„Popri dobrých hubároch, ktorí poznajú nielen huby, ale aj nástrahy ich zbierania, sa však nájdu aj takí, ktorí sa vyberú na huby bez základných znalostí,“ hovorí profesor Svetozár Dluholucký. A tak každá hubárska sezóna prináša aj tragédie. Otravy hubami patria u nás medzi najčastejšie otravy prírodnými toxínmi. Väčšinou ide našťastie o otravy nezávažné.
Základnými príznakmi otravy sú nevoľnosť, napínanie na vracanie, vracanie a hnačky s bolesťami brucha. Postihnutí často vyžadujú hospitalizáciu a infúznu náhradu strát tekutín. Takýto typ otravy spôsobuje požitie hríba satana, ale aj nedostatočne tepelne upravených modrákov.
„Závažnejšie prejavy má takzvaný muskarínový typ otravy, ktorý vzniká pri otravách halucinogénnymi muchotrávkami – červenou či panterovou. Okrem vracania v príznakoch dominuje porucha zraku, výrazná tvorba slín, vracanie a halucinácie, agresivita, dezorientácia, až bezvedomie s kŕčmi. Stav si vždy vyžaduje liečbu v nemocnici, podávanie protijedov, infúznu liečbu,“ vyratúva profesor. Našťastie aj tento typ otravy sa lieči bez následkov.
Medzi najťažšie a potenciálne smrteľné otravy patria otravy muchotrávkou zelenou a podobnými variantmi húb. „Zákernosť týchto otráv má niekoľko "diabolských“ charakteristík. Prvou je, že prvé príznaky sa objavujú 6 až 24 hodín po požití, ďalej, že prvé príznaky sa podobajú príznakom pokazeného žalúdka či hnačkovitého ochorenia," prízvukuje profesor Dluholucký.
Treťou zákernosťou je obdobie úľavy. Ustáva vracanie aj hnačka, otrávený sa cíti dobre, často je prepustený so živočíšnym uhlím a diétou domov. Nikto netuší, že v tomto čase je už jed muchotrávky plne naviazaný na bunky pečene a obličiek. Po dni, dvoch sa objavia sa známky zlyhávania pečene, následne aj obličiek. V tejto fáze je riziko úmrtia takmer 80-percentné a pacienta môže zachrániť len transplantácia pečene.
„U detí je situácia ešte horšia, pretože okrem relatívne väčšieho objemu zjedenej huby na veľkosť tela je pre ne huba jedovatejšia – súvisí to s rastom a vývojom dieťaťa. Dá sa povedať, že úmrtnosť neliečenej otravy sa u dospelých pohybuje okolo 35 až 40 percent, u detí je to vyše 80 percent,“ vyratúva Dluholucký.
V roku 1978 na detskom oddelení v Banskej Bystrici vytvorili protokol liečby tejto dovtedy neliečiteľnej otravy. Bol zostavený na základe celého radu experimentálnych poznatkov. „Už po dvoch rokoch jeho užívania sme dokázali bez následkov zachrániť desať z dvanástich otrávených detí. Za vyše 30 rokov sme zachránili viac ako 30 detí bez následkov, zomrelo šesť,“ vraví profesor.
V súčasnosti ako jediné pracovisko v Európe pravidelne vyšetruje hladiny amatoxínov v moči a krvi otrávených detí aj dospelých z celého Slovenska. Vyšetrenie sa v sezóne húb (od júla do októbra) robí v urgentnom režime. Do dvoch hodín od prijatia vzoriek krvi a moču dokáže laboratórium stanoviť koncentrácie jedov v moči a krvi, a tak jednoznačne dokázať či vylúčiť tento typ otravy a aj jej závažnosť.
