„Ak ho pacient nedodržiava, akokoľvek je liek účinný, jeho účinok sa nedostaví, ak ho pacient neužije,“ vysvetlil prezident Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) Igor Novák.
Dodržiavanie predpísanej liečby nemá význam iba pre pacienta ako takého, ale aj pre spoločnosť. „Ak sa bavíme konkrétne o liekoch, tak náklady na lieky predstavujú ročne približne 1 miliardu eur. Ak pacient neužíva lieky tak, ako mu ich lekár predpísal, ide o mrhanie týmito prostriedkami a taktiež môže vzniknúť mylný dojem, že liek je neúčinný, čo môže lekára viesť k predpísaniu ďalších liekov,“ skonštatoval Novák.
Navyše, u antibiotík nedodržaním liečebného režimu často vzniká rezistencia mikróbov na antibiotiká a liečba sa stáva neúčinnou. Ochotu pacienta dodržiavať liečebný režim ovplyvňuje niekoľko faktorov. Okrem ekonomických dôvodov môže ísť o nepochopenie odporúčaní lekára, nezáujem liečiť sa, či už z dôvodu nevedomosti, alebo podcenenia dôsledkov ochorenia.
Člen Kategorizačnej komisie pre liečivá Ján Murín hovorí v tejto súvislosti o troch skupinách faktorov. Socioekonomické – napríklad dôchodcovia či nezamestnaní majú problém zakúpiť si liek. Komunikačné pacient nerozumie liečbe, edukácii zo strany zdravotníkov. Tretím faktorom je nedostatok motivácie. „Pacient sa bojí, že bude mať nežiaduce účinky, nerozumie prognóze ochorenia a nevie, že ak liečbu vysadí, koleduje si o problém,“ vysvetlil Murín.
Medzi najčastejšie prehrešky pacientov v dodržiavaní liečby patrí podľa Nováka napríklad aj neužívanie liečby u ochorení, ktoré „nebolia“, ako je napríklad vysoký krvný tlak. Alebo prestanú lieky užívať len čo sa ich zdravotný stav zlepší a príznaky ochorenia pominú. Príkladom sú antibiotiká pri infekčných ochoreniach. „Dôležité je aj ako často a koľko liekov pacient užíva. Čím častejšie a čím viac liekov pacient berie, tým je väčšia šanca na porušenie režimu,“ dodal Novák.