Strata sa lieči smútkom, preto sa mu netreba brániť. Ak od neho človek uteká, smútok v ňom zostane. Obdobie najintenzívnejšej bolesti zo straty dieťaťa trvá približne 6 až 8 týždňov. Prechádza od popretia úmrtia cez zlosť, hnev, depresiu až napokon prijatie straty. To celé trvá zhruba rok.
V tomto období, ale aj neskôr, sa pocit neznesiteľnej prázdnoty, zúfalstva, strachu, hnevu, viny či sebaľútosti môže vracať. Postupne však bude väčšina týchto prejavov odznievať, stanú sa menej intenzívne a tiesnivé. Podobne tak aj telesné prejavy šoku a straty – ako vyčerpanosť, svalová slabosť, alebo naopak napätie či nadmerná aktivita, problémy so srdcom, dýchaním, so spánkom. V prípade, že by sa naopak zhoršovali, treba vyhľadať pomoc psychológa alebo psychiatra.
Tragédiou v rodine je ohrozený aj partnerský vzťah rodičov. Môžu sa navzájom obviňovať za smrť dieťaťa, vyčítať jeden druhému, že správne a dostatočne nesmútia alebo že príliš smútia. Najmä, ak už pred úmrtím dieťaťa vo vzťahu boli problémy, je veľká pravdepodobnosť, že sa ešte viac prehĺbia.
Predísť konfliktom a ochladeniu vzťahov sa dá komunikovaním s partnerom. Je potrebné zistiť, čo prežíva ten druhý, čo mu pomáha, ako sa vysporiadava so vzniknutou situáciou. Každý smúti jedinečným spôsobom, neexistuje „správny“ spôsob. Najčastejšie problémy medzi partnermi vznikajú, keď majú rozdielnu potrebu hovoriť o strate dieťaťa. Kým jednému vyhovuje o ňom rozprávať, iný sa tomu vyhýba. Vtedy je vhodné dohodnúť sa na kompromise, občas sa prispôsobiť potrebám partnera, ale napĺňať aj svoje potreby.
Porozprávať sa môžete aj s priateľmi, známymi, odborníkom, ak partner práve nemá náladu. V prípade, že máte dojem, že váš partner už smúti neprimerane dlho a že to ohrozuje jeho zdravie, môžete vyhľadať odborníka a poradiť sa. Taktiež v prípade pretrvávajúcich vzťahových problémov je možné vyhľadať pomoc manželského poradcu. Samozrejme, nie všetky partnerské vzťahy prechádzajú krízou po strate dieťaťa. Niektorí rodičia uvádzajú, že im táto ťažká životná udalosť priniesla do vzťahu viac porozumenia, komunikácie, ohľaduplnosti a že ich to zomklo.
Ak sú v rodine ďalšie deti, určite ich netreba vynechať zo smútenia vo viere, že ich to ochráni pred bolesťou. Budú sa cítiť vzdialené a opustené. Aj na nich dolieha strata súrodenca, preto je lepšie zdieľať bolesť spolu. Tu sú odporúčania odborníkov z Detského fondu, ktorý na pomoc nešťastným rodičom zriadil webovú stránku www.ajonisunasedeti.sk :
- Neklamte dieťa, keď sa vás bude pýtať na súrodenca a snažte sa mu, primerane k veku vysvetliť, že súrodenec sa už nevráti. Niektorí rodičia ukrývajú smútok a slzy pred deťmi a tie preto často nerozumejú, čo sa vlastne deje.
- Snažte sa odpovedať na otázky dieťaťa, ale nevnucujte túto tému – dieťa sa pýta na informácie, ktorým nerozumie, často je zvedavé, ale napriek tomu, že vám jeho otázky môžu spôsobovať bolesť, je dôležité, aby ste mu vysvetlili, čo sa stalo a prečo sa tak cítite.
- Pocit viny – obzvlášť staršie deti môžu prežívať pocit viny za smrť súrodenca, môže sa im zdať, že sa mu dostatočne nevenovali počas života, že mu veľmi ubližovali a neprejavili mu dostatočnú lásku. Na tieto pocity dieťaťa je potrebné citlivo reagovať a ubezpečovať ho, že nenesie vinu za smrť súrodenca, ale tiež, že nie je ani príčinou vášho smútku a bolesti.
- Rešpektujte smútok dieťaťa – nielen vám chýba vaše dieťa, ale aj jeho súrodencom a preto majú právo byť smutní, zmätení, nenaladení.
- Pripravte sa na väčšiu chorobnosť dieťaťa. Niektoré deti na novovzniknutú situáciu reagujú psychosomaticky, akoby „utekali“ do choroby, lebo inak nevedia prejaviť svoje emócie. Prejavy sú rôzne, napr. pocity nevoľnosti, hnačky, alergické prejavy, zhoršenie stavu u chronicky chorých detí, zníženie imunity, častejšie respiračné choroby… Venujte dostatočnú pozornosť zdravotnému stavu dieťaťa a skúste mu umožniť, aby svoje emócie dostatočne prejavilo.
- Dotyk a objatie často povedia viac ako slová. Je potrebné, aby vaše dieťa naďalej cítilo, že ho máte rovnako radi, ako predtým, napriek vášmu smútku.
- Snažte sa zachovať niektoré rituály v rodine (spoločné prechádzky, jedlo, čítanie rozprávok pred spaním…).
- Ak nezvládate starostlivosť o svoje deti, poproste blízke osoby z okolia, aby vám pomohli (napr. starí rodičia, súrodenci, príbuzní, kamaráti… by vám mohli pomôcť s bežnými domácimi prácami, môžu občas zobrať deti na prechádzku, na výlet, vyzdvihnúť ich zo škôlky, školy a nechať vás chvíľu samých doma…) (Zdroj: Detský fond SR)