Takto nenápadne predávkovaných pacientov sa často podarí zachrániť nie preto, že by prišli k lekárovi s podozrením na predávkovanie ale s tým, že sa necítia dobre. Lekár by mal byť schopný predávkovanie rozoznať a rýchlo začať s liečbou, pretože je nebezpečnejšie ako jednorazové predávkovanie.
Takéto občasné, dlhodobé a nenápadné predávkovanie môže hroziť najmä ľuďom, ktorí trpia chronickými bolesťami alebo sú precitlivení na bolesť a opakovane užívajú trochu viac paracetamolu, ako by mali. „To nie sú prípady jednorazových, masívnych predávkovaní, ku ktorým sa uchyľujú napríklad samovrahovia. Je to prípad postupného poškodzovania zdravia, ktoré môže mať fatálne následky,“ povedal Kenneth Simpson z Univerzity v Edinburghu, ktorý výsledky výskumu publikoval v Britskom žurnále klinickej farmakológie.
Problém je v tom, že lekári zvyčajne zisťujú nebezpečenstvo predávkovania zisťovaním koncentrácie paracetamolu v krvi. Takýto test poskytne dôležité informácie, ak ide o jednorazové predávkovanie. Ľudia, ktorí užívajú mierne nadmerné dávky paracetamolu dlhodobo, však môžu mať hladinu tohto liečiva v krvi normálnu, no napriek tomu sú vystavení vysokému riziku zlyhania pečene a smrti.
Simpson analyzoval údaje od 663 pacientov, ktorí boli prijatí do nemocnice Royal Infirmary v Edinburghu medzi rokmi 1992 až 2008. Všetci mali pečeň poškodenú paracetamolom. Až 161 z nich síce občasne, no dlhodobo užívalo priveľa paracetamolu. Zvyčajne pri bežných bolestiach brucha, svalov, hlavy či zubov. „Po prijatí do nemocnice mali títo pacienti častejšie problémy s pečeňou a mozgom. Potrebovali dialýzu obličiek, pomoc s dýchaním a boli vystavení vyššiemu riziku úmrtia ako pacienti po jednorazovom predávkovaní. Ich problémy boli ešte komplikovanejšie, ak prišli do nemocnice viac ako deň po poslednom miernom predávkovaní. Hrozila im smrť alebo potrebovali transplantáciu pečene,“ hovorí Simpson.
Ako „protijed“ proti paracetamolu sa obyčajne podáva N-acetlycysteín, a to bez ohľadu na koncentráciu paracetamolu v krvi. Podľa Simpsona je však najdôležitejšie vyvinúť nové testy množstva užitého paracetamolu, ktoré by spoľahlivo pomohli určiť, či pacient môže ísť domov, potrebuje liečbu alebo rovno transplantáciu pečene.