Dojčené deti sa správajú slušnejšie

Materské mlieko nepodporuje len zdravý telesný vývoj dieťaťa, ale samotné dojčenie vplýva aj na správny emocionálny vývoj. U detí dojčených materským mliekom sa menej vyskytujú poruchy správania.

12.05.2011 14:00
matka - dieťa - dojčenie
Pozitívne účinky dojčenia na zdravie detí sú známe už dávno.
debata

Podľa štúdie zverejnenej v žurnále Archives of Disease in Childhood deťom stačia prvé štyri mesiace príjmu materského mlieka na to, aby boli psychicky vyrovnanejšie. Maria Quigleyová z Oxfordskej univerzity tvrdí, že je to ďalší z radu dôkazov o užitočnosti dojčenia.

„Matky, ktoré chcú dojčiť svoje deti, by mali dostávať všetku podporu,“ hovorí výskumníčka. Pozitívne účinky dojčenia na zdravie detí sú pritom známe už dávno. Podľa viacerých výskumov sú deti dojčené materským mliekom napríklad odolnejšie proti infekciám. Dojčenie prospieva aj samotným mamičkám, lebo znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka. Deti odchované na materskom mlieku výdatnejšie jedia a neprejavujú sa u nich až tak často poruchy trávenia, počnúc hnačkami a končiac obezitou.

Menej sa však vie o vplyve dojčenia na správanie sa detí. Nové informácie do tejto problematiky pomohol vniesť rozsiahly prieskum odborníkov z univerzít v Oxforde, Essexe, Yorku a Londýne. Vyhodnotili údaje poskytnuté viac ako 9500 matkami z Veľkej Británie. V dotazníkoch mamičky uviedli, ako dlho deti dojčili a či sa u nich do piatich rokov prejavili problémy so správaním.

Výsledky hovoria v prospech dojčenia. Kým u detí kŕmených materským mliekom sa poruchy správania prejavili len v šiestich percentách prípadov, u detí chovaných umelými náhradami materského mlieka sa výskyt porúch správania vyšplhal až na šestnásť percent.

Výskumníci pritom tvrdia, že naozaj to môže byť vďaka materskému mlieku. Aj keď vzali do úvahy, že dojčiace matky sú zvyčajne starostlivejšie a z lepších sociálnych a ekonomických pomerov, tak sa štatistické výsledky nijako zvlášť nemenili. Inými slovami, nenašli rozdiel medzi prejavmi porúch správania sa u detí bohatších a chudobnejších matiek.

Podľa vedcov vysvetlením tohto fenoménu môže byť to, že materské mlieko obsahuje veľa esenciálnych polynenasýtených mastných kyselín a rastových hormónov. Všetko sú to látky dôležité na vývoj mozgu a nervovej sústavy.

Výskumníci zároveň dodávajú, že nezanedbateľnú úlohu môže hrať aj samotný akt dojčenia. Dojčenie pomáha rozvoju interakcií medzi dieťaťom a matkou, čo môže v neskoršom veku pozitívne vplývať na psychologický vývoj dieťaťa a jeho správanie. „Výsledky tohto výskumu ma potešili. Je to ďalší dôkaz, že dojčenie je prospešné nielen pre fyzické, ale i pre duševné zdravie detí,“ uviedol Peter Kinderman, profesor klinickej psychológie z Liverpoolskej univerzity.

debata chyba