„Alkohol je bežne užívaná legálna droga. Podľa prepočtov Svetovej zdravotníckej organizácie v minulom roku vypil každý Slovák viac ako 13 litrov čistého alkoholu. Ak odrátame deti a abstinentov, je to viac ako 17 litrov,“ hovorí o nepriaznivých štatistikách klinický psychológ Anton Heretik, docent na Katedre psychológie FF UK v Bratislave. V celosvetovom meradle sa nachádzame na nelichotivom 19. mieste, pijeme teda nadpriemerne. Všeobecným problémom je tiež nárast užívania alkoholu u žien a spôsob jeho pitia mladistvými.
„Nie každé užívanie alkoholu je prejavom závislosti, prináša však rôzne riziká – zdravotné, osobné a spoločenské. Zo zdravotného hľadiska sa nedá hovoriť o bezpečnej konzumácii, napr. čo sa týka frekvencie či množstva vypitého alkoholu. Relatívne nízke riziko predstavuje konzumácia do 20 g čistého alkoholu u žien a 40 g u mužov, čo je približne jedno, respektíve dve pivá denne,“ upozorňuje docent Heretik.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Ako rozpoznáte rizikové pitie.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Odborníci nevedia presne odhadnúť, ako veľa a ako dlho musí človek piť, aby sa stal alkoholikom, na druhej strane je však na základe mnohých výskumov zrejmé, že skoršie užívanie alkoholu dospievajúcimi prináša vysoké riziko rýchleho rozvoja problémového užívania alkoholu či dokonca závislosti so všetkými sprievodnými negatívnymi súvislosťami.
„Spoločnosť všeobecne podceňuje riziko spojené s užívaním alkoholu a často neuvedomene odsudzuje ľudí, ktorí sa z alkoholizmu rozhodnú liečiť. Psychologicky zrozumiteľnou, ale nebezpečnou tendenciou je podceňovanie vlastného pitia a následkov s tým spojených. V nedávnom prieskume Ligy za duševné zdravie napríklad takmer 60 % oslovených uviedlo, že pijú menej ako ich priatelia a len 3 % uviedli, že pijú viac ako ich okolie, približne 30 % dokonca tvrdilo, že niekoľko pohárikov alkoholu denne je zdravých,“ konštatoval Heretik.
Slováci sa tak v rámci konzumácie alkoholu správajú rizikovo. Približne každý piaty muž a každá desiata žena vypije viac ako 60 gramov alkoholu denne, čo ich radí do kategórií s vysokým a veľmi vysokým rizikom akútnych aj chronických zdravotných problémov spôsobených konzumáciou alkoholu.
Rizikové správanie potvrdili aj výsledky aktuálneho reprezentatívneho slovenského prieskumu. Ak by respondenti pili pravidelne tak, ako pri poslednej uvádzanej príležitosti, viac ako polovica z nich sa vystavuje zvýšenému riziku, ktoré vyplýva z konzumácie alkoholu, a 42 % mužov (každý druhý až tretí muž) a 19 % žien (každá piata žena) by boli dokonca konzumenti s vysokým rizikom.
Pritom alkohol sa podieľa na vzniku približne 200 rôznych porúch zdravia. Riziko ich vzniku vzrastá úmerne s množstvom vypitého alkoholu za deň. Pre niektoré z nich je však pitie rizikové v akýchkoľvek množstvách. Na druhej strane existuje aj niekoľko ochorení, pre ktoré je alkohol v malých množstvách protektívnym faktorom. Vyskytujú sa však len veľmi ojedinele.
Alkohol je zodpovedný za každé siedme úmrtie u mužov a každé trináste úmrtie u žien v produktívnom veku. Ak zohľadníme pozitívne aj jeho negatívne účinky, tak na jeden alkoholom „zachránený“ ľudský život pripadá približne desať ním podmienených úmrtí.
Navyše ide o návykovú látku. Podľa štúdie britských vedcov, ktorú zverejnil lekársky žurnál Lancet, škodí dokonca viac ako heroín. Na štúdii spolupracoval bývalý šéf britského protidrogového úradu David Nutt. Podľa jeho tímu je alkohol trojnásobne škodlivejší ako kokaín či tabak. Experti posudzovali dvadsať drog, pričom pri každej zohľadňovali šestnásť kategórií dôsledkov, ktoré prinášajú. Jednotlivé drogy bodovali napríklad podľa toho, ako negatívne pôsobia na psychiku a fyzický stav človeka, ako sa vytvára závislosť od nich a aké sú vplyvy na zločinnosť, ekonomiku a spoločnosť.
Ako najškodlivejšie pre jedinca síce vyhodnotili heroín, crack a methylamfetamín, ale alkohol, heroín a crack podľa nich v súčte spôsobujú najväčšie škody. „Naše zistenie potvrdzujú predchádzajúce štúdie, že súčasný systém kvalifikácie drog súvisí len málo s dôkazmi o ich škodlivosti. Rovnako súhlasí so závermi predchádzajúcich správ, že je nevyhnutné agresívne sa postaviť dosahom, ktoré spôsobuje alkohol,“ uvádza sa v štúdii.
A ktorý alkohol škodí najviac? To analyzovali ruskí vedci. Výsledky sú pre mnohých prekvapujúce. Na prvom mieste sa totiž umiestnilo pivo. Informoval o tom server pravda.ru. Pri pití piva telo produkuje hormón šťastia dopamín. Ten spôsobí, že organizmus sa rýchlo stáva závislým. Podľa vedcov tak pravidelné pitie piva rýchlo vedie k alkoholizmu. Ako druhý najnebezpečnejší nápoj vyhodnotili šampanské. Aj veľmi malé množstvo vraj poškodzuje pečeň a urýchľuje proces rozkladania potravy v črevách, a to v určitých prípadoch môže viesť aj k otravám. V tesnom závese za šumivým vínom sa umiestnili liehoviny. Naopak, pomerne bezpečná je podľa vedcov konzumácia vína a kokteilov s nízkym obsahom alkoholu.
Máte riziko vzniku závislosti?
Jednoznačne vám na túto otázku môže odpovedať len lekár po príslušnom odbornom vyšetrení, ale sami si môžete urobiť o svojom prípadnom probléme dotazník:
- Mali ste niekedy pocit, že by ste mali obmedziť pitie alkoholu?
- Prekážalo vám, že vás ľudia pre vaše pitie kritizujú?
- Trápili vás niekedy kvôli pitiu pocity viny?
- Stalo sa niekedy, že ste sa hneď ráno napili, aby ste sa upokojili či zbavili „kocoviny“?
Ak ste zaznamenali 3 alebo 4 kladné odpovede, ide s veľkou pravdepodobnosťou o závislosť od alkoholu; 2 pozitívne odpovede znamenajú podozrenie a aj jedna kladná odpoveď je dôvodom na dôkladnejšie vyšetrenie.
Vyššie riziko sa vyskytuje tam, kde je známa prítomnosť podobného problému v rodinnej histórii.