Čo je dôvodom bolestí kĺbov a ktoré bolia najviac?
Sú to najmä úrazy, ktoré bolesť kĺbov spôsobujú. Potom sú to zápalové ochorenia a tie ktoré vznikajú dlhodobým ochorením. Sem patria nádory, rôzne deformity, vrodené chyby. Existuje však obrovská škála príčin, ktoré ochorenia kĺbov spôsobujú. Prejavuje sa v nich v podstate každé ochorenie. Najviac bolia tie, ktoré najviac zaťažujeme, takzvané váhonosné – kolenné, bedrové, členkové. Ten, kto pracuje rukami, bude mať zaťažené ramenné kĺby či kĺby v zápästí. Úplne presne špecifikovať, ktorý kĺb je najčastejšie chorý alebo najviac zaťažený, sa nedá. Keby sme však kĺby zaťažovali rovnomerne, boleli by menej. V kondícii by sme si mali udržiavať svaly, aby tieto mohli našu váhu znášať, a tak šetriť naše kĺby.
Ktoré choroby ich trápia najčastejšie?
Zápaly. Ale všetky majú iný pôvod. Môže to byť reuma, artróza aj už spomínaná dna. Telo na všetko reaguje zápalovou reakciou. Iná je len príčina zápalu. Pri reume ide o autoimunitné ochorenie, v prípade dny je to ukladanie kryštálikov, v prípade artrózy je to opotrebovanie chrupavky, pri infekcii je to nejaký mikrób.
Ako prebieha liečba?
Musíme si najprv vysvetliť, že liečba sa delí na kauzálnu a symptomatickú. V prvom rade treba ísť po príčine, čo môže byť zápal, infekcia, v tom najhoršom prípade nádor. Až keď zistíme príčinu, začneme ju liečiť. Potom prichádza na rad symptomatická terapia. To znamená, že keď má pacient zapálený a zhnisaný zub a z neho mu opuchol kolenný kĺb, ortopéd bude liečiť kĺb protizápalovými liekmi. Ale nelieči príčinu, len následok. Reuma sa lieči celkovo a až keď nastane zmena na niektorom konkrétnom kĺbe, zasahujeme priamo v oblasti postihnutého kĺbu. Niekedy sa stav pacienta môže tak zhoršiť, že mu musíme voperovať umelý kĺb.
Pribúda ľudí, ktorí pracujú s počítačom a majú problémy s kĺbmi v zápästí?
Neviem či pribúda, ale pravda je, že lokalita zápästia je miesto, kadiaľ prechádzajú rôzne nervy a svaly. Je to lokalita, ktorá keď je dlhodobo tlakom zaťažovaná, tak v dlaňovej časti vzniká reakcia a zápalová vlna. Väzivo začne hrubnúť a priestor, cez ktorý prechádzajú cievy, sa zužuje a vzniká takzvaný syndróm karpálneho tunela, pri ktorom má pacient zhoršenú citlivosť prstov. Pri práci s počítačom však často bolí aj lakeť a tuhne šija. Takíto ľudia by mali správe sedieť napríklad na fitlopte, aj keď ide o dosť nepohodlnú pomôcku. Ale pomáha udržať rovnováhu. Musí byť však správne nahustená.
O vysokých hodnotách kyseliny močovej v krvi hovoria mnohí lekári ako o metabolickej poruche 21. storočia. Ako ničí kĺby?
Ide o systémové ochorenie, nie ortopedické, a nedá sa nijako ovplyvniť. Dnová choroba sa kĺbov týka tým, že sa kryštáliky kyseliny hromadia a napádajú kĺby tam, kde sú menšie cievy a kde majú možnosť ukladať sa. Je to najmä na dolných končatinách v oblasti palca a naše telo na ne reaguje ako na cudzí materiál zápalom. A toto spôsobuje bolesti a deformity. Opäť však liečime len dôsledky, ktoré napácha, aj to iba do tej miery, že sa snažíme potlačiť zápal, ktorý spôsobuje.
Čo sa lieči rázovou vlnou?
Liečili sa ňou rôzne zápalové zmeny hlavne v oblasti kalcifikátov, svalových úponov a ona mala mechanicky pôsobiť na poškodené miesto a v určitých prípadoch rozrušiť kalcifikáty na báze ultrazvuku. No očakávania boli od tohto spôsobu liečby oveľa väčšie než reálne dosiahla. Bol to veľký boom, ktorý je dnes už na ústupe.
Aké sú teda najmodernejšie druhy liečby?
Kĺbový aparát je veľmi špecifický a aj liečba sa líši. Iné sú trendy v liečbe platničiek, iné v oblasti umelých kĺbov, iné pri ramenách.
Tak hovorme o bedrovom kĺbe.
Tu je snaha nachádzať taký spôsob operatívy, aby sa používali také malé kĺbiky, ktoré zachovajú čo najväčšie množstvo vlastnej kosti. Aj keď sú dnešné umelé kĺby veľmi kvalitné a vydržia veľmi dlho, snažíme sa oddialiť čas, keď musíme voperovať klasický veľký umelý kĺb. Jednotlivé stupne sú moderné a kĺb sa nevymení celý, neodoberie sa celá kosť, ale len na jeho povrch sa natiahne takzvaná čiapočka. Lekár obnoví iba povrch kĺbu. Ide o metódu, ktorá sa dá robiť u relatívne mladých pacientov s dobrou a pevnou kosťou a minimálnymi, aj keď začínajúcimi artrotickými zmenami. Druhým krokom je použitie rôznych miniimplantátov, keď sa zoberie iba hlava kosti, kŕčok sa ponecháva a do nej sa zavedie implantát. A až treťou možnosťou je voperovať pacientovi klasický veľký umelý kĺb.
Ktoré operácie robíte najčastejšie?
Určite sú to umelé kĺby.
A čo operácie kolena?
Operácia kolena je zložitejšia, preto sa operovalo menej. A nevedeli sme ich operovať tak dobre ako dnes. Medicínska technika sa zlepšuje. Napríklad operácia platničiek sa kedysi robila na neurochirurgii, dnes sa operuje bežne v centimetrovom reze.
Na čo sa treba pred operáciou pripraviť?
Z pohľadu pacienta je veľmi dôležitá jeho psychika, rodina, atmosféra. Umelé kĺby sa metódou jednodňovej chirurgie operovať nedajú. Ale v klasických nemocniciach zvyčajne pacient po umelom kĺbe leží dva až tri týždne a potom ide na dva týždne na rehabilitáciu. U nás pacient leží tri dni a ide domov po vlastných. Máme odoperovaných viac ako 1 200 pacientov. Celý zázrak je o tom, že operáciou sa liečba nekončí. Je len polovicou úspechu, potom sa treba začať starať. A keď sa o pacienta staráte kvalitne, odchádza domov po vlastných, aj keď s barlami. U nás s pacientom 3– až 4-krát denne rehabilitujeme. Je dôležité, aby zoperovaný človek chodil hneď, aby svaly pracovali, spevneli.
Koľko trvá pooperačná starostlivosť?
To je individuálne. Je rozdiel, ak niekto pracuje s počítačom a keď niekto veľa chodí alebo stojí. Zvyčajne od dvoch do šiestich týždňov.
Boli ste prvou klinikou na Slovensku, ktorá začala liečiť krvnou plazmou.
Sme jedna z mála kliník, kde krvnou plazmou liečime a máme veľmi dobré skúsenosti. Je to terapia, ktorá má minimálne vedľajšie účinky a ktorá posilňuje stimuláciu liečebných zložiek organizmu. Najviac sa to používa na miesta chronických preťažení alebo kĺbov. Používame ju aj na kĺbovú liečbu a na podporu tvorby a regenerácie chrupavky. Ide vlastne o vybudenie samoregeneračného efektu. Plazma je očistená od krvi a obsahuje len bunky, ktoré potrebujeme. Pacientovi sa odoberie určité množstvo krvi, tá sa vloží do špeciálneho stroja, ktorý ju spracuje, vyhodnotí a očistená sa potom injekčne aplikuje. Procedúra sa opakuje štyri- až šesťkrát.
Nečakajú pacienti od plazmy zázraky?
Liečba má veľké pozitíva v tom, že sa predchádza syntetickej liečbe. Nijako negatívne na ňu pacient nereaguje. Pacient však nemôže očakávať, že keď dostane injekciu, vytvorí sa mu chrupavka a bude všetko tak, ako keď bol zdravý. Tak to nefunguje. Miera regenerácie je obmedzená. Vie potlačiť zápal, zregenerovať určité tkanivá, podporiť aj znovuvytváranie, ale všetko závisí od toho, kedy bola liečba zvolená. Navyše nie je vhodná pre každého. Pri mechanických deformitách plazma zázrak neurobí. A bolo by veľmi neférové, keby lekár dával stopercentnú záruku. V medicíne neexistuje absolútno.
Veľa sa hovorí o tom, že veľmi pomáha želatína. Je to naozaj tak?
Ľudovo sa hovorí, že človeku vysychajú kĺby, to však nie je pravda. Kĺb je vždy naplnený tekutinou a tým, že sa chrupavka vydiera, dochádza k drsnému pohybu. Je niekoľko druhov liečby, ktorá sa laickej verejnosti vysvetľuje takýmto spôsobom, že sa kvázi želatína – hustá tekutina, ktorá je podobná tej, ktorú máme v kĺbe, dá priamo do kĺbu injekciou, kĺb sa ňou vyplní a „hladšie jazdí“. Želatína ho tak mechanicky chráni a nedochádza k jeho ďalšiemu poškodeniu. Pokiaľ ide o želatínové cukríky, to nie je cesta.
Existuje prevencia pred opotrebovaním kĺbov?
Je ňou pohyb. Ak kĺb a sval bude dostatočne pevný, bude aj dlho zdravý. Pomôcť môžu aj rôzne doplnky výživy a udržiavanie si telesnej váhy. Prevenciou je aj doliečovanie zápalových stavov. Ak pacient toto nerieši, vedie to k deštrukcii kĺbov v neskoršom veku. Úplne ideálne je ísť podľa gréckej kalokagatie – slova, ktoré hovorí o všetkom. Je to rovnomernosť tela a ducha. Človek, ktorý pracuje hlavou, by mal primerané množstvo času venovať pohybu. Treba si nájsť vyvážený druh pohybu. Na to, koľko sa hýbať, presné pravidlo neexistuje. Ale dôležité je, aby sme si na pohyb zvykli každý deň. Ak niekto celý týždeň sedí a potom prepne svoje sily, pre organizmus je to nesmierny stres.
Toto je odporúčanie pre zdravých. Ale čo chorí?
Neexistuje človek, ktorý by nemal problém s kĺbmi aspoň raz v živote. Čím skôr ho začne riešiť, tým dlhšie udrží svoje kĺby v dobrej kondícii. Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale je dôležité nájsť si dobrého lekára. Ak pacient rozumie svojej chorobe, lepšie spolupracuje. Keď rozumie, čo sa mu stalo, vie, ako a má správať aby sa jeho stav zlepšil. Nezodpovední pacienti sa trestajú sami. Máme jedného, ktorého sme chceli operovať, ale nesúhlasil. Po štyroch rokoch ho tu máme opäť. Dnes však už jednoduchá operácia nie je možná – potrebuje výmenu bedrového kĺbu.
Kedy treba navštíviť lekára?
Keď má človek pocit, že v jeho tele niečo nefunguje tak, ako by malo. Vždy je dobré sa s lekárom poradiť a bolesť nepodceniť. Prevencia je totiž aj o tom, že človek nemá dôvod navštíviť lekára, ale predsa za ním zájde. Taký natiahnutý sval je zvládnuteľný aj samoliečbou. Ale na druhej strane môže byť aj prasknutý, zakrvácaný, a to už laik neodhadne.
Zanedbávanie problémov sa teda nevypláca.
Určite nie. A najmä nie pri infekčných ochoreniach, keď je v tele zápal, ktorý má sekundárne následky v oblasti kĺbov. Ďalším problémom je chrupavka. Tá sa derie najmä po úrazoch pri nesprávnej starostlivosti, až môže dôjsť k jej úplnému zničeniu a následne k artróze. Podobne sú na tom aj ploché nohy. Bagatelizovanie problémov môže mať rôzne dôsledky. Spomeniem konkrétny príklad. Stačí nedoliečená chrípka, ktorá môže mať za následok problémy s kĺbmi. Ak pacient zanedbá boreliózu, čoskoro sa dostavia bolesti kĺbov a opuchy.