Trápi vás depresia? Tu sú rady pre vás aj vašich príbuzných

Rady pre príbuzných, ktorých blízky trpí alebo trpel depresiou

"Ako mám komunikovať a čo robiť?“ „Mám pocit, že sa dosť nesnažíš s tým bojovať, keby si sa trochu premohol…“ Chorobná nechuť k činnosti je častý príznak depresie. Neprehliadnite slovo chorobná. Je to úplne odlišné od klasického „nechce sa mi“. Najtypickejší výraz pre pacientov trpiacich depresiou je, „musím sa do všetkého nútiť“. Každá banálna činnosť, ako napr. obliecť sa, zohriať si jedlo, ktorú robíte automaticky, ich stojí veľa energie, rozmýšľajú nad ňou, nútia sa k nej. Predstavte si, že to robíte 20-krát za deň. Predstavte si, že ste týždeň nespali, lezie na vás chrípka, ledva zájdete na toaletu, nemáte žiadnu energiu – takto podobne sa môže cítiť depresívny človek celé týždne. Ľudia v depresii sa trápia, cítia sa nemožní, neschopní. Trápia sa, že nerobia, čo od nich očakávate, a tak asi najhoršie, čo môžete urobiť depresívnemu pacientovi, je povedať mu to povestné „premôž sa!, vzchop sa!“ (hoci to nepochybne myslíte dobre).

Rady, ak je nechuť k činnosti mierna až stredná:

• Nemanipulujte depresívneho tým, že ukazujete, ako vás to trápi. Skôr ukážte, že chápete, že je to o depresii a že s ňou treba citlivo, trpezlivo zaobchádzať.
• Nepoužívajte vety typu „mal by si…“, „bolo by pre teba dobré…“, „pomohlo by ti to…“, „nerobíš dobre, keď…“ a už vôbec nie „musíš…“
• K činnostiam povzbudzujte, núkajte možnosti, napr.: „Ak sa ti bude dať, môžeme sa ísť po večeri prejsť.“
• Povzbuďte príbuzného jednoduchým: „Som rád/a, že sme sa boli prejsť.“ Nemanipulujte ho spôsobom: „No vidíš, ako dobre, že si sa premohol!“
• Vyberajte jednoduché aktivity, kde nie je veľa ľudí, využívajte obdobie dňa, množstvo aktivít citlivo prispôsobte stavu, ak prestrelíte, môže to depresívnemu pohoršiť, lebo mu to dokáže, že je neschopný. Všetko chce svoj čas, buďte trpezliví, nadmernou snahou veci urýchliť môžete zlepšenie stavu skôr oddialiť.

Rady, ak je nechuť k činnosti výrazná:

• Podporte príbuzného v tom, aby navštívil svojho psychiatra, pravdepodobne bude potrebná úprava liečby.

Len aby sa to nevrátilo

• Návrat ochorenia je niečo, s čím treba skôr počítať, ako z toho robiť drámu. Treba to brať tak, že ním trpia milióny ľudí a môže sa opakovať.
• Dobrá liečba a vaša podpora môžu stres z návratu ochorenia výrazne minimalizovať.
• Aj pre vás je dôležité sa s tým vyrovnať skutočne, nie len naoko a prijať to ako fakt.
• Nehrajte hru „musíme urobiť všetko pre to, aby sa to nikdy nevrátilo“, zbytočne sa tým navzájom stresujete.

Rady:

• Keď sa depresia zalieči, porozprávajte sa spolu v rodine o tom, že to síce bolo ťažké, ale zvládli ste to.
• Ak sa aj niekedy vráti, budete už lepšie pripravení a zvládnete to znovu.
• Hľadajte spoločne, čo by sa dalo v každodennom živote zmeniť, napríklad rovnomerne rozdeliť záťaž v rodine keď depresia odznie. Pestujte si pravidelné aktivity aj športové aj iné záujmy, snažte sa vylepšiť si vzájomnú komunikáciu, aby ste nedusili problémy v sebe, nebojte sa o príznakoch voľne komunikovať, nerobte z toho tabu!
• Nevyhýbajte sa riešeniu problémov, aby ste depresívneho nepreťažili! Snažte sa ich riešiť včas vhodnou komunikáciou tak, aby to bolo bežnou každodennou súčasťou života, aby sa nehromadili.
• Pripravte si plán, čo budete robiť, ak si všimnete, že sa stav mení (zhoršil sa spánok, je zádumčivejší, menej ho bavia aktivity, menej sa zasmeje…)
• Všimnite si, ktoré príznaky sú typické pre vášho príbuzného, ak je zmena zjavná, trvá to už pár dní a ide to tým zlým smerom, treba promptne navštíviť psychiatra.

Ako je to s liečbou

• V súčasnosti je na trhu minimálne 17 rôznych antidepresív, ktoré sú určené na dlhodobé užívanie, nevzniká na ne závislosť. Nedodávajú do organizmu žiadne cudzie látky, regulujú len naše vlastné látky v nervových bunkách, ktoré stratili svoju pôvodnú životaschopnosť a pomáhajú im obnoviť ich pôvodný výkon.
• U niektorých pacientov je veľmi užitočná aj psychoterapia, ktorá môže liečbu výrazne posilniť alebo intenzívna liečba v programoch denných stacionárov. Sú aj ďalšie doplnkové metódy ako napr. fototerapia, transkraniálna magnetická stimulácia…
• Ak je stav vážny, treba sa zbaviť vlastných predsudkov a riešiť ho hospitalizácou na psychiatrii. Z našich skúseností to ľudia na začiatku liečby vnímajú ako koniec, „skončil na psychiatrii“, a na konci hospitalizácie ako nový začiatok.
• Ako dlho budú brať vaši blízki lieky? Nikto nevie. Niekto pár mesiacov, niekto pár rokov, niekto celý život. Ale to nie je dôležité. Dôležité je to, aby sa mal váš blízky dobre, aby mal kvalitu života.

Ste pacient? Možno vám pomôžu nasledujúce riadky

Hľadám dôvody

• „Prečo práve ja, kto je na vine?“ Ľudia si často myslia, že depresia vzniká ako reakcia na niečo, a keď sa to „niečo“ odstráni, nebude ani depresia. Hľadajú príčiny, vinníkov. V skutočnosti ide o ochorenie, ktoré vzniká ako súhra viacerých faktorov, vrodených predpokladov, ktoré sa môžu a nemusia prejaviť, dlhodobého stresu, vplyvov ročných období, dĺžky svetla, sociálnych faktorov. Spolupríčinou môžu byť aj rôzne telesné ochorenia, poruchy štítnej žľazy, hormonálne výkyvy, bolestivé stavy, ktoré treba v úvode liečby vyšetriť. U každého sa prejavuje iná miera týchto faktorov. Faktom však je, že za depresiu nikto „nemôže“. Sú ľudia, ktorí prežijú obrovské utrpenie a do depresie neupadnú, naopak, sú aj takí, kde je ťažké vôbec nájsť nejaký problém, ktorý to mohol spustiť, jednoducho to prišlo samo od seba…
• "Odkedy som mal depresiu, nie som to úplne ja.“ Toto je citlivá téma a treba k nej aj tak pristupovať. Depresia môže po liečbe úplne odznieť, niekedy môžu príznaky mierne zotrvať alebo sa objaví niečo, čo predtým nebývalo: napr. sa objavia problémy so sexom, cítite sa menej citliví, akoby ste stratili schopnosť naplno sa radovať, menej si veríte, vyhýbate sa niektorým činnostiam… Každý človek má svoj rytmus a kým sa dostane naspäť do svojich koľají, začne si znovu veriť, môže to trvať viac týždňov až mesiacov. Ak príznaky pretrvávajú aj po 3 mesiacoch, mali by ste o nich hovoriť a osloviť aj psychiatra. Lekár, psychiater vám pomôže liečbu upraviť, alebo vám vysvetlí, čo konkrétne sa dá s daným problémom robiť.
• Často môže úľava z toho, že „mám sa lepšie“, prekryť riešiteľné zostatkové problémy. „Alenka sa lieči dva roky. Pri kontrole uviedla, že sa má dobre, všetko zvláda, spí dobre, nemá vážnejšie problémy. Tiež povedala, že lieky môžeme znížiť. Až po náhodnej otázke, či je vždy taká vážna, otvorila problém, že ona je taká, odkedy sa lieči, že síce všetko zvláda, ale žije bez emócií, že sa horšie sústredí. Namiesto zníženia liekov sme upravili liečbu. Výsledok bol: „Cítim sa inak, som živšia, akoby mi ožili emócie, viac veci prežívam.“ Škoda, že sa neozvala skôr.

Ktoré chyby robia pacienti najčastejšie pri užívaní liekov?

• „Mám sa už dobre, už lieky nepotrebujem, prestanem ich brať.“ Váš psychiater lieči stovky depresívnych ľudí, hovorte s ním o tom, či a kedy je vhodné liečbu meniť, vie toho viac ako váš sused či kamarátka.
• „Už si beriem lieky len občas, keď je mi horšie.“ Sú lieky, ktoré má význam užívať podľa potreby, napr. proti úzkosti. Ale nie antidepresíva, lebo tie sa užívajú pravidelne, bez prerušenia, inak si vyrábate umelo zhoršenie a kolísanie stavu pre tzv. syndróm z vysadenia a nasadenia.
• „Tie večerné lieky užívam, len keď neviem zaspať.“ Niektoré večerné lieky môžu pomáhať so spánkom, hoci to nie sú lieky „na spanie“. Ak sú to antidepresíva, tiež ich treba užívať pravidelne. A naopak. Lieky len na spanie užívajte, len keď je to nevyhnutné, lekár by ich mal regulovať.

Len aby sa to nevrátilo

• Ak ste prežili depresiu, viete, že to bolo „ kruté trápenie“, logicky príde predsavzatie „už nikdy viac“. Tento cieľ je fajn, ale len, ak to beriete s rezervou. Dobrá liečba a pár zmien v živote môžu riziko návratu výrazne minimalizovať. Nehrajte hru „musíme urobiť všetko, aby sa to nikdy nevrátilo“, zbytočne sa tým stresujete.

Rady

• keď sa depresia zalieči, porozprávajte sa v rodine o tom, že je to ochorenie ako ktorékoľvek iné, že to síce bolo ťažké, ale zvládli ste to, a že ak sa to niekedy vráti, budete už lepšie pripravení a zvládnete to znovu
• hľadajte spoločne, čo by sa dalo v každodennom živote zmeniť, napríklad rovnomerne rozdeliť záťaž v rodine, keď depresia odznie, pestujte si pravidelné aktivity, aj športové, aj iné záujmy
• snažte sa zlepšiť vzájomnú komunikáciu, aby ste nedusili problémy v sebe, nebojte sa o príznakoch voľne komunikovať, nerobte z toho tabu!
• pripravte si plán, čo budete robiť, ak si všimnete, že sa stav mení (keď sa zhorší spánok, ste zádumčivejší, menej vás bavia aktivity, menej sa smejete…)
• ak je zmena zjavná, trvá to už pár dní a ide to tým zlým smerom, treba promptne navštíviť psychiatra
• lieky nikdy sami nevysadzujte!

Otázky a odpovede: O anhedónii a depresii

Ako súvisí depresia s anhedóniou?
Nie každý, kto trpí depresiou, musí mať aj anhedóniu. Pri miernych depresiách je anhedónia pomerne vzácna, naopak, pri strednej a ťažkej depresii je kľúčovým príznakom. Niekedy môže byť jedným z prvých prejavov vážnej depresívnej epizódy. Pri depresii sú strata záujmu alebo potešenia takmer vždy prítomné aspoň v určitej miere – tieto ťažkosti má až 95 % pacientov. Odhaduje sa, že približne 37 % pacientov s veľkou depresiou prežíva tiež významnú anhedóniu. A naopak, anhedónia nemusí súvisieť s depresiou, môže byť aj prejavom iných psychiatrických diagnóz či neurologických porúch. Anhedónia pri liečbe antidepresívami môže odznieť spolu s ďalšími depresívnymi príznakmi, nemusí to však tak byť. Väčšina antidepresív zaberá na príznaky anhedónie len čiastočne. Pretrvávajúca anhedónia môže znamenať riziko zhoršenia stavu v budúcnosti.

Kto môže dostať depresiu?
Depresia postihuje aj ľudí, ktorí nemali v minulosti žiadne psychické či emocionálne problémy, týka sa všetkých spoločenských vrstiev, vekových kategórií a profesijných oblastí. Môže prepuknúť po traumatickom zážitku, strate milovanej osoby, zamestnania a v iných stresujúcich situáciách. Najčastejšie sa objavuje u ľudí v strednom veku. Nie je prirodzenou súčasťou starnutia, aj keď, samozrejme, u ľudí v dôchodkovom veku sa objavuje viacero faktorov, ktoré ju môžu spustiť – finančné problémy, spoločenská izolácia, osamelosť či rôzne choroby. Depresia môže mať rodinný výskyt a ak ňou trpí rodič, jeho potomok má asi 3-krát vyššie riziko, že bude mať depresívne stavy tiež. Neznamená to však, že sa uňho rozvinie depresia. Vedci sa domnievajú, že jej vznik je výsledkom kombinácie genetických, biochemických, psychologických faktorov a faktorov vonkajšieho prostredia. Neexistujú žiadne "typy osobnosti“, ktoré by boli rizikovejšie ako ostatné. Rovnako neexistuje ani človek, ktorý zaručene počas života depresiu nedostane.

Prečo sú ženy častejšie depresívne ako muži?
U žien existuje dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že ochorejú na depresiu, ako u mužov. Už počas dospievania, vo veku od 11 rokov, sa počet výskytu depresií u dievčat oproti chlapcom prudko zvyšuje. Depresívne epizódy teda postihujú už aj deti. Štúdie ukazujú, že stredoškoláčky majú významne vyšší výskyt depresií ako ich chlapčenskí rovesníci. Súvisí to pravdepodobne s formovaním identity, rozvíjajúcou sa sexualitou a hormonálnymi zmenami. Aj vplyv stresu v práci v kombinácii s úlohou matky môže byť spúšťačom depresií u žien v strednom veku. Pohlavné hormóny a ich kolísanie v období tehotenstva, po pôrode či v období prechodu majú podľa vedcov vplyv na chémiu v mozgu a jej prípadné poruchy. Presná príčina, prečo ženy trpia depresiami dvakrát častejšie ako muži, však nie je známa.