Za hlavné dôvody tých, čo sa odhodlajú liečiť z alkoholickej závislosti, označil problémy v rodine či na pracovisku a telesné ochorenia (napríklad žalúdočné vredy). Odhliadnuc od toho, faktom stále ostáva, že len malé percento alkoholikov sa lieči.
Liečba, ktorú v centre preferujú, je tímová. Medzi klientom a terapeutom totiž môže vzniknúť silná väzba (závislosť na terapeutovi) a v prípade, že sa presťahuje alebo ochorie, závislý sa bez jeho terapie nezaobíde. Koleduje si o úzkosť, stres alebo recidívu. Z toho dôvodu sa uprednostňuje, zvlášť v prípade alkoholikov, liečba u viacerých terapeutoch. „Chceme, aby bol klient samostatný a fungoval bez obáv aj v prípade, že jeho terapeut tam nebude,“ povedal Okruhlica. Ostatní lekári sú vďaka zdravotnej dokumentácie oboznámení s jeho problémami a vedia, ako naviazať na prvého terapeuta, s ktorým prišiel do styku. (Informácie v zdravotnej dokumentácii sú prísne chránené).
Prvé týždne absolvuje alkoholik vstupné vyšetrenia u lekára a psychológa, pričom s jedným z nich potom pokračuje v individuálnych stretnutiach. Riešia spolu problémy, ktoré so závislosťou úzko súvisia – úzkosť alebo partnerská kríza, ktoré zvyčajne riziko recidívy zvyšujú. Efektívne sú aj skupinové sedenia. Lekár sa sústreďuje aj na telesné problémy, ktoré alkohol spôsobuje. Ľubomír Okruhlica spresnil, že sa jedná predovšetkým o poruchy pečene, trávenia a neurologické poruchy. Lekár tiež môže pacientovi predpísať špecifické lieky znižujúce chuť na alkohol. Psychológ klientovi podáva nielen psychoterapiu, ale aj placebo terapiu. Je to liek, ktorý nemá farmakologický, ale psychologický účinok.
Pri liečbe alkoholovej závislosti sa odporúča viesť si denník. „My máme namiesto neho vnútorné knižky, do ktorých terapeut, lekár, psychológ, prípadne zdravotná sestra zaznamenávajú návštevy, výsledky dychových skúšok na alkohol a záznamy, čo sa u nás v daný deň vykonalo,“ doplnil Okruhlica. Knižka má byť pre pacienta tiež zrkadlom, ako režim dodržiava.
Úvodná informácia, ktorá môže alkoholika odradiť, je, že liečba je dlhodobá, nie je to len „pokus“. Terapeutický plán je rozvrhnutý na rok. Počas neho by mal pacient začať abstinovať a byť v kontakte s terapeutickým tímom. Prvé dni liečby sú podľa Okruhlicových slov najhoršie. Mnohí to po týždni vzdajú, v domnení, že „už týždeň som nepil, už sa liečiť nepotrebujem, som za vodou“. Existujú však aj poctiví pacienti, ktorí vydržia rok, dokonca aj dlhšie. Väčšina však nevydrží. Liečbu ukončí po polroku či ôsmich mesiacoch. „Riziko, že potom začnú piť je malé, no rozhodne väčšie, akoby sa liečili celý rok,“ hovorí Okruhlica. Na otázku, či ako psychiater vyliečeným alkoholikom odporúča, aby sa už radšej nikdy nedotkli štamperlíka, odpovedá: „Áno, to je najlepšie.“
Aby lekári vedeli, nakoľko je terapia účinná, dôležitá je pre nich spätná väzba. Každé tri roky preto sledujú osudy vyliečených. Tento prieskum a rovnako aj celý priebeh liečby, sú diskrétne.
Akoholizmus a klamstvá
- Svoj problém s pitím sa alkoholik najskôr snaží popierať. Ak však ide do liečby, jeden z predpokladov je, aby si svoju závislosť priznal.
- Alkoholici, ktorí sa liečia, majú tendenciu klamať, napríklad, že kontrolu či terapiu nestihli. Okruhlica upozorňuje: „My to ale hodnotíme ako výhovorky, ktoré sú prejavom ochorenia a nie ako nemorálne klamstvá. Prísť neskoro je stále lepšie ako neprísť vôbec. Ak sa to totiž stane raz, stane sa to aj druhýkrát a kontakt s liečebným programom sa stratí…“
- Výhovorky si vytvára alkoholik aj počas liečby. Dôvodom býva hanba pred spoločnosťou. Všetci pracovníci Centra pre liečbu drogových závislostí prísne dodržiavajú zdravotnícku mlčanlivosť, a preto takéto obavy nie sú u pacientov opodstatnené, ubezpečil Ľ. Okruhlica.