„Bohužiaľ, mnohí ľudia, ktorým bolo potrebné v mladšom veku robiť nejaký liečebný zásah v kolene, neskôr skončia s umelým kolenným kĺbom,“ konštatuje zo špecializovanej nemocnice Clinica Orthopedica v Bratislave.
Prečo si človek zničí kolená? „Samozrejme, že na vine sú aj reumatické či iné kostné ochorenia, vrodené zmeny, infekcie, ale ak máme hovoriť o najčastejších príčinách, jednoznačne prevláda nadmerná záťaž, preťaženie kĺbu, čo vedie k opotrebovaniu chrupavky. Buď má pacient nadváhu, čiže jeho pohybový aparát zaťažujú nadbytočné kilogramy, alebo si kolená systematicky ničí pri športe, prípadne následkom úrazu.“
Častou príčinou poškodení chrupavky je dnes taký moderný beh – po tvrdom teréne. Správna obuv v podobe odpružených tenisiek i správne pohybové návyky sú síce čiastočnou ochranou pred tvrdými otrasmi, ale ak niekto behá pravidelne a dlhodobo po asfalte, stáva sa podľa MUDr. Jakubíka budúcim ortopedickým pacientom. Ideálne sú mäkké trávniky futbalových ihrísk, prípadne antuka. To, že v hlavnom meste na behanie nie sú vytvorené podmienky, je druhá vec. Veď takisto nie sú vytvorené podmienky na plávanie a bicyklovanie, čo sú pre kolená najvhodnejšie športy, pretože ich nepreťažujú. Napokon, pri pádoch z bicykla sa zas najčastejšie poškodzujú kľúčne kosti. Najlepšie z toho ešte vychádza stacionárny bicykel, ktorý vo väčšine domácností slúži ako vešiak na bielizeň.
Poškodenie kolien je často dôsledkom preťaženia úponov svalov alebo väzov pri stresovej záťaži. Stáva sa to najmä ľuďom, ktorí celý týždeň presedia pri počítači a vyberú sa športovať nárazovo – bez akejkoľvek fyzickej prípravy. „Ak zaťažíme kĺby na maximum bez toho, aby sme boli na takýto fyzický výkon zvyknutí, navyše sa predtým nerozcvičíme, riskujeme drobné poranenia, ktoré môžu poškodiť chrupavku medzi jabĺčkom a stehennou kosťou,“ varuje doktor Jakubík.
Čas na výmenu kolenného kĺbu
MUDr. Tomáš Jakubík z Clinica Orthopedica považuje výmenu kolenného kĺbu za náročnejší zákrok ako výmenu bedrového kĺbu. „Kolenný kĺb totiž pozostáva z troch kostí, zo stehnovej, predkolennej a jabĺčka,“ vysvetľuje. „Pri výmene kolenného kĺbu obrusujete väčšiu časť kosti ako pri bedre, prekrvená kosť aj väčšmi krváca. Kĺbová náhrada pozostáva z častí: titánová čiapočka sa nastokne na obrúsenú stehennú kosť a na kosti predkolenia a položí titánová platnička. Medzi čiapočku a platničku dáte polyetylén, mäkčený materiál, ktorý zaručí kĺzavý pohyb a odpruženie.“
To je len veľmi jednoduché vysvetlenie, pretože niekedy sa nevymieňa celé koleno, ale len jeho polovica, sú aj kĺby, kde je potrebné nahrádzať celé časti kosti, ktoré sú závažne poškodené. Rôzni výrobcovia ponúkajú celú škálu kĺbových náhrad, ktoré sa v rôznych detailoch od seba odlišujú, napríklad či je možné s takýmto kĺbom nohu len zohýbať, alebo kĺb umožňuje aj rotačný pohyb, ako sa vhojí kosť do kĺbu a podobne.
Kedy je čas na výmenu kolenného kĺbu? „To záleží na pacientovi,“ vysvetľuje doktor Jakubík. „Ja mu len odporučím, že kolenný kĺb by bolo vhodné vymeniť, rozhodnúť sa musí sám. On je ten, kto musí byť presvedčený, že ak už nepomáhajú masti, tabletky, rehabilitácie či obstreky, že sme urobili maximum, čo sa dalo, nastal čas na voperovanie endoprotézy. Dnes sa už doba zásadne zmenila, dôchodcovia sú aktívni, nekončia niekde v záhradke so slovami: Ja už nejako dožijem. Chcú cestovať, chcú udržať krok s vnúčatami. Nie je však vôbec výnimkou, že máme pacientov aj pred päťdesiatkou. Výmena kolena im môže veľmi pozitívne zmeniť život, pretože s dnešnými modernými kĺbmi môžete rekreačne športovať. Kedysi umelé kĺby vydržali 5–6 rokov, a tak sa výmenu pacienti snažili odkladať na čo najneskôr, roky prežili s pohybovými obmedzeniami, na liekoch proti bolesti, neskôr zákrok obmedzovali rôzne pridružené ochorenia. Dnes má kĺbová náhrada životnosť 25–30 rokov.“
Supersterilná operačka
Podľa doktora Jakubíka trvá totálna endoprotéza kolena približne hodinu a pol. Na špecializovanej bratislavskej klinike sa robí najčastejšie pri zvodovej anestézii, ktorá je známa aj pod názvom spinálna. Samozrejme, musí to posúdiť anestéziológ. Pacient je pri vedomí a necitlivý od pása nadol. Okrem toho aj po zákroku dostáva epidurálnu analgéziu, čo je nadštandard zabezpečujúci, že ho operovaná noha nebude bolieť, bude si ju však cítiť a môcť ňou hýbať, rehabilitovať. Už na druhý deň po operácii sa totiž pacient stavia na nohy a trikrát za deň za ním dochádza rehabilitačná sestra, aby pasívne cvičil s pomocou špeciálneho stroja v rámci prevencie stuhnutia kĺbu. Na klinike ostáva tri noci.
Nadštandardom je supersterilná operačná sála, pretože infekcia v kĺbe by mohla znamenať odmietnutie kĺbovej náhrady organizmom. Pri zákroku sú vždy dvaja operatéri, ktorí sa kontrolujú navzájom. V nočnej službe slúži árista, nie ortopéd či chirurg, pretože ten je najlepším odborníkom na potenciálne pooperačné komplikácie ako pokles tlaku či nebodaj embólia. „Kedysi boli moderné miniinvazívne prístupy, ale dnes sa už umelé kĺby miniinvazívne robia menej často,“ vysvetľuje MUDr. Tomáš Jakubík. „Obmedzený prístup znamenal častejšie zlyhávanie kĺbov, ani krvácanie nebolo menšie. Pri klasickom prístupe sa sval odkláňa tiež len na pár centimetrov a operatér má lepší prehľad a nerobí chyby.“
Po zákroku musí pacient užívať zabezpečovaciu liečbu proti trombóze a šesť týždňov používať francúzske barly, pretože kosť sa musí dobre zahojiť.
Nové koleno alebo kolená znamenajú novú kvalitu života. Len pacient musí byť sám presvedčený o tom, že čas na výmenu naozaj nastal.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kĺbové náhrady delíme na:
podľa počtu nahradených plôch
totálne – nahrádzajú všetky kĺbové plochy
čiastočné – nahrádza sa len poškodená časť kĺbu
podľa spôsobu fixácie kostí
cementové – na fixáciu protézy sa využíva kostný cement
necementové – protéza je spojená s kosťou postupným prerastaním do špeciálne upraveného povrchu endoprotézy
hybridné – majú jeden komponent cementovaný a druhý necementovaný