Teplota či horúčka sú najčastejším sprievodným príznakom chrípky i ochorenia COVID-19. Najmä počas chrípkovej sezóny sa s ňou stretávame viac, ako by sme chceli. Zvýšená telesná teplota nemusí za každých okolností znamenať začiatok chrípky či ochorenie COVID-19. Môže vzniknúť napríklad aj pri náročnejšej fyzickej aktivite, na základe hormonálnych zmien či prežívaním silných emócií. Bežná teplota, ktorá má tradične od 36,1 stupňa Celzia do 36,9 stupňa Celzia, sa tak z rôznych dôvodov môže zvýšiť na 37 až 37,9 stupňa Celzia. Hoci dôvodov môže byť viacero, v praxi najčastejšie bojujeme so zvýšenou teplotou v čase, keď náš organizmus zaznamená v tele vírusy či baktérie. Ide o prirodzenú obranu nášho tela, keď imunitný systém uvoľňuje pyrogény pôsobiace na náš mozog, ktorý v konečnom dôsledku zvýši telesnú teplotu. Hoci teplota so sebou prináša nechutenstvo, únavu, bolesti hlavy či začervenanie, na druhej strane pomáha pri tvorbe protilátok a zastavuje rozmnožovanie vírusov či baktérií v tele.
Teplota vs. horúčka
Teplota a horúčka nie sú totožné pojmy. O teplote môžeme hovoriť vtedy, ak nám teplomer ukazuje 37 až 37,9 stupňa Celzia. O horúčke, odborne nazývanej febrilita, hovoríme, ak máme viac ako 38 stupňa Celzia. Dokonca aj horúčka sa delí na: nízku, miernu či vysokú, podľa jej dĺžky zas poznáme akútnu horúčku, ktorá trvá menej ako 7 dní, subakútnu, ktorá trvá do 14 dní, a chronickú, zvyčajne trvajúcu viac ako dva týždne. Zásadný rozdiel medzi teplotou a horúčkou spočíva v tom, že zvýšenú teplotu neznižujeme pomocou liekov! Naopak, horúčka, ktorá je vyššia ako 38 stupňov Celzia, prípadne sa šplhá k 40 stupňom Celzia, je veľmi nebezpečná a jej tlmenie je viac ako žiaduce.
Ako s ňou bojovať?
Medzi fyzikálne metódy znižovania horúčky patrí ochladenie tela kúpeľom alebo vlažnou sprchou, o dva až tri stupne chladnejšou, ako je teplota tela. Dôležité je však zdôrazniť, že by nemalo ísť o studenú vodu, pretože tá môže vyvolať triašku, po ktorej sa teplota tela ešte viac zvýši. Klasickým postupom sú aj opakované zábaly. Obklad na čelo, ktorý v domácnostiach často využívame na zníženie horúčky, nestačí. Rovnako sa neodporúča držať zásady „vypotiť sa“, pretože sa telo ešte viac prehrieva.
Znížiť teplotu však je možné aj liekmi, ktoré sú známe ako antipyretiká. Zvyčajne obsahujú účinnú látku paracetamol, ibuprofén či kyselinu acetylsalicylovú. Každá z nich má svoje výhody. Napríklad kyselina acetylsalicylová okrem znižovania horúčky a tlmenia bolesti účinkuje aj ako prevencia proti vzniku krvných zrazenín a infarktu myokardu. Obsahujú ju lieky ako Acylpyrin, Aspirin či Anopyrin. Paracetamol je zas najvhodnejší pre malé deti a ibuprofén okrem zníženia teploty potláča bolesti a má protizápalové účinky.
Držte sa týchto zásad
- Zabezpečte pravidelný príjem tekutín – pitie vody alebo čaju zmierňuje príznaky a predchádza dehydratácii.
- Ležte v posteli a odpočívajte.
- Podávajte ľahké jedlo – tráviace pochody sú počas choroby spomalené, ľahké jedlo organizmus rýchlejšie strávi.
- Prijímajte vitamíny – vhodný je betakarotén, ktorý podporuje imunitu a tlmí infekciu, vitamín C, ktorý pomáha vyplavovať toxíny a znižuje horúčku, alebo cesnak, ktorý pôsobí ako prírodné antibiotikum a imunostimulátor.
- Ochladzujte telo a chorého – kúpeľ, vlažné zábaly či umývanie tela vlažnou vodou vlhkou špongiou zmierni vysokú teplotu.
- Zvoľte ľahké vzdušné oblečenie a prikrývku.
- Pravidelne merajte teplotu – pri nekomplikovanom priebehu dvakrát denne, v prípade vysokej horúčky podľa potreby. Ak ostáva teplota zvýšená nad 38 stupňov Celzia dlhšie ako 48 hodín alebo ak vystúpi nad 40 °C, poraďte sa s lekárom.
- Pri vysokej horúčke podávajte lieky, antipyretiká (lieky na znižovanie teploty, zároveň účinkujú aj ako analgetiká proti bolesti), ktoré obsahujú paracetamol, ibuprofén alebo kyselinu acetylsalicylovú.
Foto: SHUTTERSTOCK
Rady od farmaceutky z MojaLekaren.sk: Poznáte „octové ponožky“ či metódu „telo na telo“?
Paracetamol účinkuje na teplotu a bolesť. Nemá protizápalovú zložku. Je vhodný aj pre osoby, ktoré užívajú lieky na riedenie krvi (napr. warfarín). Môžu ho užívať aj deti ťažšie ako 7 kg či staršie ako tri mesiace veku, tehotné a dojčiace ženy. Problémom je akékoľvek ochorenie pečene. Tu je vhodné vyhnúť sa liekom s obsahom paracetamolu, prípadne konzultovať s lekárom.
Ibuprofén účinkuje na teplotu a bolesť. Má aj protizápalový účinok. Je vhodný pre deti od troch mesiacov. Tehotné ho môžu užívať len v prvom a druhom trimestri. V treťom už nie. Ďalej by ho nemali užívať astmatici, pacienti so žalúdočnými vredmi, poruchami krvnej zrážanlivosti a tí, čo užívajú lieky na riedenie krvi.
Kyselina acetylsalicylová účinkuje na teplotu aj bolesť. Má aj protizápalový účinok. Nemali by ju užívať deti do 15 rokov a tehotné ženy v treťom trimestri aj dojčiace matky. Ďalej by ju nemali užívať astmatici, ľudia so žalúdočnými vredmi, poruchami krvi či krvnej zrážanlivosti a tí, čo užívajú lieky na riedenie krvi.
Fyzikálne znižovanie horúčky: Okrem známych zábalov niekto nedá dopustiť na „octové ponožky“: Šesť lyžíc octu (najlepšie jablčného, ale dá sa použiť aj obyčajný) do 0,5 litra vlažnej vody, namočíme ponožky a navlečieme na nohy na cca 20 minút (aj u detí). Cez ne dáme ešte suché teplé ponožky. Ak má dieťa či dospelý studené či namodralé ruky a nohy, octové ponožky ani vlažnú sprchu neaplikujeme! Teplotu sprchou či zábalmi nikdy neznižujeme na „normálnu teplotu“, stačí pokles horúčky o jeden-dva stupne Celzia. U maličkých bábätiek sa osvedčilo znižovanie teploty „telo na telo“ (koža na kožu), keď sa mama vyzlečie do polovice tela a privinie si nahé dojčiatko iba v plienkach. Pre prevenciu „ofúknutia“ sa odporúča oboch prikryť tenkou dekou. Týmto spôsobom na chladnejšie telo dospelého prestupuje vyššia teplota dieťaťa.
(Autorka: Mgr. Pavla Horáková, farmaceutka vedúca online poradne MojaLekáreň.sk)