Tréner životosprávy: Lepok je pre mozog rovnakou drogou ako cukor

“Neradím ľuďom, aby sa rozlúčili s chlebom či pečivom nadobro, ale ak chcú podať stopercentný výkon, bolo by dobré, ak by to vynechali,” hovorí v rozhovore tréner životosprávy Dušan Plichta, ktorý sa domnieva, že lepku jeme veľa.

27.01.2015 06:00
Dušan Plichta Foto:
Dušan Plichta.
debata (16)

Kto sa na Slovensku môže stať výživovým poradcom?
Každý, kto sa tomu venuje do detailov, odporúčal by som však absolvovať stáže v zahraničí, pretože slovenská veda, aj keď má špičkových odborníkov, nemá dostatok peňazí a tým pádom nie je tam, kde Amerika či Anglicko. Práve tam možno získať najnovšie poznatky, no dôležité je tiež neustále experimentovať a vyhodnocovať životosprávu ako komplex.

Nezáleží na certifikáte, ale skôr na výsledkoch?
Áno, mne záleží viac na tom, že dokážem pomáhať ľuďom a že žijem tým, čo tvrdím. Sú totiž aj lekári, ktorí sa nám “vysmievajú”, ako do detailov riešime nejaké sacharidy, ale sami sú pribratí a majú nábeh na cukrovku či iné choroby.

Pripomeňme, že poradca nie je lekár. Ale…?
Poradca nie je lekár, skôr tréner. Každý potrebuje prevziať zodpovednosť sám za seba a nájsť manuál na svoje telo. Poradca mu môže túto cestu urýchliť a pomôcť mu, nespraví to ale zaňho. Tak, ako je tréner špičkového športovca, je aj tréner životosprávy. A to je naša úloha. Pomáham ľuďom nájsť súvislosti, dôležité pravidlá, nastaviť ich na trénig metabolizmu. Napríklad: Ak začnete raňajkovať s cieľom natrénovať metabolizmus, otázne je, či je to správne. Dôležité tiež je, o akých raňajkách hovoríme, z čoho sú zložené. Keď vám niekto poradí dať si ráno sacharidy a ovocie na rozbeh metabolizmu, nemusí to byť tá najvhodnejšia rada.

Sacharidy a ovocie na raňajky nemusia byť tou... Foto: SHUTTERSTOCK
raňajky, sacharidy, ovocie Sacharidy a ovocie na raňajky nemusia byť tou najvhodnejšou voľbou.

Podľa čoho si vyberáte stáže a kurzy v zahraničí?
Hľadám top trénerov vo svete – stojí to nemálo peňazí. Netvrdím, že len táto cesta je správna. Aj na Slovensku sa dajú veci naštudovať, pochopiť zo slovenských zdrojov alebo z preloženej literatúry. Kto však chce držať krok, mal by sa školiť u tých najlepších.

Predstavte si, že jeden deň vyjde článok s titulom Pite mlieko, je zdravé, obsahuje vápnik a na druhý deň, možno na tom istom portáli ďalší článok o tom, ako by sme sa mu mali radšej vyhýbať. Nie je jednoduché sa v tom chaose zorientovať.
Kto chápe súvislosti, nedá sa zmiasť čiastočnými informáciami. Veta “mlieko je dobré” je rovnako pravdivá ako veta o tom, že je zlé. Tréner životosprávy vás naučí, že základ je postavený na princípoch, ktoré vás podržia. A tie sú dôležitejšie ako detaily, o ktoré sa tu ľudia naťahujú. Ale súhlasím s vami, je v tom zmätok – či vegetariánstvo, či strava sacharidová, ketogenická a podobne. Možných ciest je viacero, avšak stále sú postavené na istých pravidlách organizmu, biochémie a vplyve psychosomatických faktorov. Životosprávu musíme vnímať ako komplex. Nevstupuje do toho len to, čo jeme, ale aj to, ako sa hýbeme, ako spíme, aký máme príjem svetla, ako nás ovplyvňuje toxicita a elektromagnetické pole, ktoré je čím ďalej, tým väčším problémom. Je to oveľa zaujímavejšie, ako to, či je konzumácia dvoch deci mlieka pre telo dobrá alebo zlá.

Zanedbateľné to už nie je vo chvíli, keď pijeme mlieko každý deň. A vo väčších množstvách.
Súhlasím, dávka je jed. Mlieko v súčasnej forme nie je optimálna potravina. Surové, čerstvé a nespracované je úplne inou potravinou, ako mlieko, ktoré kúpite v supermarkete. Preto sa v tomto smere radšej prikláňam na stranu odborníkov, ktorí mlieko zatracujú. No keď si dáte dve deci mlieka a ostatné veci týkajúce sa životosprávy máte v poriadku, nič sa vám nestane. Zaoberal by som sa radšej tým, ako dostanem do organizmu hodnotné živiny, aby ma mozog neťahal do konzumácie potravín zlej kvality, ktorých máme k dispozícii najviac – rôzne hamburgery, hranolčeky či sladkosti. To nie sú prirodzené potraviny.

Veta “mlieko je dobré” je rovnako pravdivá ako... Foto: SHUTTERSTOCK
mlieko Veta “mlieko je dobré” je rovnako pravdivá ako veta o tom, že je zlé.

Stretli ste sa už aj s novými informáciami o výžive, ktoré vás zaskočili, lebo ste sa domnievali, že je to inak?
Áno. Ako tréner sa vyvíjam a mám dostatočnú pokoru. Nikdy o sebe nevyhlásim, že mám na sto percent pravdu. Sú nové poznatky o tom, že napríklad oveľa väčším problémom je miera stresu a prepínanie nervového systému z parasympatika do sympatika. Riadenie tohto systému je u väčšiny ľudí narušené, čo spôsobuje celú kaskádu hormonálnych procesov. Nezávisí to len od toho, či si dáte malý koláčik, problémy sú komplexnejšie – narušený spánok, teplota tela, zápalové procesy…

Existuje potravina, ktorú zo zásady nejete? Môžete byť aj konkrétny.
Na 90 percent nejem, resp. snažím sa vyhýbať bielemu cukru, bielej múke a všetkým spracovaným obilninám a pečivu. Tých desať percent si nechávam pre svoju imunitu, aby som nebol ako dieťa zo skúmavky, ale občas ten organizmus nejakým nepriaznivým vplyvom stimuloval. Znamená to, že raz za týždeň si dám nejaké pečivo, raz za týždeň pôjdem aj na pizzu, alebo si dám cestoviny. Ale cez týždeň príjem týchto potravín znižujem a príjem hodnotnejších zvyšujem.

Lepok. Vraj zdraví ľudia, teda nie celiatici, by ho z výživy nemali vynechávať. Čo vy na to?
Ak máte vysoké ambície a chcete “fičať” na sto percent, padne vám vhod, keď príjem lepku znížite. Tenista Novak Djokovic zmenou stravy výrazne podporil svoj výkon mozgu, pretože práve mozog rozhoduje o tom, ako rýchlo sa budeme hýbať, ako budeme reagovať, ako bude náš organizmus fungovať. Neradím ľuďom, aby sa rozlúčili s chlebom či pečivom nadobro, ale ak chcú podať stopercentný výkon, bolo by dobré, ak by to vynechali. Vo všeobecnosti jeme lepku veľa. A opäť: Nie je chlieb ako chlieb. Je rozdiel medzi kváskovým chlebom, kde prebehli správne procesy fermentácie a pečivom plným múky a pšenice, ktorá už dávno mutovala. Lepok sa pre náš mozog stáva rovnakou drogou ako cukor. Keď pečivo jete denne a zrazu vám ho ktosi vezme, bude vám brutálne chýbať. Keď si ale bez neho zvyknete a nahradíte ho inými, dôležitejšími živinami, spozorujete, že vám vôbec nechýba.

Lepku máme vo výžive viac ako dosť. Foto: SHUTTERSTOCK
lepok, pečivo Lepku máme vo výžive viac ako dosť.

Začiatkom januára si veľa Slovákov dáva predsavzatia, častokrát sa medzi nimi nachádza aj túžba schudnúť. Máte aj vy v tomto období najviac klientov?
Ani nie. Radšej sa však vyjadrím k tým novoročným záväzkom. Určite si treba dávať ciele, no dôležité je, ako si ich postavíme. Túžbu musíme vedieť sformulovať. Nie “čo chcem mať”, ale “čím chcem byť”. Chcem mať pekné telo, alebo chcem byť človekom, ktorý je energický, vyberá si kvalitné chutné jedlá a teší sa z toho, ako funguje? Ak si prianie definujete ako “chcem mať pekné telo, vyrysované svaly”, nedostanete sa tam, kde chcete byť, lebo vy potrebujete žiť svoju životosprávu.

Dušan Plichta

je tréner životosprávy. Výžive sa začal venovať počas svojho pôsobenia v austrálskom Melbourne. Absolvoval certifikácie u torontského trénera Charlesa Poliquina. Viac informácií o ňom a výžive možno nájsť na webovej stránke www.dusanplichta.com.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #jed #sacharidy #spánok #mlieko #životospráva #metabolizmus #cukor #lepok