Predtým čakali hlavy rodín na radostnú správu o príchode na svet svojho vytúženého potomka napríklad doma pri telefóne. Radosť mala inú príchuť aj z dôvodu, že častokrát nevedeli, či manželka príde domov s dievčaťom alebo chlapcom.
Foto: Lucia Lužinská
Čerství otcovia, gitarista Boris Čellár (dcérka Amélia) a kubánsky spevák Lazaro de Jesús Hodelin Thomas (dcérka Sarah Sonia), sa tiež rozhodli pre pôrod „naživo“. Zaujímalo nás, čo ich k tomu viedlo, čo predtým a potom cítili, jednoducho, aké to bolo.
Bol nápad byť pri pôrode spontánny, priala si to tak partnerka alebo vás ovplyvnilo okolie?
Boris: Bolo mi jasné, že ak sa v mojom živote naskytne príležitosť byť pri pôrode môjho dieťaťa, budem tam. Škoda, že naši otcovia boli o tento zážitok ochudobnení. Počul som aj argumenty, že muž by nemal vidieť ženu pri pôrodných bolestiach, osobne si však myslím, že práve tieto momenty partnerov ešte viac zbližujú.
Lazaro: Spočiatku som neplánoval byť s Katkou pri pôrode. Rozhodol som sa až na poslednú chvíľku – presnejšie týždeň pred plánovaným pôrodom. Povedal som si, že pri nej predsa stojím za každých okolností a aj keď som netušil, aké to bude, bol som si istý, že to tak má byť.
Čoho ste sa najviac obávali?
Boris: Napriek tomu, že rád zažívam nové skúsenosti bez prípravy, na túto som sa trochu predpripravil a pozrel som si rôzne scenáre pôrodu na internete. Neverili by ste, koľko šialených otcov zavesilo celý akt pôrodu na internet, predpokladám, že bez vedomia partnerky. Ja som sa spoliehal na prírodu, takže som sa nebál.
Lazaro: Nebál som sa. Išiel som a nevedel, čo ma čaká. Jednoducho som chcel byť so ženou a vidieť, ako sa dcérka narodí.
Foto: Katarína Ištvánová
Pocítili ste ten protipól emócií – na jednej strane sledovať trpiacu ženu, ktorá vám je blízka a na druhej vidieť prichádzať dieťa na svet?
Boris: Áno, na jednej strane to bola ohromná radosť, že ten malý človiečik, ktorého sme deväť mesiacov tušili pod pokožkou, je iným spôsobom na svete a môžeme sa navzájom dotknúť, pozrieť sa na seba. Na druhej strane som mal obavy, či je s partnerkou všetko v poriadku. S odstupom času ostávajú z pôrodu tie pekné pocity.
Lazaro: Pekné bolo vidieť, ako sa rodí nový život. Je to nádherný zážitok. Najviac ma okúzlilo, keď som moje bábätko začul poprvýkrát zaplakať. Samozrejme, že vidieť trpieť ženu, ktorú milujem, nie je nič príjemné. Hoci mi to akosi dodávalo odvahu a silu pomôcť jej, aby sa necítila sama a cítila moju oporu.
Uvedomili ste si počas tejto vzácnej chvíľky niečo, čo predtým nikdy?
Boris: Bol som akoby v úlohe pozorovateľa. Síce som všetko vnímal veľmi jasne a prítomne, nemal som čas ani potrebu veci analyzovať. Jednoducho som držal na rukách život a nezmohol som sa na slovo ani na zmysluplnú myšlienku…
Lazaro: Nikdy predtým som nič podobné nezažil. V tom momente som si uvedomil, že je to náš potomok, zodpovednosť za niekoho, v kom koluje moja krv.
Hovorí sa, že tehotenstvo príde vo chvíli, kedy prísť má. Neprospieva mu ani tlačenie na pílu ani prílišné chcenie. Za akých okolností prišla na svet vaša dcéra?
Boris: Prišlo to spontánne, keď náš vzťah dostal druhý dych. Začali sme obaja neplánovane cvičiť jogu, automaticky zmenili stravovanie a bez akejkoľvek dohody sme pocítili, čo má prísť, nech príde. Dva mesiace na to sme boli na jogovom sústredení v Thajsku a tam to naozaj prišlo (smiech). Tehotenstvo sme si obaja neskutočne užívali. V tom období sme s Luciou nahrali niekoľko skladieb, ľudia hovoria, že v nich tú pohodu cítia.
Lazaro: Splodiť dieťa našej lásky nám trvalo asi desať mesiacov po tom, čo Katka prestala užívať antikoncepciu. Nestresovali sme sa, nemysleli na to a vyšlo to. Katka sa začala cítiť akosi inak – to bolo prvé znamenie, že sa začína nový život.
Ako to bolo s menom. Mali ste ho vopred nájdene (z oboch strán odsúhlasené), alebo ste čakali do chvíľky, kým malé zbadáte?
Meno pre chlapca sme mali vybrané hneď, no na dievčenskom sme sa dlho nevedeli dohodnúť. Partnerka mala už predstavu a žiaden z mojich návrhov jej nezarezonoval. Začal som sa na tom zabávať a vymýšľal nezmyselné mená ako Antarktída či Amerika. Zrazu z Lucie vyšlo: „Amélia Čellárová?“ obaja sme na seba dlho bez slova pozerali, do čoho prišiel kopanec z bruška. Bolo nám jasné, že to bude Amélia.
Lazaro: Meno sme vybrali celkom rýchlo a spoločne. Páčilo sa nám Sarah, čo znamená „princezná“ a zhodli sme sa aj na druhom mene – Sonia. Volá sa tak nielen moja mama, ale aj Katkina, čiže je to také symbolické. Keďže Latinoameričania majú väčšinou dve krstné mená a dve priezviská, tak aj „naša princezná“ sa volá Sarah Sonia Hodelin Thomas.
Gitarista Boris Čellár a kubánsky spevák Lazaro de Jesús Hodelin Thomas sa stretli asi pred rokom, aby spojili svoje hudobné cesty v projekte brazílskej hudby BOSSANOVA with Lazaro & Boris Čellár. Po niekoľkých mesiacoch spoločných koncertov a vystúpení zistili, že obaja sa stanú otcami v rovnakom termíne. Prvá sa narodila Lazarova Sarah Sonia, o dva týždne na to Borisova Amélia.