Kolektív odborníkov z Fínska, Nemecka a Holandska zistil, že pacienti s určitým druhom variantov DNA, ktoré zasahujú do regulácie niektorých mozgových chemikálií, sú vystavení väčšiemu riziku vzniku migrén.
Z toho podľa vedcov vyplýva, že nárast tejto chemikálie typu glutamátu môže hrať úlohu v mechanizme migrén. Ďalší výskum by sa mal zamerať na skúmanie variantov DNA a ich pôsobenia na gény v okolí, aby bolo možné zistiť, ako migrény vznikajú. Bude tiež potrebné skúmať ďalšie možné genetické väzby.
Už predtým vedci objavili gény, ktoré dávali do súvislosti s veľmi vzácnymi a extrémnymi formami migrén. Tentoraz sa však objav týka práve „bežnej“ bolesti hlavy. Migréna je opakujúca sa chronická bolesť hlavy, ktorá postihuje až štvrtinu ženskej populácie a patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia. Na každého muža trpiaceho migrénou pripadajú tri ženy, u ktorých silné bolesti hlavy často prichádzajú s pocitom nevoľnosti či precitlivenosťou na svetlo a zvuk.
Migréna je v Európe a v USA ochorením, na ktorého liečbu sa utráca najviac peňazí. V roku 2009 sa na tlmenie migrény predali liečivá za 2,6 miliardy dolárov. Dosiaľ sa predpokladalo, že migrénu vyvoláva predovšetkým sťahovanie a rozťahovanie ciev. Podľa nových výskumov však vznik migrény povzbudzuje aj problém s vyššou podráždenosťou či precitlivenosťou mozgu.
U pacientov trpiacich migrénou totiž zaznamenali vznik náhlych a silných vĺn aktivity, ktoré sa šíria po povrchu mozgu. O týchto vlnách prudkej aktivity sa vie, že spôsobujú závraty, nevoľnosť, problémy s videním a ťažkosti so sústredením. To všetko sú symptómy, ktoré sa objavujú aj pri migrénach.