Ide teda najmä o to, ako bolesť vníma a popisuje samotný pacient. Je normálnou reakciou organizmu na škodlivý podnet, napríklad úraz či zápal. Svojím spôsobom je užitočná, pretože upozorňuje, že sa v tele niečo deje, a dáva signál na obranu organizmu proti nepriaznivým vplyvom. Za istých okolností však prináša utrpenie a treba ju liečiť.
Najčastejšie vzniká v okrajových častiach tela a šíri sa smerom do centra – do mozgu. Po celom tele sú umiestnené rôznorodé snímače pre bolesť, takzvané nocisenzory alebo aj nociceptory, čo sú vlastne zakončenia nervových vlákien. Vytvárajú široko rozvetvenú sieť na koži, vo svaloch, v kĺboch, cievach, na slizniciach, ale aj na povrchu vnútorných orgánov, v mieche a centrálnom mozgovom systéme. Ich úlohou je zaznamenať bolesť a túto informáciu podať ďalej. Keď vznikne bolestivý signál (napríklad pri zranení), impulz sa ihneď šíri zložitým systémom nervových dráh do miechy a odtiaľ až do mozgu. Tento proces prebieha veľmi rýchlo a samotné vedenie bolesti je takmer nemožné postrehnúť.
Typy bolesti
Podľa dĺžky trvania delíme bolesť na akútnu a chronickú. Kým akútna upozorňuje na to, že niečo nie je v poriadku (rovnako ako napr. zvýšená teplota), a teda je užitočná, chronická je sama osebe ochorením a musí sa liečiť za pomoci odborníka.
Akútna bolesť
- nebýva dlhšia ako tri mesiace, ak trvá dlhšie ako šesť týždňov, hovoríme niekedy o subakútnej bolesti
- táto bolesť spravidla nadväzuje na príčinu, ktorá ju vyvolala. Hovoríme, že akútna bolesť je zmysluplná, pretože plní svoju základnú funkciu – upozorňuje na možné poškodenie organizmu a ďalšiemu možnému poškodeniu bráni. Má teda svoj pozitívny zmysel. Zvyčajne býva ostrá, dobre ohraničená, jej miesto spravidla zodpovedá miestu poškodenia. Dĺžka jej trvania je krátka – minúty, dni alebo týždne
- ak nie je možné odstrániť vyvolávajúcu príčinu, môžu sa použiť rôzne spôsoby tlmenia bolesti. Možnosti liečby sa delia na farmakologické a nefarmakologické. Nedostatočne liečená akútna bolesť nielenže zvyšuje utrpenie pacienta, ale môže viesť aj k tzv. chronifikácii bolesti, čo znamená, že nemusí odznieť s vyliečením vyvolávajúcej príčiny, ale môže pretrvávať v rôznej intenzite dlhý čas až doživotne
- cieľom liečby pri akútnej bolesti je odstránenie vyvolávajúcej príčiny (napr. zubné ošetrenie, chirurgická operácia pri zápale slepého čreva alebo kardiologické ošetrenie pri infarkte) a súčasné zmiernenie bolesti. Ani pri akútnej bolesti nie je vždy možné príčinu odstrániť (napr. menštruačné bolesti, migréna), dosiahnutie úľavy je však väčšinou možné
Chronická bolesť
- podľa údajov medzinárodnej asociácie, ktorá sa zaoberá skúmaním bolesti, sa považuje za bolestivý vnem, ktorý trvá aj po bežnom čase zahojenia a ktorý trvá dlhšie ako tri až šesť mesiacov
- ako samostatná choroba obsahuje vo svojej podstate patologické zmeny v somatickej sfére a narušenie funkcie periférnej a centrálnej nervovej sústavy. So symptómom chronickej bolesti môžu byť spojené tiež zmeny v psychoemocionálnej oblasti
- syndróm chronickej bolesti – to je diagnóza vylúčenia. Lekári s rôznou špecializáciou riešia otázku ohľadne vylúčenia organickej patológie a potvrdenia funkčnej povahy bolestivých prejavov. Vylučujú sa známe choroby a poruchy, pre ktoré je charakteristický príslušný druh bolesti. Pri ich absencii sa stanoví u pacienta diagnóza – syndróm chronickej bolesti. Po dlhých vyšetreniach chorí často nemajú stanovenú presnú diagnózu
- svetoví odborníci sa zameriavajú na problém syndrómu chronickej bolesti, ale dosiaľ je toto ochorenie málo preštudované. Hlavným prejavom tohto ochorenia je dlhotrvajúci bolestivý syndróm, ktorý sa nespája s organickou patológiou. Môže sa prejavovať v ktorejkoľvek časti tela. Častejšie bolestivé pocity bývajú v oblasti brucha, chrbta, hlavy, srdca
- neexistujú laboratórne metódy, ktoré by potvrdzovali a hodnotili bolestivý syndróm, preto sa diagnóza stanovuje na základe subjektívnych pocitov chorého. Zvyčajne človek, ktorý bolesťou trpí, má problémy s jej popisom, pretože bolesť môže často meniť oblasť lokalizácie, a preto nie je možné presne ju charakterizovať. Tupá, zvieravá alebo pálčivá bolesť môže byť stála alebo sa môže prejavovať tiež formou záchvatu. Môže sa aj stupňovať v istej polohe (v sede, v ľahu)
- v porovnaní s akútnou bolesťou, ktorá je vždy príznakom nejakej organickej poruchy, chronická bolesť nevypovedá o nejakej chorobe, pretože ona sama je ochorením, vo vývoji ktorého nehrá úlohu poškodenie tkanív, ale patologické narušenie vnímania a poruchy iných psychických procesov
- pri chronických bolestivých syndrómoch sa často vyskytujú skryté prejavy symptómov atypickej depresie – ustavičné prejavy depresívnej nálady s niekoľkými ďalšími symptómami: poruchy spánku, zvýšená únava, poruchy koncentrácie pozornosti, pocit beznádeje, znížené sebavedomie
Podľa pôvodu možno bolesť rozdeliť na:
- Nociceptívna bolesť – hovoríme tiež o somatickej bolesti, vzťahuje sa priamo ku skutočnému poškodeniu tkaniva, najmä kĺbov, šliach, väzov, svalov a ciev. Vzniká podráždením receptorov, ktoré môžu byť v koži, vo svaloch a v kĺboch – vtedy hovoríme o somatických receptoroch, alebo sú priamo v jednotlivých orgánoch. Je jednoduché ju lokalizovať a popísať.
- Neuropatická bolesť – vzniká ako dôsledok poškodenia nervového systému na rôznej úrovni, teda nie podráždením receptorov. Pre človeka nemá žiadny pozitívny význam, keďže neslúži ako varovný ani obranný signál. Pôsobenie podnetov na organizmus môže byť skreslené, a tak môže pacient vnímať ako bolesť aj ľahký dotyk oblečenia či pohladenie. Môže sa prejavovať rôzne – niekedy pretrváva, inokedy je len chvíľková, môže byť ostrá a prudká, alebo len mierna, no väčšinou je veľmi nepríjemná. Nervové štruktúry môžu byť poškodené v dôsledku zápalu, infekcie či nádoru. Poškodenie môže vzniknúť aj ako dôsledok liečby (napríklad po ožarovaní) a objavuje sa aj pri niektorých ochoreniach, napr. pásovom opare, zápale nervov, cukrovke, cievnych ochoreniach, poúrazových a pooperačných stavoch a pod.
Neuropatickú bolesť môžeme rozdeliť na:
a) periférnu bolesť – v dôsledku poškodenia nervov a ich vlákien na okrajových častiach tela
b) centrálnu bolesť – ako dôsledok poškodenia centrálnych nervových štruktúr (mozgu a miechy), napríklad pri úraze či nádore
- Psychogénna bolesť – u citlivých ľudí na psychickom podklade.