Vzhľadom na zmeny v liečebných postupoch sú prognózy pre pacientov čoraz lepšie. Tak ako pri každej chorobe aj pri lymfóme platí, že čím skôr sa ochorenie zistí, tým skôr môže pacient začať s liečbou. Správna a včasná liečba pri niektorých typoch dáva nádej aj na úplné vyliečenie.
Hodgkinove lymfómy majú lepšie prognózy ako Non-Hodgkinove. Pravdepodobnosť vyliečenia sa pohybuje okolo 80 %. Nikdy však nie je možné s istotou povedať, aký bude výsledok liečby konkrétneho pacienta. Prognóza chorého s lymfómom je totiž daná viacerými faktormi.
1. Charakteristika ochorenia
všeobecne platí, že najlepšiu prognózu majú chorí s takzvaným lokalizovaným ochorením, to znamená chorobou, ktorá je obmedzená na jednu alebo iba niekoľko skupín uzlín. Rozsah ochorenia označujeme klinickým štádiom
- klinické štádium I – znamená postihnutie jednej uzliny alebo jednej skupiny uzlín, alebo napríklad lokalizované postihnutie žalúdka
- klinické štádium II – znamená, že je postihnutých niekoľko skupín uzlín, ale iba na jednej strane bránice (napríklad v oblasti brucha alebo hrudníka)
- klinické štádium III – znamená postihnutie viacerých skupín uzlín na obidvoch stranách bránice
- klinické štádium IV – znamená, že ochorenie sa nachádza na viacerých miestach. Ide o takzvaný „extralymfatický“ orgán. Postihnuté nie sú iba uzliny alebo slezina, ale napríklad aj kostná dreň, kosti, pľúca…
2. Charakteristika chorého so vzrastajúcim vekom klesá u pacientov šanca na vyliečenie. Príčinou je prítomnosť ďalších ochorení, ktoré súvisia s vyšším vekom pacienta (ischemická choroba srdca, obličkové zlyhávanie, pľúcne postihnutie a ďalšie). Tieto ochorenia často znemožňujú nasadenie intenzívnej liečby u starších osôb.
pokiaľ však zdravotný stav staršieho pacienta nebráni v podaní intenzívnejšej liečby, je možné dosiahnuť podobné výsledky ako u mladších pacientov. Preto je dôležité každého chorého pred začatím liečby starostlivo vyšetriť a určiť tak možné riziká liečby.
Ako sa stravovať pri liečbe a po vyliečení lymfómu
- tuky, sacharidy: maximálne 1 porcia denne
- mlieko a mliečne výrobky: 3 až 4 porcie denne
- ryby, hydina, mäso, mastné výrobky, vajcia: 1 až 3 porcie denne
- zelenina: 3 až 5 porcií denne
- ovocie: 2 až 4 porcie denne
- obilniny, cestoviny, strukoviny, pečivo, orechy: 3 až 6 porcií denne
Potraviny sú zvyčajne rozdelené do štyroch skupín
1. Prvá skupina
do tejto skupiny patria cestoviny, obilniny, ryža, rôzne ovsené výrobky, kukurica, chlieb, celozrnné výrobky, zemiaky a strukoviny. Tieto potraviny sú bohaté nielen na sacharidy, ktoré telu dodávajú rýchlo využiteľnú energiu, ale tiež niektoré vitamíny a minerálne látky, a sú dôležitým zdrojom vlákniny.
odporučená denná dávka: 3 až 6 porcií potravín z tejto skupiny denne
jedna porcia predstavuje: napríklad 1 krajec chleba, 125 g zemiakov, 5 lyžíc fazule, šošovice a iných varených strukovín, 2 vrchovaté lyžice varenej ryže alebo cestovín, 3 lyžice obilnín.
2. Druhá skupina
ovocie a zelenina, sú bohaté na vitamíny, najmä vitamín C, antioxidanty ako ochranné zložky, minerálne látky a vlákninu
odporučená denná dávka: 3 až 5 porcií zeleniny, 2 až 4 porcie ovocia
jedna porcia predstavuje: napríklad stredne veľký kus čerstvého ovocia, stredne veľkú misku zeleniny, 6 lyžíc kompótového alebo inak konzervovaného ovocia, 100 ml ovocného džúsu
3. Tretia skupina
túto skupinu možno rozdeliť na dve menšie podskupiny. Patria sem potraviny ako chudé mäso, hydina, ryby a vajcia, ktoré sú bohaté nielen na bielkoviny, nevyhnutné pre väčšinu základných funkcií organizmu a obnovu buniek, ale tiež na minerálne látky, napríklad železo, zinok a horčík a vitamíny skupiny B
odporučená denná dávka: vzhľadom na to, že organizmus potrebuje relatívne menej bielkovín, je stanovená na 1 až 3 porcie denne
jedna porcia predstavuje: napríklad 70 g tepelne spracovaného mäsa, 120 až 140 g rýb, 2 až 4 vajcia týždenne, maximálne 2 vajcia denne
ďalej sa do tejto skupiny radí mlieko a mliečne výrobky, kyslomliečne nápoje, jogurty, syry, tvaroh a podobne. Okrem bielkovín obsahujú aj vitamíny skupiny A a D
odporučená denná dávka: 3 až 4 porcie denne
jedna porcia predstavuje: napríklad 200 ml mlieka, 50 g tvrdého alebo topeného syra, 125 g jogurtu, 100 g tvarohu alebo tvarohového syra
4. Štvrtá skupina
štvrtú skupinou, ktorá by mala byť v dennej skladbe potravín zastúpená v najmenšom množstve, predstavujú jedlá s vysokým obsahom tukov a cukrov. Pri výbere tukov uprednostňujeme rastlinné oleje a tuk obsiahnutý v rybách. Cukor ako sladidlo, čokolády, cukrovinky, múčniky a ostatné sladké potraviny by mali byť zaradené do dennej skladby potravín s rozvahou
odporučená denná dávka: maximálne 1 až 5 porcií s odporučeným pomerom tuk : sacharidy = 3 : 2
jedna porcia predstavuje: napríklad 10 g masla, 1 lyžičku oleja, 1 lyžicu šalátového dresingu alebo majonézy, 1 lyžicu smotany. Pre cukor platí, že jedna porcia predstavuje 3 lyžičky cukru, 1 lyžicu džemu alebo medu, 50 g čokolády a podobne
Tekutiny
skupinou, ktorá je rovnako dôležitá ako uvedené potraviny, ale spravidla nie je v pyramíde zakreslená, sú tekutiny. Dostatočný príjem tekutín je nevyhnutný pre správnu funkciu organizmu
odporučená denná dávka: 1,5 až 2 litre denne. V horúcich letných dňoch, pri stratách tekutín potením alebo hnačkami je potrebné množstvo nápojov zvýšiť až na tri litre denne. Vhodné sú neperlivé stolové vody, minerálne vody, ovocné a bylinné čaje, zelený a čierny čaj, riedené ovocné a zeleninové šťavy a podobne