Zhoršuje sa vám pamäť? V týchto prípadoch si môžete oddýchnuť, demencia to nie je

Žlté nálepky na monitore počítača, poznámky v diári, darmo lovíte v pamäti mená celebrít alebo názvy ulíc? Ak máte štyridsať, prácu na plný úväzok a deti, nebude to začínajúci Alzheimer, ale preťaženie „systému“.

25.03.2024 10:00
Zdravie Pamäť Foto:
Priemerný mozog má vyše 100 miliárd synáps – neurónových spojení, a neustále nejaké stráca a získava. Táto schopnosť sa nazýva plasticita mozgu.
debata

Zaneprázdnení ľudia často skúšajú multitasking a robia niekoľko vecí naraz, čo zvyčajne vedie k problémom s pozornosťou.

Ak nezachytíte, čo vám dieťa rozpráva, keď telefonujete a zároveň miešate mäso na panvici, ako by ste si to mohli zapamätať? Ak ste žena v strednom veku a už niekoľko sekúnd premýšľate pri otvorenej chladničke, po čo ste tam vlastne šli, tiež si môžete vydýchnuť.

Pravdepodobne prechádzate perimenopauzou alebo menopauzou a na vašej pamäti a koncentrácii sa podpisujú zmeny hladiny estrogénu. Riziko demencie a iných chorobných stavov, ktoré môžu prispieť k strate pamäti, sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Samotný vek však ešte neznamená, že sa vám pamäť bude zhoršovať.

alzheimerova choroba, pamat, demencia, mozog Čítajte aj Nervové impulzy sú rýchlejšie ako formula jedna a vedeli ste, že svietime? 20 fascinujúcich zaujímavostí o ľudskom tele

Vypadnuté meno, strata kľúčov alebo peňaženky sú celkom normálne aj vo vyššom veku. Odborníci pripomínajú, že Alzheimerova choroba nie je normálnou súčasťou starnutia. Toto ochorenie má menej ako 1 z 5 ľudí vo veku 65+ a menej ako polovica ľudí vo veku 85+.

Priemerný mozog má vyše 100 miliárd synáps – neurónových spojení, a neustále nejaké stráca a získava. Táto schopnosť sa nazýva plasticita mozgu. Vždy, keď sa niečo nové naučíme, vytvoria sa nové synapsy a posilnia sa už existujúce.

Mozog dosahuje svoju maximálnu veľkosť okolo dvadsiatky. Mnohé štúdie však ukázali, že sme schopní učiť sa a pamätať si nové fakty a zručnosti počas celého života, a najmä tí, ktorí svoj mozog často intelektuálne stimulujú. Medzi jednotlivcami existujú obrovské rozdiely.

Niektorí vedci to vysvetľujú pomocou hypotézy „rezervy“. Ak sme stále kognitívne aktívni, vytvárajú sa nám v mozgu nové neuronálne spojenia.

V prípade nástupu neurodegenera­tívneho procesu v mozgu, keď začnú byť niektoré spojenia poškodené, môžeme využívať iné, čím sa oddiali nástup klinických príznakov poškodenia.

Je však dôležité pochopiť, že naše mozgy sa časom menia a je užitočné vedieť rozlíšiť normálne zmeny od tých, ktoré vyžadujú lekársku a psychologickú starostlivosť.

Pri rozvíjajúcej sa demencii by výrazné zhoršenie pamäti postihlo viac ako len jednu kognitívnu oblasť – napríklad by prichádzalo k problémom s rozprávaním alebo orientáciou v priestore, a tieto zmeny by ovplyvnili váš každodenný život.

Ak máte vo vyššom veku pocit, že vám pamäť neslúži tak dobre ako kedysi, často to súvisí viac so stavmi nálady než s objektívnym výkonom pamäti.

5 prekvapujúcich zlodejov pamäti

Nemyslite hneď na najhoršie, za zhoršenou pamäťou sa môže skrývať aj stres alebo problémy so štítnou žľazou.

Joe Biden Čítajte aj Debata o Bidenovej pamäti. Prezident tvrdí, že je v poriadku, republikáni hovoria o nespôsobilosti

1. Stres a úzkosť

V štúdii publikovanej na JAMA Network Open sa uvádza, že stres ovplyvňuje pamäť bez ohľadu na vek. Keď sme vystresovaní, oveľa ťažšie si zapamätáme fakty. Podobne na nás vplýva aj úzkosť. Ak máme pretrvávajúce obavy z niečoho, čo sa môže alebo nemusí stať v budúcnosti, nemôžeme sa na nič sústrediť.

2. Depresia

Odborníci sa nevedia dohodnúť, či je depresia príčinou problémov s pamäťou, alebo jej príznakom. Podľa jednej štúdie môže depresia v mladom veku spôsobiť zhoršenie pamäti v strednom veku.

3. Prechod u žien

Zmeny nálad, úzkosť, problémy so spánkom, to všetko so sebou môže priniesť aj perimenopauza, počas ktorej niekedy dochádza k malému kognitívnemu poklesu.

4. Nedostatok spánku

Nedostatok kvalitného spánku bez ohľadu na dôvod – často spôsobený zdravotným problémom – ako je spánkové apnoe alebo syndróm nepokojných nôh, môže negatívne ovplyvňovať nielen pamäť, ale aj celkové zdravie mozgu.

5. Lieky

Niektoré lieky, ktoré sa predpisujú na liečbu úzkosti, depresiu, poruchy spánku alebo stresovú inkontinenciu, môžu ovplyvňovať pamäť.

6. Nedostatok vitamínov

Rovnako sa na nej môže podpísať aj nedostatok kyseliny listovej a vitamínu B12, ktorý podporuje zdravie nervov. Často chýbajú aj ľuďom po päťdesiatke. Opačne to však nefunguje – vďaka užívaniu výživových doplnkov si nebudete pamätať lepšie.

7. Alkohol

Alkohol, ale aj iné látky, ktoré spomaľujú centrálny nervový systém, môže ovplyvniť pamäť. Vedci už dlho skúmajú negatívne účinky alkoholu na mozog, a, samozrejme, čím je človek starší, tým môže byť jeho účinok na kognitívne funkcie znateľnejší.

8. Problém so štítnou žľazou

Hormóny štítnej žľazy sú veľmi dôležité pre energetický metabolizmus buniek vrátane tých v mozgu. Neliečená hypotyreóza (nedostatok hormónu štítnej žľazy) spôsobuje nielen zábudlivosť a mozgovú hmlu, ale dokonca by podľa výskumov mohol tento stav viesť až k zmenšeniu oblasti mozgu, ktorá je zodpovedná za dlhodobú aj krátkodobú pamäť.

1. otvaracka zdrava strava u deti, pr, nepouzivat Čítajte aj Neviete zastaviť kolotoč chorôb? Pestujte zdravie celej rodiny správnym spôsobom

9. Minimŕtvica

Hovorí sa jej aj tichá mŕtvica. Príznaky, ktoré ju sprevádzajú, si často nevšímame alebo ich pripisujeme niečomu inému. Postihuje zvyčajne menšie krvné cievy.

Mozog je ale na znížený prietok krvi s dostatkom kyslíka a živín veľmi citlivý. Štúdia publikovaná v BMC Public Health v roku 2021 uvádza, že zábudlivosť môže byť včasným varovným signálom kardiovaskulárnych ochorení vrátane mŕtvice.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pamäť #vyťaženie #zdravie a prevencia