Rozkvitnutú kožu spôsobuje zápal

„Psoriáza je chronické, recidivujúce, autoimunitné, neinfekčné zápalové ochorenie,“ tvrdí prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD., z Dermatovene­rologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Chronické znamená, že choroba je nevyliečiteľná, recidivujúce, že sa pod vplyvom provokačných faktorov po obdobiach relatívneho pokoja (latentná psoriáza) neustále vracia. Dôležitý je poznatok, že choroba nie je infekčná, takže psoriatik nemôže nakaziť zdravého človeka. A to ešte do 18. storočia bola psoriáza zaradená v jednej skupine chorôb s leprou! Na Slovensku trpí psoriázou približne 110– až 120-tisíc ľudí. Hoci nádej na úplné vyliečenie v súčasnosti nejestvuje, pri súčasných medicínskych poznatkoch je tu šanca viesť s touto diagnózou kvalitný život.

Urýchlenie delenia buniek pokožky

Popísať, ako vlastne psoriáza vzniká, nie je jednoduché. Možno aj to je dôvod, prečo je stále nevyliečiteľná. V princípe ide o to, že na určitom mieste sa odrazu koža začne správať, akoby sa cyklus jej obnovy prudko zrýchlil. A bunky, ktoré imunitný systém považuje za „staré“, jednoducho telo odstraňuje tak, ako sa prirodzene odstraňujú staršie bunky. „Je to dedične podmienená neadekvátna reakcia pokožky,“ pokračuje odborníčka.

Ak trpí psoriázou jeden rodič, potomok má 25 % šancu, že sa ochorenie uňho prejaví tiež. Dieťa dvoch psoriatikov má až 60–70 % pravdepodobnosť, že ho postihne toto ochorenie imunity, ktoré sa začína v druhom, treťom, niekedy až piatom decéniu. Zaujímavé je, že Eskimáci a americkí Indiáni túto chorobu prakticky nepoznajú. Na psoriázu trpí približne rovnaký počet mužov a žien. Deti do 6 rokov veku ňou trpia málokedy, obyčajne sa prejaví až neskôr. Najstarší človek, ktorého popisuje literatúra, a ktorý dostal psoriázu, mal 104 rokov.

„Základnou zmenou pri psoriáze je výrazné urýchlenie delenia buniek pokožky. Z 28 dní, čo je normálny cyklus života bunky kože, len na 4 dni,“ vysvetľuje prof. Šimaljaková. „Delenie buniek pokožky sa v porovnaní so zdravou kožou 20– až 30-násobne zvýši.“ Bunková látková premena výrazne stúpne, objem pokožky sa 4– až 6-násobne zväčší. Životný cyklus bunky je teda rýchly, bunka nestihne adekvátne dozrieť, tvorí nedokonalý keratín a pokožka tak šupinatie a opadáva.

„Po pacientovi musíme v ambulancii niekedy doslova pozametať. Pri psoriáze máme obdobia relatívneho pokoja, hovoríme tomu klinický pokoj, potom príde provokácia, keď sa ochorenie prudko manifestuje, napr. akútnym výsevom po streptokokovej angíne, alebo jestvuje chronický stacionárny typ ochorenia, keď sú prejavy prítomné prakticky neustále,“ dodáva odborníčka. Je to ochorenie, ktoré nie je vizuálne príťažlivé, ľudia s psoriázou však nie sú nákazliví.

Tvár postihuje zriedkavo

Najčastejšie postihnutými miestami na tele sú lakte, kolená, krížová časť, vlasatá časť hlavy. Psoriáza sa však môže vyskytovať aj na nechtoch, dlaniach či chodidlách, niekedy sa vyskytne pod prsníkmi či pod bruškom obéznejšieho pacienta. Tvár býva postihnutá len zriedkavo. V 15– až 25 % prebieha v stredne ťažkej a ťažkej forme. Prof. Šimaljaková: „Pacienti s ťažkou psoriázou umierajú skôr v porovnaní so zdravými ľuďmi o 3,5 až 4,5 roka skôr. Súvisí to so zápalovými procesmi, ktoré prebiehajú v organizme. Zápal pôsobí na rôzne systémy v tele – nielen kožu, ale aj cievy, kĺby, psoriatici majú častejšie aj diabetes 2. typu, nealkoholickú tukovú chorobu pečene, ktorá vedie k cirhóze, depresie a podobne.“ Psoriatické postihnutie kĺbov sa nazýva psoriatická artritída. Deformuje kĺby a nejde o pravú reumu, ako si mnohí myslia.

„Z vyše stotisíc slovenských psoriatikov približne 10– až 16-tisíc potrebuje najzávažnejšie systémové lieky,“ hovorí prof. MUDr. Juraj Péč, CSc., prednosta Dermatovenero­logickej kliniky FN v Martine a hlavný odborník MZ SR pre dermatovenerológiu. „Dôležité je odstrániť z prostredia spúšťače psoriázy, pretože ak má pacient pokazené zuby, alebo má ložisko infekcie napríklad v nosohltane, môžeme mu dávať akékoľvek systémové lieky, ochorenie bude odolné voči liečbe.“ Sú pacienti, ktorí sú nosičmi psoriázy, ale nikdy sa u nich neprejaví, pretože chýbajú vonkajšie a vnútorné faktory, ktoré by ju v ich konkrétnom prípade vyprovokovali.

Foto: SHUTTERSTOCK

koža, pokožka, psoriáza, more, bahno Ilustračné foto.

Od lokálnej ku biologickej liečbe

„Najmiernejšie formy psoriázy sa dajú zvládať s pomocou lokálnej liečby,“ pokračuje prof. Péč. „Možností je celá paleta – od rôznych prípravkov, balneo a talasoterapie, fototerapie UVB lúčmi a podobne. Systémovú liečbu podávame pri stredne ťažkej až ťažkej forme psoriázy, keď je postihnutých viac ako 10 % povrchu tela. Systémové lieky majú svoje nežiaduce účinky, ale v liečbe psoriázy sú veľkým prínosom. Keď som nastúpil na pracovisko ako mladý lekár, mali sme v nemocnici veľa ťažkých pacientov v ohrození života. Netvrdím, že dnes ťažké stavy nie sú, ale máme omnoho viac možností, ako ich liečiť. Už netrávia na oddelení mesiace, ale po 2–3 týždňoch intenzívnej terapie sa nám podarí zvládnuť ťažké prejavy ochorenia. Pre systémovú liečbu sa rozhodujeme aj podľa pridružených ochorení či zdravotných komplikácií. Je pre pacienta finančne úsporná, pretože na rozdiel od lokálnej liečby ju hradí zdravotná poisťovňa a lokálne ošetrovanie kože potom nemusí byť také časté a drastické. Pacientovi sa výrazne zvýši kvalita života. Na druhej strane – pri systémovej liečbe musíme sledovať funkcie rôznych orgánov, pretože niektoré lieky nie sú vhodné pre pacientov s chorobami pečene, pľúc a podobne.“

Odborníci musia pri nasadzovaní liečby zvažovať mnohé faktory, napr. na acytretíne žena nesmie otehotnieť, lebo táto látka spôsobuje ťažké poškodenie plodu. Dokonca sa odporúča otehotnieť až dva roky po ukončení tohto druhu liečby. Metotrexát zas spôsobuje zmeny na spermiách u mužov. Od roku 2005 je na Slovensku k dispozícii biologická liečba. Je veľmi nákladná, ale plne hradená zdravotnými poisťovňami. Vyrába sa totiž pomocou náročných biotechnológií na báze genetického inžinierstva. Dnes sú už s biologikami dlhodobé skúsenosti, ide o vážnu a celoživotnú liečbu. Podávajú sa vo forme injekcií a infúzií raz za niekoľko týždňov, v závislosti od prípravku. Vo vývoji sú aj tabletkové formy. Biologické lieky sa podávajú ambulantne, pričom pacienti sú raz za tri mesiace kompletne biochemicky skontrolovaní a raz ročne absolvujú aj komplexné interné vyšetrenie. Biologická liečba sa indikuje v špecializovaných centrách pre biologickú liečbu, pričom na Slovensku ich je sedem pre dospelých a dve pre detských pacientov.

Cieľom biologickej liečby je ovplyvniť činnosť T-lymfocytov, čo je konkrétny typ bielych krviniek zameraných na odhaľovanie antigénov v našom tele. Keďže v prípade psoriatika považujú T-lymfocyty niektoré kožné bunky za škodlivé, vyvolávajú ich „odstraňovanie“, urýchlené zrenie a odumieranie. Laicky povedané, cieľom biologickej liečby je zablokovať T-lymfocyty, aby nebojovali proti vlastnému organizmu. „Dnes sú biologické lieky bezpečné a máme s nimi dlhodobé skúsenosti aj z reumatológie či gastroenterológie,“ podotýka profesor Péč. „Sú však pacienti, ktorí ani na biologickú liečbu nereagujú a my ju musíme kombinovať s inými systémovými prípravkami, postupovať prísne individuálne. Preto nejestvujú dobré a zlé psoriatické lieky. Snažíme sa pacienta nastaviť na liečbu tak, aby výhody liečby prevažovali nad rizikom.“