„Človek by mal starať o svoj život, aby pri návrate z dovolenky neprežíval bolesť. Je problém, keď svoj bežný život vníma ako krivdu,“ povedal psychológ Jiří Šípek. Pripustil, že ľudia sa niekedy zrútia z „postdovolenkového“ stavu alebo po návrate z kúpeľov. Tvrdia, že by opäť potrebovali dovolenku a že sa im do ničoho nechce. Problém je však podľa neho často v tom, že človek „nemá svoj život vo vlastnej réžii“ a čaká, že sa mu oň niekto postará.
Hoci súčasné dovolenky ľudia dlho plánujú, nemusia sa vydariť. „Človek sa zúfalo teší celý rok a potom ho dovolenka nenaplní. Môže to prežívať ako veľké sklamanie,“ uviedol Šípek. Upozornil zároveň, že ľudia sú v súčasnosti príliš rozmaznaní. „Chcú od života čím ďalej tým viac. Keď sa niečo nevydarí, cítia sa podvedení. Je to akási kríza hodnôt,“ povedal. Šok po návrate môže ale človek zažívať aj v prípade, že sa odpočinok podarí. „Sklamať ho to môže o to viac, čím je obvyklá každodennosť upachtenejšia,“ dodal.
Dovolenku niekedy ľudia vnímajú aj ako akúsi výzvu. Podľa toho ako si vedia zorganizovať svoj voľný čas sa niekedy hodnotí aj ich spoločenská prestíž. Súťažia tak v originalite destinácií a predháňajú sa v zážitkoch, ktoré si z ciest privážajú. Výlety na chatu či chalupu, ktoré boli v minulosti obvyklou dovolenkovou destináciou, potom považujú za trochu fádnu súčasť bežného života.
Značný vplyv na to, ako si človek zvyká na návrat do pracovného procesu, má temperament. Najhoršie sú vraj na tom flegmatici a melancholici, ktorým adaptácia na nové podmienky trvá najdlhšie. Je to dôsledok ich precíznosti. Na dovolenku sa chystajú spravidla veľmi dôkladne, dlho ju plánujú, dopredu vymýšľajú trasu a pripravujú program pobytu. Rovnako dlho im potom trvá návrat. Cholerici a sangvinici zase ľahko striedajú druh činnosti a návrat do bežného života toľko neprežívajú.
Podľa odborníkov je dôležité, aby čas, ktorý sa človek rekreuje fyzicky i psychicky a snaží sa zabudnúť na starosti, bol dostatočný. „Je dobré, keď má človek šancu byť flexibilný. Rozkúskovanie dovolenky však nemusí byť optimálne riešenie,“ myslí si Šípek. Podľa jeho slov je týždenná cesta síce lepšia ako predĺžený víkend, ale na skutočný odpočinok je to málo času. Kvalitný odpočinok vraj vyžaduje aspoň štrnásťdňové alebo aj trojtýždňové odlúčenie od pracovných povinností. „Tretinu dovolenky zvyčajne zhltne aklimatizácia. Značnú časť zaberie tiež balenie a príprava na návrat, ako aj starosti o to, čo bude po dovolenke nasledovať,“ povedal psychológ.
Skomplikovať návrat do každodennej rutiny môže zdravotný stav, ale aj situácia v rodine či stav domácnosti. „Ľudí zvyčajne čaká nevyvetraný byt, zvädnuté kvety a hora bielizne. Ráno však musia ísť do práce. Je vhodné vytvoriť si takzvanú nárazníkovú plochu. Akási mentálna hygiena je vhodná pri všetkých významnejších životných zmenách,“ mieni Šípek. Podľa neho by človek mal mať „relaxačné medzeru“ pred nástupom do zamestnania aj po veľkých oslavách, svadbe alebo duševných otrasoch.
Návrat do práce potom nemusí byť problematický, ak je človek so svojím zamestnaním spokojný. „Keď nemá obavy a úzkosť, čo ho tam zase čaká, môže sa aj tešiť,“ uviedol psychológ. Podľa neho veľa záleží na subjektívnych pocitoch každého jednotlivca i jeho postavení v zamestnaní.
Psychológovia však ťažko môžu pomôcť ľuďom, ktorým práca neprináša uspokojenie a radosť, dodal.
Ak „podovolenková melanchólia“ nemizne a adaptácia trvá príliš dlho, človek by sa mal zamyslieť nad dôvodmi tohto stavu, radia psychológovia. Príčina by mohla byť v nespokojnosti s prácou alebo ide o „chronické“ problémy, ktoré majú hlbšie korene. Na dovolenke má človek akurát viac času na to, aby si uvedomil neznesiteľnosť rutiny v zamestnaní.
Obavy sú však podľa Šípka často nadnesené. „Je to tak trochu módna záležitosť. Človek sa naučil vzdychať a nadávať. Problémy hľadá všade, kde ich môže nájsť,“ uviedol. Upozornil, že je tiež zrejmý akýsi trend označovať kdečo psychiatrickými termínmi. „Život sa patologizuje, vymýšľa sa veľa psychopatologických termínov a život je potom plný nálepiek,“ povedal. Kým o „postdovolenkovej radosti“ sa nehovorí, syndrómy alebo depresie sa neustále rozoberajú. „Radosť pritom môže mať oveľa pozitívnejšiu hodnotu ako postdovolenkový šok,“ zdôraznil.