Rakovina hrubého čreva a konečníka patrí celosvetovo medzi najčastejšie onkologické ochorenia. U mužov je na štvrtom mieste v rebríčku nádorových diagnóz. Stále viac však zasahuje ženskú populáciu, keďže po rakovine prsníka a krčka maternice je treťou najčastejšie sa vyskytujúcou formou nádorového ochorenia medzi ženami. Na Slovensku sa počet pacientov každoročne zvýši o 5 percent.
Koho sa týka?
Rakovina hrubého čreva sa týka všetkých, bez rozdielu pohlavia či veku. Veková hranica pacientov sa neustále znižuje, výnimkou nie sú už ani prípady 20-ročných pacientov. Najohrozenejšími sú však ľudia nad 55 rokov. Nadpolovičnú väčšinu tvoria mužskí pacienti, aj keď pomer medzi oboma pohlaviami sa začína stále výraznejšie vyrovnávať. Medzi rizikové faktory okrem veku a pohlavia patrí aj výskyt ochorenia v rodine, zlá životospráva, stres, fajčenie či alkohol. Ľudia veľmi často podceňujú preventívne vyšetrenia, čo je pri kolorektálnom karcinóme obzvlášť nepriaznivé. Práve rakovina hrubého čreva a konečníka totiž patrí medzi tie onkologické ochorenia, ktorým v prípade včasného záchytu a prevencie možno úplne zabrániť alebo ich úspešne liečiť.
Cielená liečba
Cielená liečba je, podobne ako chemoterapia, založená na chemickom základe. Najväčší rozdiel medzi nimi ale spočíva v mechanizme ich účinku. Cielená liečba sa totiž zameriava na konkrétny cieľ, alebo ciele, ktorými sú jednotlivé mechanizmy pôsobiace špecificky v nádorových bunkách. Preto má cielená liečba menej nežiaducich účinkov a vyššiu účinnosť. Cielená liečba je založená na protilátkach, ktoré blokujú rast a bujnenie rakovinových buniek. Protilátky môžu pôsobiť samostatne alebo v kombinácii s chemoterapiou, pričom zosilňujú aj jej účinnosť, čo znamená, že ak už určitá chemoterapia u niekoho nezabrala, môže sa v kombinácii s cielenou terapiou stať znova účinnou. Pri nádorových ochoreniach sa preto protilátky často používajú v kombinácii s chemoterapiou. V rámci liečby onkologických ochorení sa používa niekoľko protilátok. Skutočne prvou látkou, ktorá je priamo zameraná na nádorové bunky, je cetuximab. Cetuximab pôsobí na rastový receptor nádorových buniek. Ten sa nachádza na povrchu týchto buniek a patrí do rodiny molekúl, ktoré umožňujú nádorovým bunkám rásť. Má vplyv na vznik a vývoj celého radu nádorových ochorení. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj pri rakovine hrubého čreva a konečníka.
Novinka v liečbe
Revolúciou v liečbe rakoviny hrubého čreva a konečníka nastala v momente, keď vedci zistili, že na účinnosť protilátky cetuximab má rozhodujúci vplyv takzvaný KRAS gén. Gén, Kirsten Rat Sarcoma (KRAS), prvýkrát identifikovali v 60-tych rokoch minulého storočia, k jeho presnému využitiu a významu však viedla ešte dlhá cesta. V roku 1982 prvýkrát objavili mutáciu KRAS génu. O päť rokov neskôr zasa postúpili vedci o niečo ďalej, keď dospeli k záveru, že zmutovaný KRAS gén má približne jedna tretina pacientov s kolorektálnym karcinómom. Až v roku 1997 však objavili, aký je KRAS gén nesmierne dôležitý pri vzniku a vývoji tumoru. O necelých desať rokov boli na svete už prvé štúdie, ktoré dokazovali súvislosť medzi KRAS génom respektíve jeho mutáciou a účinnosťou cetuximabu. Možno to označiť aj za zlom v onkologickej liečbe, ktorá sa mení na personalizovanú liečbu. To znamená, že už pred nastavením liečby vedia onkológovia na základe testu určiť predpokladanú účinnosť liečby.
Kde testujú pacientov?
Test začína odberom vzoriek z nádoru pri chirurgickom zákroku. Vzorka sa následne posiela do laboratória na testovanie. Patológ potvrdí, či vzorka obsahuje rakovinové bunky a následne z nich izoluje DNA, ktorej ďalším vyšetrením sa potvrdí alebo vyvráti prítomnosť mutácie KRAS génu. Doba testovania je približne jeden až tri týždne, čo však nijako neoddiali prípadnú pooperačnú liečbu pacienta. V súčasnosti prebieha KRAS na týchto miestach – Národný Onkologický ústav, Onkologický ústav sv. Alžbety, Ústav patologickej anatómie JLF UK a MFN a Ústav molekulárnej biológie JLF UK v Martine.