Kto má nárok na odškodnenie za bolesť

Aj bežná operácia či zdanlivo jednoduchá choroba, ktorá si vyžaduje len krátkodobú hospitalizáciu, sa pre pacienta neraz skončí trvalým poškodením zdravia. Aké práva má človek, ktorého zanedbali lekári, a čo má urobiť ten, kto utrpel pracovný úraz?

09.06.2010 16:40
nemocnica, lekári, operácia, zranenie, zdravie Foto:
Tisícky sťažností na lekárov či na nemocnice rieši ročne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
debata

Kto chce získať finančné odškodnenie, musí oň sám požiadať príslušné úrady. Zatiaľ najvyššou požadovanou sumou bol takmer milión eur, ktoré žiadali rodičia za to, že sa ich syn neprebral po operácii nosných priehradiek. 

Kto utrpel pracovný úraz a lekár ho aj uznal, musí o vyplatenie bolestného písomne požiadať Sociálnu poisťovňu. V prípade nespokojnosti so starostlivosťou v nemocnici, prípadne so sťažnosťou na to, že pacientovi neposkytli náležitú liečbu, alebo pochybil lekár, treba sťažnosť adresovať najprv jeho nadriadenému, teda nemocnici, v ktorej pacienta liečili.

Až v prípade nespokojnosti sa treba so žiadosťou o prešetrenie obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podnet na preskúmanie treba však zaslať najneskôr do roka od udalosti, aby nedošlo k jeho premlčaniu.

Poslednou inštanciou je súd. Na základe súdneho rozhodnutia musela napríklad Nemocnica s poliklinikou v Ilave zaplatiť takmer 10-tisíc eur pozostalým po onkologickej pacientke, u ktorej zanedbali liečbu.

Novozámocká fakultná nemocnica zase čelila žalobe rodičov, ktorých dieťa zomrelo v dôsledku pooperačných komplikácií. Rodina žiadala takmer 9-tisíc eur, súd priznal náhradu vo výške 1 244 eur. Momentálne najznámejším prípadom je žaloba rodičov trojročnej Denisky za to, že jej v nemocnici počas bežnej operácie mandlí spálili spodnú peru. Neraz sa nemocnice s poškodenými dohodnú aj mimosúdne, pre zdravotnícke zariadenia sú totiž často výhodnejšie ako riziko súdneho sporu.

Zákon určil nové pravidlá

Od roku 2004 platí nový zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Kým v 90. rokoch minulého storočia priznávali slovenské súdy zvýšené náhrady ojedinele, neskôr bolo možné žiadať akokoľvek vysoké odškodnenie. Jeden súd tak napríklad priznal dôchodkyni 9 miliónov korún (takmer 300-tisíc eur) a iný mladému mužovi za rovnaké poškodenie zdravia 3 milióny (približne 100-tisíc eur). Vyskytli sa aj prípady, keď čiastočne invalidná žena dostala odškodnenie takmer 960-tisíc eur.

Prijatím zákona sa zmenili podmienky poskytovania odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Zásadnou zmenou však bolo, že odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenie sa poskytuje jednorazovo. Zmarený zisk alebo náklady na liečenie si možno vymáhať v občianskom konaní. Navyše, právnici zastupujúci poškodené osoby nemôžu bezdôvodne žiadať neprimerané odškodné za utrpenú ujmu na zdraví.

Maximálna výška odškodnenia nesmie presiahnuť sumu približne 154-tisíc eur a pri jej určení sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Výška odškodnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve zistenej Štatistickým úradom za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Minulosťou je tak neobmedzené zvyšovanie odškodného, ktoré umožňovali predchádzajúce predpisy.

Čo rieši úrad

Sťažností na lekárov či na nemocnice pribúda, čo je aj prejavom toho, že si pacienti čoraz viac uvedomujú svoje práva a patrične ich využívajú. Tisícky podaní ročne rieši Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pri rozhodovaní o tom, či je sťažovateľ v práve, alebo nie, sa riadi podľa posudkov znalcov.

„Ak sa pacient domnieva, že mu nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, môže sa obrátiť na úrad, ktorý v takom prípade vykoná dohľad u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a vyhotoví protokol,“ hovorí Lucia Pastiriková, riaditeľka právneho odboru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. ,,Protokol musí obsahovať zistenia úradu, či nemocnica alebo lekár správne poskytli zdravotnú starostlivosť."

Ak úrad zistí, že to tak nebolo, môže nemocnici uložiť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. ,,Podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže úrad v správnom konaní uložiť aj pokutu alebo zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok."

Pokutu možno uložiť aj opakovane a úrad môže nariadiť odstránenie zistených nedostatkov. Vybavovanie žiadostí pacientov o odškodnenie alebo bolestné však v kompetencii úradu nie je. ,,Nároky týkajúce sa odškodnenia si môžu pacienti uplatniť v občianskom súdnom konaní, úrad sa na súde nezúčastňuje a nedisponuje ani informáciami o ich počte a výsledku," dodáva Pastiriková.

Pacient chce spolurozhodovať o svojom zdraví

Ochrana a dodržiavanie práv pacientov sú v jednotlivých zdravotníckych systémoch krajín Európskej únie síce chápané rozdielne, veľmi dôležitá je však jeho informovanosť. Touto otázkou sa zaoberali aj zástupcovia Európskej komisie, európskej akademickej obce, priemyslu, farmaceutov a mimovládnych organizácií a pokúsili sa nájsť spôsob, akým by únia mohla prispieť k zlepšeniu komunikovania zdravotníckych informácií pacientom.

„Zdá sa, že pacienti chcú byť v čoraz väčšej miere zodpovední za zdravotnú starostlivosť o seba a podieľať sa na rozhodovaní o nej. Žiadajú viac informácií o otázkach zdravia všeobecne i špecifických informácií, aby boli schopní robiť informované rozhodnutia,“ píše sa v správe Európskej komisie.

O informovanosti pacienta, ale aj o odškodňovaní za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia hovorí aj Občiansky zákonník, ktorý priznáva poškodenému v súvislosti s poškodením zdravia predovšetkým právo na náhradu za stratu na zárobku, stratu na dôchodku, účelné náklady spojené s liečením a v prípade smrti poškodeného aj náklady na pohreb a výživu pozostalých.

Bolestné za pracovný úraz od Sociálnej poisťovne

Na náhradu za bolesť, ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia, má nárok aj zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz. Nárok mu vzniká aj vtedy, ak bola u neho zistená choroba z povolania a v lekárskom posudku bola bolesť, ako ujma spôsobená poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, bodovo ohodnotená posudzujúcim lekárom. K žiadosti treba priložiť aj lekársky posudok.

Ďalšou jednorazovou dávkou je náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia, ako ujmu spôsobenú stavom súvisiacim s poškodením na zdraví, ktoré má nepriaznivé následky pre poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

Nárok na ňu vzniká vtedy, ak niekto utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania a v lekárskom posudku bolo sťaženie spoločenského uplatnenia, ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky na možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, bodovo ohodnotené posudkovým lekárom. Aj v tomto prípade treba poslať do poisťovne žiadosť o túto úrazovú dávku a priložiť k nej lekársky posudok.

Konečná suma náhrady vyplácaná ako dávka úrazového poistenia sa od 1. januára 2009 zaokrúhľuje na najbližších 10 eurocentov nahor a ak vám nárok na náhradu vznikol, v roku 2010 je na určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 14,89 eura. Ak teda lekár v posudku ohodnotí poškodenie zdravia napríklad na 428 bodov, výška bolestného bude predstavovať sumu 6 378 eur.

Ilustračné foto. Foto: Ivan Majerský
prevencia, vyšetrenie, nemocnica, lekár, pacient Ilustračné foto.

Bolestné je odškodnením

Bolestné je náhradou škody za ujmu na zdraví.Jeho cieľom je zmierniť následky poškodenia zdravia a poskytuje sa jednorazovo na základe lekárskeho posudku. „Ten vypracuje lekár, ktorý mieru poškodenia zdravia posudzuje podľa zákona č. 437/2004 Z.z. O náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,“ hovorí doktor Jozef Vančo, praktický a posudkový lekár.

Ak má človek pocit, že utrpel ujmu na zdraví a má nárok na bolestné či odškodnenie, na koho sa má v tejto súvislosti obrátiť?
Na toho, kto túto ujmu spôsobil. Ak sa mu stal úraz, musí kontaktovať svojho zmluvného lekára za účelom liečenia a po skončení liečby požiada o lekársky posudok a zároveň kontaktuje komerčnú poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad úrazu. Ak mu ujmu na zdraví spôsobila tretia osoba, obráti sa na príslušné orgány, ktoré sú oprávnené vyšetriť a posúdiť mieru zavinenia tretej osoby (vyšetrovateľ, bezpečnostný technik, Policajný zbor, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), následne mieru poškodenia zhodnotí jeho ošetrujúci lekár alebo špecialista, ktorý ho liečil.

Ako sa posudzuje miera poškodenia zdravia?
Podľa zákona výška takzvaného bolestného a náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie sa určuje podľa tabuľky výšky bodového hodnotenia. Posudzujúci lekár vydáva lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia.

V akom prípade ide o bolestné a v akom o odškodnenie?
Bolestné je odškodnenie za akútnu bolesť pri utrpení spôsobenom poškodením zdravia úrazom alebo iným dejom a je súčasťou odškodnenia, ktoré zahŕňa všetky nárokovateľné zložky súvisiace s dejom, pri ktorom nastalo poškodenie zdravia.

Aké sú najčastejšie požiadavky na odškodnenie?
Zvyčajne zahŕňa bolestné, sťažené spoločenské uplatnenie, úrazovú rentu, náhradu zmarenej mzdy, náhradu nákladov spojených s liečením a náhradu za poškodené, zničené šatstvo, predmety a podobne.

Je náročné posúdiť rozsah výšky bolestného, respektíve sťaženého spoločenského uplatnenia?
Prevažne nie, ale pri úraze, pri ktorom došlo k poškodeniu alebo strate viacerých orgánov alebo si ich liečba vyžadovala komplikovanejšiu, dlhodobejšiu alebo bolestnejšiu zdravotnú starostlivosť, je objektívne posúdenie takéhoto stavu pomerne náročné. Posudzujúci lekár je povinný postupovať v zmysle zákona a pridržiavať sa takzvaných bodovacích tabuliek, má však podľa závažnosti poškodenia možnosť percentuálne zvýšiť hodnotu bodov.

Kto a kedy má nárok na bolestné?
Ak si občan spôsobí ujmu na zdraví úrazom, ktorý nie je klasifikovaný ako pracovný úraz, potom má nárok na bolestné iba vtedy, ak je riadne poistený pre prípad úrazu v niektorej komerčnej poisťovni. Ak utrpí úraz v práci a tento úraz zamestnávateľ uzná za pracovný, potom má zamestnanec nárok na bolestné v rámci odškodného za pracovný úraz. Ak mu niekto iný spôsobí úraz, má nárok na bolestné aj odškodnenie v prípade, ak príslušné orgány určia mieru zavinenia tretích osôb, spravidla cestou súdu a potom si môže nárokovať vyplatenie bolestného na základe lekárskeho posudku cestou občiansko-právneho konania alebo dohodou mimosúdnou cestou. Navyše je dôležité správne rozlišovať pojmy bolestné, náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie a odškodnenie, pričom bolestné a náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie sú súčasťou tzv. odškodnenia napríklad za pracovný úraz alebo choroby z povolania.

Ak ide o plastickú operáciu, na ktorú ide človek dobrovoľne, tá sa nepodarí, aký je postup v tomto prípade?
V tomto prípade mieru poškodenia a zodpovednosť za vzniknutú škodu posudzuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Prihliada pri tom aj na výšku predpokladaného rizika, o ktorom bol pacient informovaný vopred.

Práva pacientov na Slovensku

Ústava SR uvádza: ,,Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotné pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon."

Európska charta práv je zakomponovaná priamo do paragrafov slovenských zákonov. Práva pacientov podľa slovenskej reformy zdravotníctva sú takéto:

Právo na prevenciu: zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia garantuje bezplatnú plošnú prevenciu u všetkých pacientov, nielen prevenciu v rizikových skupinách, čím značne presahuje rámec európskej charty.

Právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie, bez akejkoľvek diskriminácie.

Právo na informácie, ktoré sa týkajú vášho zdravotného stavu, zdravotníckych služieb a ich využívania a rovnako aj k všetkým informáciám, ktoré sú dostupné na základe vedeckého výskumu a technickej inovácie.

Právo vyjadriť súhlas pri aktívnom rozhodovaní o vašom zdraví.

Právo slobodného výberu spomedzi rôznych liečebných metód a poskytovateľov.

Právo na súkromie a zachovanie dôverného prístupu k vašim osobným informáciám vrátane informácií týkajúcich sa vášho zdravotného stavu a možných diagnostických alebo liečebných metódach.

Právo na rešpektovanie vášho času. Každý má právo byť ošetrený v krátkom a vopred určenom čase.

Právo na dodržiavanie úrovne kvality na základe špecifikácie a dodržiavania presne stanovených noriem.

Právo na bezpečnosť. Pacient má právo neutrpieť škodu spôsobenú nedostatočným fungovaním zdravotníckych služieb, zanedbaním lekárskej starostlivosti či chybami zdravotníckych pracovníkov.

Právo na inovácie. Všetci pacienti majú právo na prístup k inovovaným metódam vrátane diagnostických me­tód.

Právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti vo všetkých etapách choroby.

Právo na liečbu zohľadňujúcu osobné potreby.

Právo sťažovať sa vždy, keď utrpíte škodu a máte právo dostať odpoveď alebo inú formu spätnej väzby.

Právo na náhradu škody v primerane krátkom čase vždy, keď utrpíte telesnú, morálnu či psychickú ujmu spôsobenú ošetrovaním alebo liečbou pri poskytovaní zdravotníckej služby. Každý má právo na nezávislé vyšetrenie svojho prípadu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ako sa bodujú niektoré poškodenia zdravia

Hlava

skalpácia hlavy vrátane operácie – čiastočná podľa rozsahu 15 až 30 bodov, úplná 70
zlomenina spodiny lebečnej 130 až 200
Ucho
strata ušnice – čiastočná 30 až 90 bodov, úplná 90 až 150
Zuby
vyrazenie zubov alebo extrakcia následkom úrazu jedného až dvoch zubov 10, dvoch až piatich zubov 10 až 30
Jazyk
tržná, rezná alebo zmliaždená rana jazyka vrátane chirurgického ošetrenia 10 až 15
strata jazyka 70 až 100
Panva
pomliaždenie panvy 15
zlomenina lopatky bedrovej kosti bez posunutia úlomku 45
zlomenina lopatky bedrovej kosti s posunutím úlomku 80
zlomenina kostrče 35
Kľúčna kosť
zlomenina kľúčnej kosti neúplná 15
úplná 25 až 35
Ruka
strata celého prsta 75 až 90
amputácia ruky 750 až 900
zlomenina členka 30 až 70
zlomenina píšťaly 80 až 180
zlomeniny stavcov 25 až 35
Choroby z povolania
alergické choroby horných dýchacích ciest (napríklad alergická rinitída) 300 až 800
nádorové choroby vznikajúce následkom práce s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri práci v pracovnom procese s dokázaným rizikom chemickej karcinogenity v príslušných cieľových orgánoch alebo tkanivách, ktoré nie sú uvedené inde 3 000 až 6 000

debata chyba