„Problémy vo výžive sa prejavia obvykle tým, že dieťa odmieta jesť, nepriberá, zvracia, má riedke stolice. Na nás je potom zistiť príčinu, či je to chyba v stravovaní alebo iný zdravotný problém,“ hovorí MUDr. Jarmila Hornová, PhD. Z I. detskej kliniky Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave na Kramároch. Už u malého dieťaťa sa môže prejaviť alergia na bielkoviny z kravského mlieka, intolerancia laktózy – mliečneho cukru alebo celiakia.
Čas dojčenia sa dnes predlžuje a mnohé mamičky dojčia svoje deti aj viac ako rok. Neuberá potom materské mlieko miesto strave, ktorú staršie dieťa potrebuje viac? „Z hľadiska výživy je v poriadku, aj keď mamička dojčí dva či tri roky, ale samozrejme, ak dieťa k tomu dostáva aj inú stravu,“ dodáva doktorka. „Deti by sa mali začať prikrmovať od šiesteho mesiaca, ak sú dojčené, a ak nie sú, tak o mesiac skôr,“ upozorňuje Hornová. Opačným extrémom je priveľa druhov nemliečnej stravy naraz. „Po materskom mlieku by si dieťa malo zvykať na nové zložky stravy postupne – pridávame vždy jednu zložku s odstupom štyroch až piatich dní. Strava kupovaná v obchode – hoci vyrobená za prísnych hygienických podmienok – obsahuje viacero zložiek naraz, z ktorých niektorá dieťatku nemusí vyhovovať,“ radí Hornová. Túto výživu je teda lepšie využívať až neskôr u starších detí.
Deti milujú stereotyp a keď ponúkame na jedenie niečo nové, môžu sa brániť. „Keď dieťa určitý typ jedla odmieta, netreba ho nútiť, ale ponúkať. Ani my nejeme všetko, tak aj malé dieťa má veci, ktoré mu jednoducho nechutia. Vtedy je lepšie nahradiť to niečím iným,“ radí doktorka.
Pri zavádzaní nemliečneho príkrmu začíname najčastejšie varenou mrkvou, potom pridávame ďalšie druhy zeleniny, zemiaky. „V priebehu dvoch až troch týždňov sa môže prejsť na mäsovo-zeleninový príkrm,“ radí Hornová. Odporúča mäso z menších zvierat – hydina, králik či zajac z kontrolovaného chovu. Mnohí rodičia sa obávajú nadmernej dávky kuracieho mäsa v detskej strave, lebo majú pochybnosti o chove kureniec. V minulosti sa im často v umelých liahňach pridávali antibiotiká. Dnes sú chovy prísnejšie, ale najlepšie je striedať druhy mäsa. Dieťa vo veku 5–8 mesiacov môže dostávať mäso so zeleninou 5 – 6 x za týždeň, 1× týždenne žĺtok z natvrdo uvareného vajíčka. V 7. mesiaci môžeme zaradiť lepok, teda potraviny obsahujúce múku – krupicu, chlieb a pečivo, cestoviny. Strava sa stáva pestrejšou.
Mäso a vegetariáni
Čo však s deťmi, ktorých rodičia sú vegetariáni? Odporúčame, aby dieťa dostávalo mäso aspoň do piateho roku života. Ťažkosti vznikajú najmä z nevedomosti, pretože vegetariánstvo nie je len odmietanie mäsa, ale treba vedieť, ako môžeme nahradiť živočíšne bielkoviny rastlinnými. Nevhodné sú formy odmietajúce aj podávanie mlieka a mliečnych výrobkov.
Dôležitou zložkou stravy je ovocie. Aj to však má svoje úskalia, a to alergie. Mamička nemusí ani tušiť, že podávaním exotického ovocia môže podporiť rozvoj alergie u svojho dieťaťa. V prvom roku života je vhodnejšie podávanie jablka, hrušky, slivky či hrozna ako mandarínky, pomaranča, kivi či papáje – nech obsahujú akékoľvek množstvo vitamínov. V našich končinách totiž nemáme na tieto plodiny „genetickú výbavu“. Z exotického ovocia jedinou výnimkou je banán, ktorý podávame aj deťom do prvého roku života.
Zjedz tú polievku!
Častým problémom mamičiek je pitný režim malého bábätka. Jedni vravia, že kým je dieťa dojčené, netreba mu dávať okrem toho piť, iní vravia, že treba. „Mamička môže medzi dojčeniami bábätku ponúkať prevarenú dojčenskú vodu po lyžičkách. Ak ju dieťa odmietne, nemá potrebu piť a jeho potrebu uhasí čisté materské mlieko. Keď dieťaťu chýbajú tekutiny, býva nepokojné, mrnčí a niektoré mamičky to riešia ďalším dojčením aj mimo obvyklého času – aj to je v poriadku, lebo potrebné tekutiny dieťa dostane,“ vysvetľuje doktorka. Jasným signálom, že dieťa má nedostatok tekutín a že môže hroziť dehydratácia, je plienka: ak ostane dlhší čas suchá.
Veľa mamičiek ponúka deťom instantné detské čaje. „Tie sú však sladké, deťom chutia a zaplnia si tým bruško. Lenže potom často nepriberajú, lebo nedostávajú dostatok inej stravy. Máme v ambulancii ročné deti, ktoré vypijú aj dva litre sladkých čajov za deň a potom nechcú jesť,“ upozorňuje doktorka Hornová. Niektoré deti trpia nechutenstvom a vtedy treba hľadať príčinu. Príčina však môže byť aj v nesprávnych stravovacích návykoch a tie sa deti učia od nás dospelých už odmalička.
Ak neraňajkuje mama alebo otec, aj malé dieťa nebude chcieť ráno jesť. Keď sa v rodine jedáva popri inej činnosti – napríklad pri pozeraní televízie alebo len tak „za pochodu“, aj dieťa bude tieto zvyky kopírovať. My dospelí často nejedávame polievky, ale deti ich jesť nútime. A čudujeme sa, prečo ich nechcú. Princíp ty musíš, ja nemusím, však vo výchove nevydrží dlho.
Každá mamička vie, že ak raz dieťa ochutná čokoládu, už si ju bude pýtať. „Do prvého roku života by sa strava pre dieťa nemala vôbec soliť ani sladiť. Neskôr by som sladkosti úplne nezamietla, ale všetko má byť s mierou,“ dodáva doktorka Hornová. Chuť na sladké je prirodzená, otázka je však, čím, ako často a akým množstvom ju uspokojíte.
