskytu príznakov depresie v porovnaní so skupinou, ktorá tak nerobila.
Zistenia, publikované v časopise Journal of Affective Disorders, poukazujú na dôležité prepojenie medzi spánkom a duševným zdravím u dospievajúcich – populácie, ktorá čelí problémom so spánkom a zvýšenému riziku depresívnych príznakov. Napriek tomu bola táto veková skupina len zriedka zahrnutá do štúdií zameraných na doháňanie spánku cez víkendy.
Štúdia prináša prvý pohľad na doháňanie spánku cez víkend u typických dospievajúcich v USA. Predchádzajúce výskumy sa zameriavali najmä na školopovinných tínedžerov v Číne a Kórei.
Mladí nestíhajú spať
Je bežné, že tínedžeri majú počas týždňa spánkový deficit, pretože o ich čas a pozornosť súperí množstvo aktivít: škola, spoločenský život, mimoškolské aktivity a často aj brigáda po škole.
„Výskumníci spánku a klinickí odborníci už dlho odporúčajú, aby dospievajúci spali osem až desať hodín v rovnakom čase každý deň v týždni, no pre mnohých dospievajúcich – a ľudí všeobecne – to jednoducho nie je praktické,“ povedala Melynda Casementová, licencovaná psychologička, docentka na Fakulte umení a vied Oregonskej univerzity a riaditeľka tamojšieho Spánkového laboratória.
Vedci zdôrazňujú, že ideálne je stále dosiahnuť odporúčaných osem až desať hodín spánku každú noc. Ak to však nie je možné, vyspávanie cez víkendy môže pomôcť znížiť riziko príznakov depresie.
„Je normálne, že tínedžeri sú skôr nočné sovy, takže ak sa im počas týždňa nedarí dostatočne vyspať, mali by mať možnosť dohnať si spánok cez víkendy – pravdepodobne to má ochranný účinok,“ uviedla Casementová.
V štúdii výskumníci analyzovali údaje o osobách vo veku 16 až 24 rokov z Národného prieskumu zdravia a výživy (National Health and Nutrition Examination Survey) z rokov 2021 – 2023. Mladí ľudia uvádzali časy, kedy chodili spať a kedy vstávali počas pracovných dní a víkendov. Na základe týchto údajov výskumníci vypočítali doháňanie spánku cez víkend – rozdiel medzi priemernou dĺžkou spánku počas víkendového dňa a priemernou dĺžkou spánku počas pracovného dňa.
Účastníci štúdie tiež uvádzali, ako sa cítia, a za osoby s príznakmi depresie boli považovaní tí, ktorí hlásili, že sa cítili smutní alebo depresívni každý deň.
Spánkové vzorce sa v dospievaní menia
Spánkové cykly, známe ako cirkadiánne rytmy, sa v období dospievania začínajú posúvať, čo väčšine tínedžerov sťažuje zaspávanie tak skoro, ako keď boli mladší.
„Namiesto ranného vtáčika sa postupne stávate nočnou sovou,“ vysvetlila Casementová. „Začiatok spánku sa počas dospievania stále viac posúva až do veku 18 až 20 rokov. Potom sa človek opäť začína prikláňať k rannému typu.“
Typický spánkový režim tínedžerov je zaspať okolo 23. hodiny a vstávať o 8. hodine ráno. To je v rozpore so skorými začiatkami vyučovania na mnohých stredných školách v USA. Výsledkom je, že mnohí odborníci na spánok a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti podporujú verejnozdravotné kampane za neskorší začiatok školského vyučovania.
Depresia je jednou z hlavných príčin zdravotného znevýhodnenia u ľudí vo veku 16 až 24 rokov, uviedla Casementová. V tomto kontexte sa zdravotné znevýhodnenie chápe široko – ako narušenie každodenného fungovania, napríklad nutnosť zobrať si voľno pre chorobu alebo meškanie do práce.
„Práve preto je táto veková skupina mimoriadne zaujímavá pri snahe pochopiť rizikové faktory depresie a to, ako môžu súvisieť s poskytovaním účinných intervencií,“ dodala Casementová.