Na stres je dobrý žltý melón

Málokto ho dnes nepozná. Stres a s ním spojenú nervozitu, problémy so spánkom, poruchy koncentrácie. Podľa najnovšej štúdie francúzskych vedcov si s týmito príznakmi poľahky poradia enzýmy, ktoré obsahuje šťava žltého melóna.

28.09.2009 05:22
žltý melón Foto:
Žltý melón dokáže odbúrať stres a odstrániť nespavosť.
debata

Klinickú štúdiu, ktorú v týchto dňoch zverejnil Nutrition Journal, robili Francúzi na sedemdesiatich zdravých dobrovoľníkoch, ktorí cítia každodenný stres a únavu. Počas štyroch týždňov užívali potravinový doplnok z koncentrátu šťavy melóna. Výsledkom bolo výrazné zlepšenie ich stavu.

Hlavný podiel na tom má enzým superoxid dismutáza, na ktorý je šťava žltého melóna obzvlášť bohatá. Ešte účinnejšie ako čerstvý melón je užívanie enzýmu v kapsulách. Z nich sa totiž uvoľňuje postupne a účinok je dlhší. SOD – teda superoxid dismutáza patrí k antioxidantom, ktoré pôsobia proti voľným radikálom v tele.

Čo sú voľné radikály?

„Sú to atómy alebo molekuly, ktoré majú aspoň jeden nespárený elektrón, následkom čoho sú chemicky extrémne reaktívne,“ vysvetľuje Juraj Tesár z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vo Zvolene. Voľné radikály sú v organizme neustále prítomné, zúčastňujú sa na mnohých biochemických pochodoch, reakciách. Nespárené elektróny nechcú byť osamelé a „kradnú“ si partnerov, kde sa im zachce. Väčšinou to býva najbližšia molekula, úplne jedno aká. Či mastnej kyseliny, fosfolipidu, dôležitej bielkoviny alebo DNA.

Životnosť voľného radikálu je len niekoľko stotín, či desatín sekundy. „Zdalo by sa, že tým je všetko už skončené – v poriadku. Ale nie je. Tým, že pôvodný voľný radikál odobral elektrón susednej molekule, táto sa stratou elektrónu sama stáva ďalším voľným radikálom, ktorý kradne elektrón inde. Tým sa v zlomku sekundy krvnými časticami, bunkami, či tkanivami preženie doslova elektrónová smršť, ktorá zanechá po sebe riadnu spúšť. Poškodí životne dôležité molekuly, bielkoviny, tuky, bunky a dokonca i gény,“ dodáva Tesár.

Dnes je známych okolo 70 chorôb, ktoré sa dávajú do súvislosti s voľnými radikálmi. Patria k nim hlavne najobávanejšie civilizačné srdcovocievne ochorenia ako ateroskleróza, trombóza, srdcový infarkt, mŕtvica, mnohé druhy zhubných nádorov, cukrovka, zákaly rohovky, zápalové procesy, psoriáza, astma, či reuma.

Prečo vznikajú

Môže za to žiarenie, znečistené ovzdušie, toxické látky, ťažké kovy, olovo, zvyšky pesticídov. Ale aj nadmerné teplo, svetlo i rôzne chemické reakcie, konzumácia drog, alkoholu a niektorých liekov. Vo veľkej miere však aj konzumácia prepálených tukov, nezdravá a nesprávna výživa a nesprávny životný štýl.

Tak ako potravou telo prijíma škodlivé látky, môže z nej získať aj výborných pomocníkov. Práve v boji s voľnými radikálmi. Tými pomocníkmi sú antioxidanty.  Patria k nim vitamíny C, E, A (najmä betakarotén), ubichinon, flavonoidy, fenolové kyseliny, karotenoidy, selén, meď, zinok a mnohé iné zlúčeniny i rastlinné a ovocné farbivá. Tieto zlúčeniny sa nachádzajú najmä v ovocí a zelenine, v strukovinách, sóji, hubách, obilninách, orechoch, v rastlinných olejoch, v semenách, v kávových zrnách i kakaových bôboch, v koreninách, v zelenom i čiernom čaji, v rybom tuku, v hrozne.

Antioxidanty likvidujú voľné radikály tak, že sa s nimi bezpečne zlúčia a ukončia tak reťazovú reakciu skôr, než dôjde k poškodeniu životne dôležitých molekúl ľudského organizmu. „V ľudskom organizme neustále prebieha zápas, boj medzi voľnými radikálmi a obrannými mechanizmami imunity. Napríklad veľakrát počas nášho života sa v našom organizme vytvoria rakovinové bunky, ale včas sa zlikvidujú vďaka obrannému antioxidačnému systému. Až kým sa situácia neskomplikuje nepredvídanými okolnosťami. Ale často aj predvídateľnými…“ uzatvára doktor Tesár.

debata chyba