Hliva nedovolí imunite hlivieť

Blahodarné účinky liečivých húb poznajú od nepamäti napríklad obyvatelia Ďalekého východu. V našich končinách je v tomto smere známa predovšetkým hliva ustricová. Okrem vlákniny a vitamínov B a D obsahuje nízkomolekulárne a vysokomolekulárne látky, ktoré spôsobia pri liečbe civilizačných chorôb ako znížená imunita, vysoká hladina cholesterolu, cukru, zápalové ochorenia a podobne.

28.02.2015 06:00
hliva ustricová Foto:
Hliva ustricová.
debata (2)

Nie je to len taká obyčajná huba, ktorú si vychutnáte možno v praženici a skonštatujete: Lahodná. Hliva ustricová má totiž nielen kuchynské, ale aj farmaceutické využitie. K prívlastku „lahodná“ treba pridať aj ďalší: „liečivá“. Hliva ustricová je vzácna huba. Vzácna obsahom látok, ktoré patria medzi podporovateľov imunity. Tieto látky blahodarne pôsobia aj na zdravie človeka. V Japonsku a v Číne sa bežne používa ako prostriedok na posilnenie organizmu a získanie životnej energie. V starej Číne ju ľudia dokonca často dávali ako darček priateľom a rodine.

Nezelený organizmus obsahuje modulátory imunity

Hliva ustricová je drevokazná huba. Ako nezelený organizmus prijíma zo zelených organizmov, teda stromov, množstvo látok, ktoré sú potrebné pre jej život. Zistilo sa, že sú veľmi cenné aj pre človeka. Hliva ustricová obsahuje tzv. glukány, látky, ktoré majú podporný účinok na imunitný systém. Z nich je jeden z najsilnejších modulátorov imunity betaglukán, polysacharid, ktorý má čisto prírodný pôvod. Jeho zdrojom sú najmä huby, kvasinky, jačmeň a ovos, ukazuje sa však, že len glukány získané z húb alebo kvasníc majú stimulujúci účinok na imunitný systém. Tie z ostatných zdrojov pomáhajú len znižovať cholesterol. V doplnkoch stravy s pomletou hlivou nájdeme všetky frakcie glukánov.

Hliva rastie v trsoch na kmeňoch živých listnatých stromov, prípadne na ich pňoch od konca leta až do začiatku zimy – v našom miernom, ale aj v subtropickom pásme. Jej klobúčiky farbou i tvarom pripomínajú väčšie ustrice – odtiaľ pochádza jej druhové pomenovanie. Obsahuje celý rad vitamínov: B, C, D, K, ďalej stopové prvky ako chróm, meď, železo, jód, selén, zinok či niektoré mastné kyseliny. Okrem toho je, prirodzene, zdrojom vlákniny, ktorá má sama osebe mnohé pozitívne účinky – predovšetkým z tela pomáha odstrániť škodlivé látky.

Dôvod, prečo je hliva vzácna

Dôvod, prečo sa hliva považuje za takú vzácnu, je obsah betaglukánu. Betaglukán je veľmi známy imunostimulátor, jednoducho povedané, látka prírodného pôvodu schopná pozitívne vplývať na imunitný systém. Betaglukán pôsobí v organizme na mnohých úrovniach. Je schopný aktivovať imunitné bunky, čiže zvyšovať odolnosť tela proti virózam ako nachladnutie, chrípka, proti bakteriálnym či plesňovým ochoreniam, regeneráciou tkanív pomáha pri rýchlejšom hojení rán, bolestiach kĺbov, dokonca sa hovorí o spomalení rastu niektorých typov zhubných nádorov a znižovaní hladiny cholesterolu. Funguje dokonca ako tzv. prebiotická vláknina, je teda potravou pre prospešné baktérie mliečneho kvasenia probiotiká, a tak priaznivo ovplyvňuje mikroflóru čriev.

Z betaglukánu môžu profitovať kardiaci, alergici a astmatici, pacienti so zápalmi kĺbov a kožnými ochoreniami, s chorou pečeňou, obličkami, pankreasom, tí, čo pociťujú príznaky starnutia. Čiže vlastne takmer všetci.

Ak máte radi huby, tak hlivu ochutnajte. Dužina je mäsitá, vôňa výrazne hubová, chuť neutrálna. Navyše je nízkoenergetická, takže je dobrým jedlom aj pri diétach. Mnohí si ju z tohto hľadiska cenia väčšmi ako šampiňóny. Má vysoký obsah bielkovín podobne ako mäso, preto jej niektorí hovoria aj „lesné mäso“. Receptov, ako ju pripraviť, jestvuje nespočetne veľa. Hliva našej imunite nedovolí hlivieť!

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #imunitný systém #huby #hliva ustricová