Hmyz pomáha v potravinárstve od nepamäti. Stačí si pripomenúť včelami produkovaný med (najmä najdrahší medovicový, kde medovicu zbieranú včelami produkujú vošky medonosné a červce, šťava z rastlín najprv prejde ich tráviacim ústrojenstvom).
Alebo tradičnú leštiacu látku, živicu šelak (E 904), ktorá sa vyrába z výlučkov červca lakového a používa sa na výrobu lesklého povrchu u cukroviniek (lentilky, želé cukríky), takisto môže slúžiť ako poťahová látka v prípade tabliet. Šelak získaný z výlučkov hmyzu nájdeme v sušenom ovocí, orechových jadrách aj v zrnkovej káve.
Červené farbivo košenilová červená (E 120), ktoré už možno nájsť len pod pojmom karmín, sa získava zo sušených tiel samičiek hmyzu nopálovec karmínový (alebo červec nopálový). Na košenilu, teda karmín, môžeme naraziť v cukrovinkách, džemoch, žuvačkách, vo farmaceutickom priemysle vo výrobe obalených tabletiek, ako prísadu rúžov a podobne. Toto farbivo možno nájsť aj v údeninách.
Jedenie samotného hmyzu u nás z historického hľadiska nie je bežné. Napríklad syr casu marzu vyrábaný na Sardínii, kde naň nedajú dopustiť, je svojráznou kulinárskou špecialitou, pretože v priebehu dozrievania je tento ovčí syr infikovaný larvami muchy (Piophila casei) a tento syr známy ako „zhnitý syr“ sa konzumuje vo vysokom štádiu rozkladu so živými larvami.
Typickým príkladom potravín vyrábaných s prídavkom hmyzu môžu byť proteínové tyčinky vyrábané zo svrčkov.
V rokoch 2021 a 2022 sa skončili schvaľovacie procesy, na základe ktorých bolo oficiálne povolené využitie troch druhov hmyzu. Pre každý z nich sú presne stanovené podmienky a rozhodnutie definuje okruh výrobkov, v ktorých môže byť hmyz použitý, maximálne možné dávkovanie a tiež povinné označenie na obaloch výrobkov, ktoré obsahujú hmyzie ingrediencie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Každému schváleniu predchádzalo zhodnotenie zdravotnej neškodnosti a EFSA pátral po možných zdravotných rizikách. Ostala jediná nedoriešená otázka, a tou je možnosť alergických reakcií, pretože telá hmyzu a múčka z nich vyrobená obsahujú veľké množstvo bielkovín, ktoré by mohli pôsobiť ako alergén.
Pohľad odborníkov v rámci možnej alergickej reakcie
RNDr. Marcela Popovňáková, laboratórna diagnostička klinickej imunológie a alergológie Synlab Slovakia, nám k tomu povedala: „Väčšina hmyzu je pre človeka bezpečná. Z pohľadu alergickej reakcie môže problém nastať u ľudí, ktorí sú citlivejší na kôrovce, mäkkýše a morské plody. Tí môžu byť citliví aj na hmyz a mali by sa preto konzumácii hmyzu vyhýbať. Alergické reakcie na hmyz môžu mať rôzny priebeh a závisí to od individuálnej citlivosti každého človeka. U pacientov alergických na kôrovce môže konzumácia jedlého hmyzu vyvolať alergickú reakciu. Medzi jednotlivými skupinami alergénov dochádza ku skríženej reakcii, čo môže byť prejavom skríženej alergie medzi roztočmi, kôrovcami, hmyzom a mäkkýšmi.“
Nejasná je tiež možno odozva citlivých jedincov na kombináciu hmyzej bielkoviny s ďalšími potravinovými alergénmi, napríklad s lepkom.
„Možno sa v budúcnosti z hmyzu stane ďalší potravinový alergén, ale zatiaľ to tak nie. Určite však nie je na škodu byť obozretný. Pripomíname, že každá potravina obohatená hmyzom musí byť označená, v zozname zložiek je možné nájsť, aký druh a forma hmyzu boli použité. Napríklad výrobky obsahujúce múku zo svrčkov musia niesť formuláciu, že obsahujú prášok z Acheta domesticus (svrček domový) a upozornenie, že táto zložka môže spôsobiť alergické reakcie spotrebiteľom so známymi alergiami na kôrovce, mäkkýše a na prachové roztoče,“ dodáva d-Test.
Prinášame vám fotografie povolených druhov hmyzu, pod ktorými nájdete informácie, kde všade ich možno použiť.
