Rakovinu pľúc si spájame najmä s fajčením. Vedci teraz prišli s novým zistením, ktoré sa týka všetkých: Táto strava riziko rakoviny pľúc zvyšuje

Vyšší príjem ultraspracovaných potravín je spojený so zvýšeným rizikom rakoviny pľúc, naznačuje výskum zverejnený prestížnom časopise Thorax, ktorý sa zaoberá respiračnou medicínou.
„Tieto zistenia je potrebné potvrdiť v ďalších veľkých longitudinálnych štúdiách v rôznych populáciách a prostrediach. Ak sa potvrdí príčinná súvislosť, celosvetové obmedzenie konzumácie ultraspracovaných potravín by mohlo prispieť k zníženiu výskytu rakoviny pľúc,“ uvádzajú autori štúdie.

Rakovina pľúc je najčastejším typom rakoviny na svete. V roku 2020 bolo podľa odhadov diagnostikovaných 2,2 milióna nových prípadov a 1,8 milióna úmrtí na toto ochorenie.
Ultraspracované potraviny zvyčajne prechádzajú viacerými stupňami spracovania, obsahujú dlhé zoznamy prísad a konzervantov a sú určené na okamžitú konzumáciu alebo ohrievanie. Vysoký príjem týchto potravín už bol spojený so zvýšeným rizikom viacerých zdravotných problémov, a vedci chceli zistiť, či to platí aj pre rakovinu pľúc.
Čerpali z údajov amerických skríningových štúdií rakoviny prostaty, pľúc, hrubého čreva a vaječníkov (PLCO), do ktorých bolo zapojených 155 000 účastníkov vo veku 55–74 rokov. Tí boli náhodne rozdelení do skríningovej alebo kontrolnej skupiny v období od novembra 1993 do júla 2001. Diagnózy rakoviny boli sledované do konca roku 2009 a úmrtia na rakovinu do konca roku 2018.

Do súčasnej štúdie bolo zahrnutých 101 732 ľudí (50 187 mužov a 51 545 žien; priemerný vek 62 rokov), ktorí na začiatku štúdie vyplnili dotazník o frekvencii konzumácie potravín. Potraviny boli zaradené do kategórií: nespracované alebo minimálne spracované; obsahujúce kulinárske prísady; spracované; a ultraspracované.
Vedci sa zamerali najmä na ultraspracované potraviny ako kyslá smotana, smotanový syr, zmrzlina, mrazený jogurt, vyprážané jedlá, pečivo, slané snacky, raňajkové cereálie, instantné rezance, polotovary (polievky, omáčky), margarín, cukrovinky, sladené nápoje, ovocné drinky, hotové hamburgery, párky v rožku a pizzu.
Priemerný, na energiu upravený príjem ultraspracovaných potravín bol takmer 3 porcie denne, pričom rozpätie sa pohybovalo od 0,5 do 6 porcií. Najčastejšie konzumovanými boli údeniny (11 %), diétné alebo kofeínové nealko nápoje (vyše 7 %) a bezkofeínové nápoje (takmer 7 %).

Počas priemerného sledovaného obdobia 12 rokov bolo diagnostikovaných 1 706 nových prípadov rakoviny pľúc, z toho 1 473 (86 %) ne-drobnovláknitých (NSCLC) a 233 (14 %) drobnobunkových karcinómov (SCLC). Počet prípadov bol vyšší medzi tými, ktorí konzumovali najviac ultraspracovaných potravín v porovnaní s tými, ktorí ich konzumovali najmenej (495 z 25 434 vs. 331 z 25 433).
Po zohľadnení rôznych vplyvných faktorov, vrátane fajčenia a celkovej kvality stravy, mali účastníci v najvyššom kvartile konzumácie ultraspracovaných potravín o 41 % vyššiu pravdepodobnosť, že im bude diagnostikovaná rakovina pľúc, v porovnaní s tými v najnižšom kvartile.
Konkrétne, pravdepodobnosť diagnostiky NSCLC bola vyššia o 37 % a SCLC o 44 %.
Ide o observačnú štúdiu, a teda nie je možné vyvodiť pevné závery o príčine a následku. Vedci zároveň upozorňujú, že nemohli zohľadniť intenzitu fajčenia, ktorá mohla mať vplyv. Údaje o strave boli zhromaždené len raz, a teda nezohľadňujú zmeny v čase, a počet diagnostikovaných prípadov bol relatívne malý.„Čo je ešte horšie, za posledné dve desaťročia sa spotreba ultraspracovaných potravín výrazne zvýšila na celom svete, bez ohľadu na úroveň rozvoja či ekonomický status. Nárast konzumácie ultraspracovaných potravín mohol prispieť k nárastu obezity, kardiovaskulárnych chorôb, metabolických porúch, rakoviny a úmrtnosti, keďže tieto potraviny sú potvrdenými rizikovými faktormi uvedených ochorení,“ uvádzajú autori.

Vysoký príjem ultraspracovaných potravín môže tiež vytláčať zdravšie potraviny, ako sú celozrnné produkty, ovocie a zelenina, ktoré sú známe svojím ochranným účinkom proti rakovine, uvádzajú vedci ako možné vysvetlenie svojich zistení.
„Priemyselné spracovanie mení potravinovú matricu, ovplyvňuje dostupnosť a vstrebávanie živín a zároveň vytvára škodlivé kontaminanty,“ dodávajú, pričom upozorňujú napríklad na akroleín, ktorý sa nachádza v grilovaných klobásach a karamelových cukríkoch, a je tiež toxickou zložkou cigaretového dymu. Rolu môžu zohrávať aj obalové materiály.
Máte zmätok v tom, ktoré potraviny sú ultraspracované a ktoré nie? Štúdia publikovali v prestížnom časopise The Lancet Regional Health – Europe rozdelila potraviny do štyroch skupín. Práve na štvrtú skupinu – označenú ako Nova 4 – by sme si mali dávať najväčší pozor.
- Nova 1 – voda, domáci vývar, káva, čaj, ovocné šťavy a smoothie, mlieko, biely jogurt, ovocie, zelenina, červené mäso, ryby, hydina, morské plody, obilniny a múka, zemiaky, cestoviny, huby, strukoviny, orechy, semená, vajcia
- Nova 2 – cukor, rastlinné oleje, živočíšne tuky, kuchynská soľ,
- Nova 3 – pivo, víno, kondenzované mlieko, biely sladený jogurt, zavárané ovocie, solené, údené či konzervované mäso a ryby bez aditív, strúhanka, remeselné pečivo, dezerty z vaječných bielok, chlieb – domáci alebo z pekárne, konzervovaná zelenina a iné rastlinné potraviny, konzervované strukoviny, orechové maslá, solené orechy, domáce omáčky – sladké aj slané
- Nova 4 – destiláty, instantné a konzervované polievky, sladené nealkoholické nápoje, nealkoholické verzie alkoholických nápojov, nápoje v prášku, nutričné prášky a nápoje, sladkosti, mliečne dezerty a nápoje, zmrzlina, nanuky, mrazené jogurty, priemyselné dezerty, priemyselný syr, spracované mäsové výrobky, raňajkové cereálie, keksíky, koláče, pizza, hotové jedlá, solené snacky, balený chlieb, plnené cestoviny, zemiakové produkty, margaríny, alternatívy mliečnych a mäsových výrobkov, omáčky a dressingy
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ