Ako sa rodia Slováci

V týchto rokoch dočasne vrcholí viacročný nárast pôrodnosti. Zatiaľ kým v roku 2002 prišlo na svet 50 841 živých novorodencov, v roku 2009 štatistici zaznamenali 61 217 živona­rodených detí, čo bolo najviac za posledných 14 rokov. Tento nárast sa vysvetľuje ako realizácia „odložených“ pôrodov silných populačných ročníkov, v rámci ktorých ženy rodia priemerne 27-ročné a staršie, napokon, dnes nie je nijakou raritou ani 36-ročná prvorodička. V minulom roku sa na Slovensku narodilo 60 410 živých detí.

Naproti tomu počet slovenských pôrodníc od roku 2007 klesol zo 63 na aktuálnych 55. „Len v Bratislave bolo kedysi osem pôrodníc a teraz sú tri,“ konštatuje prof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc., hlavný odborník pre gynekológiu a pôrodníctvo MZ SR a zároveň prednosta 1. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave. Všetky tri pôrodnice sú preplnené a potrebovali by prestavbu. Často sem navyše chodia rodiť aj ženy z miest, ktoré vlastnú pôrodnicu majú, napríklad z Trnavského kraja, ktorý ich má päť. Nie je ničím výnimočným, že rodičky čakajú na pôrod na chodbách nemocníc, o pôrodné boxy sa bojuje.

„Situácia je niekedy katastrofálna,“ konštatuje aj gynekológ a pôrodník MUDr. Jozef Španka z bratislavského Ružinova. „My máme tri pôrodné boxy, ale naraz často rodí aj 6–8 žien. Ak sa inak nedá, potom rodia aj na vyšetrovni.“ Rodička často nemá možnosť poležať si po pôrode na pôrodnom stole, pretože musí uvoľniť miesto ďalšej. Na nadštandardnú izbu sa záujemkyne dostanú, ale často musia deň-dva počkať, kým niekoho iného z oddelenia šestonedieľok prepustia. Pôrodnicu v Ružinove čaká v najbližšom čase rekonštrukcia. „Aj my však každé ráno zvažujeme, kam dáme čerstvé šestonedieľky a tie, ktoré majú deti v inkubátore, ležia na operačnom oddelení,“ podotýka prof. Borovský z Antolskej.

Namiesto oddelenia šestonedieľok na pooperačnom

„Aj v čase môjho pôrodu bola pôrodnica mimoriadne preplnená,“ spomína Katarína (na jej želanie neuverejňujeme priezvisko), ktorá porodila v pôrodnici v Ružinove dcérku cisárskym rezom pred necelým rokom. „Mala som záujem o nadštandardnú izbu, ale voľné miesto nebolo dokonca ani na štandardných. Päť čerstvých mamičiek sme sa ocitli na pooperačnom gynekologickom oddelení. Ja som tam ležala od piatka, keď som rodila, až do pondelka, keď sa uvoľnilo miesto na nadštandarde.“ Samozrejme, na pooperačnom nemohli byť matky v izbe spoločne s deťmi.

S odstupom času hodnotí Katka tento fakt pozitívne: „Aspoň som si po cisárskom reze oddýchla, po preložení na nadštandard som totiž videla na spolubývajúcej, aká je vyčerpaná. Jej priniesli po sekcii dieťa na izbu už na druhý deň.“ To, že Katka počas prvých dní ležala na inom poschodí ako jej dcérka, malo najmä na začiatku svoje nevýhody. „Prvýkrát som si ju priložila k prsníku viac ako 24 hodín od pôrodu!“ Ešte v pôrodnom boxe jej totiž malú k prsníku nepriložili, hoci nemocnica má titul Baby Friendly Hospital (BHF). Znamená to, že okrem iného má byť novorodenec priložený k prsníku matky v prvej polhodine po narodení.

V pôrodnici s titulom BHF by matky nemali byť odlúčené od novorodencov, čo však v súčasnosti z kapacitných dôvodov ani nie je možné uskutočniť v prípade každej rodičky. Čerstvá matka po cisárskom reze sa navyše o svoje dieťa počas prvých 24 hodín často ani nedokáže postarať. Novorodenca jej do izby presťahujú obyčajne až na druhý deň po pôrode, dovtedy by jej ho sestričky mali nosiť na prikladanie k prsníku. V tomto období sa totiž vytvára vzácne mledzivo, ktoré má veľký význam pre budovanie imunity dieťaťa.

Pacientky ´zaparkované´ na chodbe

„Aj moja pôrodnica bola v čase, keď som rodila, preplnená,“ spomína Marica Okálová, matka niekoľkomesačného syna, ktorá rodila na bratislavských Kramároch. „V ten deň lekári urobili sedem sekcií a asi len dva-tri klasické pôrody. Aj ja som rodila cisárskym rezom, keďže synček bol uložený koncom panvovým. Na pooperačke nás bolo neúmerne veľa, v izbe s miestom pre dve postele v priebehu nasledujúceho dňa umiestnili ďalšie dve postele – nedalo sa tam hýbať. Takisto boli niektoré pacientky istý čas ´zaparkované´ len tak na chodbe.“

Marica čakala na cisársky rez v provizórnych podmienkach, keďže pre ňu nemali posteľ. Od pol šiestej do pol desiatej ráno, keď sa dostala do sály, ležala bez prikrývky a vankúša v akejsi vyšetrovni, kde bolo veľmi zima. Neskôr k nej aspoň pustili partnera. Do nadštandardnej izby sa dostala až na druhý deň po pôrode, a to okolo druhej popoludní. „Nadštandard bol slušný a určite je dobré priplatiť si a byť v lepšom. Bol po ňom však veľký dopyt,“ hovorí. „Chápem, že po zrušení pôrodníc v regióne Bratislavy a pri tomto babyboome sa to asi lepšie zabezpečiť nedá.“ Syna pani Okálovej doniesli v deň pôrodu, ale až večer. Po sekcii jej ho neukázali a ani nepriložili k prsníku. Laktačné sestry na oddelení šestonedieľok si však pochvaľuje a v tomto ohľade považuje pôrodnicu na Kramároch za ukážkovú.

Kontroverzné operačné pôrody

Apropos, cisárske rezy sú momentálne v slovenskom pôrodníctve samostatnou a kontroverznou kapitolou. „Zaznamenávame obrovský nárast cisárskych rezov a rastie ich počet aj na žiadosť pacientky,“ konštatuje profesor Borovský. Na Slovensku operačne rodí viac ako štvrtina žien. Kým v 80. rokoch rodili cisárskym rezom menej ako 3 % žien, v súčasnosti častosť tejto pôrodníckej operácie dosiahla 27,4 % pôrodov. Napríklad v bratislavských pôrodniciach bolo v roku 2009 cisárskym rezom vykonaných 37 % pôrodov na Kramároch a na Antolskej, Ružinov mal necelých 30 %. Je to typické najmä pre hlavné mesto.

Oficiálne si rodička o pôrod cisárskym rezom požiadať nemôže, musí na to byť vždy indikácia, to znamená medicínsky dôvod. Pravda je však taká, že niektorí pôrodníci sú náchylní budúcej mamičke v tomto smere vyhovieť. Pre nich môže byť výhodou to, že takýto pôrod sa dá plánovať a ak podpísali so ženou zmluvu o výbere pôrodníka, pohodlne si ju odrodia v pracovnom čase a vtedy, keď im to najlepšie dovolí kapacita pôrodnice.

Chcem cisársky rez

„Ja som hneď na začiatku lekárovi povedala, že chcem cisársky rez,“ hovorí Martina Kubišová, ktorá druhú dcérku porodila v uplynulú jeseň. „Prvý pôrod som si totiž pred rokmi odtrpela, odpadávala som im na sále od bolesti, až ma museli uspať. Nechcem na to ani spomínať. Tentoraz mi pôrodník nič vopred nesľúbil, ale nepovedal ani nie. Pôrod mi naplánoval v čase svojej služby, podmienky boli priaznivé, hoci sa dcérka mala narodiť až o desať dní. Rodila som so spinálnou anestéziou a bolo to fantastické. Nadštandard bol voľný, sestričky ma chodili pravidelne po celú noc kontrolovať, malú som dostala až na druhý deň, po cisárskom by som ju skôr ani nezvládla. Naozaj som si v nemocnici oddýchla, vychutnávala som si každý okamih a keby som mala ešte raz rodiť, rozhodla by som sa pre ten istý postup.“

Jana Gregorovičová rodila v tej istej pôrodnici ako pani Martina, a hoci čakala dvojičky a pre rizikové tehotenstvo už osem týždňov pred pôrodom bola hospitalizovaná v nemocnici, jej zazmluvnená pôrodná lekárka s cisárskym rezom nesúhlasila. „O cisárskom reze sa s mojou lekárkou nedalo vôbec zjednávať, už v 30. týždni tehotenstva mi povedala, že ak budú správne otočené, bude sa rodiť prirodzene. Vtedy som z toho mala hrôzu, ale dnes som jej za to vďačná. Narodili sa s časovým rozdielom štyroch minút, mala som zavedenú epidurálnu analgéziu a bolesti som mala minimálne. Rekonvalescencia prebehla veľmi rýchlo.“

Psychický tlak na pôrodníkov

„Pôrod cisárskym rezom je a vždy aj bude istá vynútená forma, na ktorú z medicínskeho hľadiska môžeme pristúpiť, ak na ňu jestvuje objektívny dôvod,“ napísal v časopise Bedeker zdravia doc. MUDr. Igor Rusňák, PhD. Odborníci sa však dosiaľ sporia v tom, čo všetko by mohlo byť týmto objektívnym dôvodom. Niektorí za dostatočný medicínsky dôvod považujú aj strach ženy z pôrodu. V Holandsku umožnili rodičkám slobodne a bez akéhokoľvek obmedzenia si vybrať, či chcú rodiť spontánne, alebo cisárskym rezom. Podľa doc. Igora Rusňáka sa vraj nič mimoriadne a dramatické nestalo, počet cisárskych rezov sa priemerne zvýšil o 3–4 percentá.

„Predstavte si, že máte rodičku, ktorá má možno 35–39 rokov a je prvýkrát tehotná,“ hovorí k téme cisárskych rezov prof. Miroslav Borovský. Kedysi sa im hovorilo staršia prvorodička, dnes už tento vek v pôrodnici nikoho neprekvapí. Možno sa dlho rozhodovala mať dieťa, možno až teraz našla toho správneho partnera. Možno sa to až v tomto veku podarilo po niekoľkých pokusoch umelého oplodnenia. „Môžete takejto žene odmietnuť cisársky rez, keď na ňom aj po poučení a vymenovaní všetkých rizík operačného pôrodu trvá? No odmietnite! Ja som robil kedysi dva roky v Alžírsku, kde žena porodila dvanásť detí a ak dve zomreli, rodina si povedala: Alah dal, Alah vzal. U nás má žena jedno-dve deti a chce mať stopercentnú istotu, že pôrod bude bez komplikácií.“

Na pôrodníkov rodičky logicky vyvíjajú veľký psychický nátlak. Ak niečo nevyjde, je to výborná téma pre bulvár. „Po toľko medializovanom úmrtí po embólii plodovou vodou nastal doslova pohon na pôrodníkov,“ spomína prof. Borovský na prípad na Antolskej. „Pritom v takýchto prípadoch ide o celosvetovo absolútne nezachrániteľný život. My sme tú ženu resuscitovali 15 hodín!“

Viacerí gynekológovia radšej pracujú v ambulancii a odchádzajú z gynekologicko-pôrodníckych oddelení, pretože súdne procesy v prípade úmrtia či poškodenia matky alebo dieťaťa pri pôrode sú veľmi náročné. „Niektoré okresy sú z tohto hľadiska vyľudnené, v Michalovciach zostal sám primár,“ konštatuje profesor Borovský. Pôrod je na jednej strane fyziologický proces, na druhej vám každý pôrodník potvrdí, že patologické krvácanie počas pôrodu je jedným z najzákernejších, keď žena môže v priebehu minút stratiť niekoľko litrov krvi. Okrem toho byť neustále v strehu, nemať sviatky-piatky, nemôcť si ani cez víkend dať pohár vína, pretože nikdy neviete, kedy vám zazvoní telefón, že rodí „vaša“ zazmluvnená rodička – život pôrodníka treba vnímať aj z tejto stránky. Pre ženu, ktorá čaká dieťa a s dôverou sa upne na svojho lekára, je však ťažké mať takéto pochopenie.

Holenie a klystír nie sú povinné

Aké sú teda pôrodnice Slovenska, aké spektrum možností v príprave na pôrod, počas jeho priebehu či v následnej starostlivosti o matku a dieťa umožňujú? Vo februári tohto roka bol spustený interaktívny portál sprievodcaporod­nicami.sk, ktorého cieľom je mapovať ponuku týchto zdravotníckych zariadení, kvalitu poskytovaných služieb, spokojnosť klientok. V tom čase na dotazníkový prieskum odpovedalo 46 z 55 slovenských pôrodníc (pokrývajú 82 % pôrodov) a dá sa konštatovať, že:

Až 66 % pôrodníc poskytuje predpôrodnú prípravu. Väčšina pôrodníc umožňuje prehliadku pred pôrodom, čo môže pomôcť znížiť strach najmä u prvorodičiek. Všetky odpovedajúce pôrodnice umožňujú rodiacej žene mať pri pôrode sprevádzajúcu osobu. Všetky akceptujú partnera rodičky, dve tretiny umožňujú na pôrodnej sále pomoc duly. (Dula je špeciálne vyškolená žena, ktorá pomáha budúcej matke počas tehotenstva, pri pôrode a po ňom. V Bratislave ich je asi dvadsať.)

Dve tretiny pôrodníc umožňujú výber konkrétneho pôrodníka, štvrtina aj výber konkrétnej pôrodnej asistentky. Počas prvej doby pôrodnej sa stala samozrejmosťou voľnosť pohybu, k dispozícii sú aj rôzne nemedicínske úľavové prostriedky, ženy sa môžu sprchovať, tri štvrtiny pôrodníc umožňujú piť. Holenie a klystír už nie sú povinné, rozhoduje o nich po poučení rodička (namiesto klystíru sa dáva čapík do konečníka). 84 % pôrodníc ponúka ženám možnosť využiť epidurálnu analgéziu, v 61 % pôrodníc je dostupná 24 hodín.

Zlatý štandard pri podpore laktácie

Položenie novorodenca bezprostredne po pôrode na brucho matky a prvé prisatie k prsníku do pol hodiny sa pokladá za zlatý štandard v podpore dobrého rozvoja laktácie, efektívneho odlúčenia placenty, zavinovania maternice a rozvoja vzťahu medzi matkou a dieťaťom. V 34 % prípadov pôrodnice umožňujú priloženie ešte nahého dieťaťa k prsníku matky pár minút po pôrode.

Vo všetkých pôrodniciach na Slovensku majú ženy po pôrode možnosť rooming-in, to znamená, že matka je s dieťaťom spolu v izbe. Môže však nastať nedostatok miest na oddelení šestonedelia. Pôrodnice by mali poskytovať kvalifikované poradenstvo vyškolených sestier týkajúce sa dojčenia. Názory na toto poradenstvo sa však môžu odlišovať u dvoch matiek, ktoré rodili v tej istej pôrodnici: „Moja veľká vďaka patrí jednej ochotnej laktačnej sestre, ktorá ma naučila dojčiť dvojičky naraz. Ušetrilo mi to čas strávený pri dojčení aj vzhľadom na to, že staršia dcérka mala v čase narodenia dvojčiat ani nie dva roky,“ hovorí Jana Gregorovičová. „Ja som čakala väčší záujem zo strany laktačných sestier, z pôrodnice som odchádzala s tým, že synčeka som dokázala nakŕmiť len cez klobúčiky, inak nesal. Pritom to išlo aj bez nich, ale to som zistila až neskôr za 35 eur, keď som si laktačnú poradkyňu pozvala k sebe domov,“ konštatuje Martina Kováčiková.

Novorodenci za sklom

Slovenka Gabriela Bachárová porodila svoju dcérku v januári tohto roka v malej nemocnici v Roudnici nad Labem v severných Čechách. „Už osem rokov žijem v Čechách a chcela som sa vyhnúť veľkému zariadeniu so zabehnutou rutinou,“ vysvetľuje. „České pôrodníctvo rozhodne tiež nie je ideálne, pomerne bežne sa používajú sporné zákroky ako vyvolávanie pôrodu bez vážnejšieho dôvodu, umelé urýchľovanie pôrodného procesu, rutinné nastrihnutie hrádze. Rastie tiež počet cisárskych rezov. Myslela som však, že zle počujem, keď som sa dozvedela, že niektoré slovenské zariadenia umožňujú otcom a ostatnej rodine vidieť dieťatko len za sklom. Že s návštevou sa žena môže zhovárať len vtedy, ak vyjde bez dieťaťa na chodbu. To je v Čechách nepredstaviteľné.“ Aby sme však boli objektívni, v Prahe si musí budúca rodička už v treťom mesiaci zabezpečiť miesto v pôrodnici, pretože aj tam sú tieto nemocničné zariadenia preplnené.

„Peniaze sa dávajú na onkológiu, kardiológiu, ale oddelenia, kde sa život len začína, tie sa zanedbávajú,“ konštatuje hlavný odborník prof. Miroslav Borovský. „Keby nám ostali aspoň financie, čo rodičky dajú za nadštandardnú starostlivosť – prítomnosť otca pri pôrode, výber pôrodníka, epidurálnu analgéziu, nadštandardnú izbu. My z toho nevidíme ani korunu, zo všetkého sa splácajú dlhy nemocníc! Rodičky tak vlastne dotujú naše zdravotníctvo.“ Zmení sa niečo?