Hoci vývoj dieťaťa do jedného roka má svoje pravidlá, každé dieťa prichádza na svet ako osobnosť a aj jeho pohybový vývoj treba posudzovať individuálne.
Vývojová rehabilitácia je určená pre deti, ktoré zaostávajú vo vývoji, prípadne ich pohybové vzorce sú neekonomické, ale nie sú neurologicky postihnuté. Lekárka Monika Klenková, ktorá tento druh rehabilitácie praktizuje vo svojom súkromnom bratislavskom centre Moon objasnila, že je vhodná pre ľahšie až stredne ťažké poruchy vzpriamovania. Najťažšie prípady ako napríklad mozgová obrna si už vyžadujú tzv. Vojtovu metódu.
Rodičia kontaktujú doktorku Klenkovú v prípade, že sa im niečo vo vývoji svojho dieťaťa nezdá, prípadne im rehabilitáciu odporučí pediater. „Pri vyšetrení zistíme, v akom vývojovom štádiu sa dieťa nachádza a o akú kvalitatívnu odchýlku ide. Na základe toho sa určí individuálny program – či dieťa potrebuje klasickú Vojtovu metódu, alebo nám stačí posunúť ho dopredu vývojovou rehabilitáciou,“ spresnila Klenková.
Vojtova metóda je medzi rodičmi známa tým, že deti pri nej často plačú; nastavené polohy nebolia, cítia sa v nich však nepohodlne. Ako je to v prípade vývojovej rehabilitácie? Monika Klenková: „Rešpektujeme aj vlastný pohyb dieťaťa a prvky vývojovej rehabilitácie zapájame nenásilnou cestou, takže deti pri vývojovej rehabilitácii spravidla neplačú.“
Čím menšie dieťa, tým lepšie sa s ním pracuje. Klenková vysvetlila, že najhorší vek z hľadiska detskej rehabilitácie je medzi prvým až tretím rokom. „Polročné a staršie deti je ťažšie usmerniť a ustrážiť u nich kvalitatívny pohyb, pretože už majú vlastné predstavy. Chce to úžasnú vynaliezavosť a schopnosť rodiča aj lekára vytvárať nové a nové polohy a cviky, pretože dieťa vyžaduje stále niečo iné. Preto je najideálnejšie cvičenie s deťmi od 0 do 6 mesiacov.“
Rehabilitačná lekárka matku zaučí. S bábätkom totiž nestačí cvičiť raz, ale niekoľkokrát v priebehu dňa, a to v období, kedy je vyspaté, najedené a spokojné. „Nenazývame to cvičením, ale hrou. Dieťa ju vníma lepšie ako povinnosť“, dodala Klenková, ktorá rodičovi vysvetlí, v čom jeho dieťa zaostáva a čo chce ktorými konkrétnymi pozíciami a pohybmi vo vývoji dosiahnuť. Vývojová rehabilitácia obsahuje aj prvky, ktoré sa cvičia prakticky stále, pretože sa do denného režimu dieťaťa zakomponujú.
Ide o prenášanie dieťaťa na rukách, pomoc pri dvíhaní z podložky, pri pretáčaní nabok, prípadne hry, ktoré rozvíjajú sociálny kontakt. Aby cvičenie nebolo nudné, používajú sa pri ňom pomôcky. Okrem fitlopty, ktorá musí byť výškovo prispôsobená dieťaťu, sú to aj tvarované fitlopty (piškóty) a masážne prstence s mäkkými výčnelkami. Deťom sa pozdávajú aj priesvitné fitlopty s menšími loptičkami vo vnútri či valce a mäkké podložky rôznych tvarov a veľkostí.
Na otázku, v čom robia rodičia všeobecne najčastejšie chybu, Monika Klenková odpovedá: „Veľmi často dvíhajú dieťa z podložky za obe ruky cez strednú líniu, čo je z hľadiska vývojovej kineziológie absolútne nevhodné. Dieťa sa totiž vzpriamuje cez šikmé brušné svaly. Najskôr prenesie váhu na jednu stranu, oprie sa o lakeť, potom sa zdvihne na ruku, až následne sa vytlačí do sedu. Podobným spôsobom by mal aj rodič pomáhať dieťaťu.“
Čo v prípade, ak rodič odignoruje zaostávanie vo vývoji svojho potomka s heslom „veď z toho vyrastie“? Nestane sa to, že by sa dieťa nikdy nepostavilo na nohy alebo sa nenaučilo svoje aktivity, ale naučí sa ich zle, upozornila M. Klenková a vymenovala: Dieťa sa naučí nesprávne držať hlavu a vzpriamovať ju pomocou nevhodných svalových skupín. Tieto zlozvyky sa uložia do pohybového stereotypu, rastú s dieťaťom a prenesú sa až do dospelého veku. Znamená to, že dieťa bude mať chybne nastavenú hlavu s predsunom ramien, ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú bolesti.
„Medvediu službu robia aj niektorí naši kolegovia, ktorí v prípade, že pri vyšetrení nenájdu vážnu neurologickú odchýlku, považujú to za "širšiu normu“. Problém týchto detí potom riešime v školskom veku, kedy je už zakomponovaný do pohybových vzorov, prípadne oveľa neskôr a už sa vytvoria štrukturálne zmeny na pohybovom aparáte. Podľa štatistiky má dnes už takmer každý človek problém s chrbticou. A ak vieme do roka usmerniť pohybový vývoj dieťaťa, prečo by sme to neurobili?" pýta sa Klenková.
Monika Klenková (47), vyštudovala odbor detské lekárstvo na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Má atestáciu z pediatrie a z odboru FBLR – fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Vlastní certifikáty z rôznych oblastí detskej a rehabilitačnej medicíny, je odborníčka na vývojovú kineziológiu. Pracuje v bratislavskom rehabilitačnom centre MOON, www.rehamoon.sk