Čo je štítna žľaza, ako funguje a aké sú jej choroby

Štítna žľaza je veľmi dôležitý, pre organizmus nevyhnutný orgán, ktorý prostredníctvom svojich hormónov ovplyvňuje mnoho orgánov a systémov v tele. Má metabolický účinok, stimuluje rast a vývoj, pôsobí na nervový systém, svalstvo, ovplyvňuje činnosť srdca a iné.

19.04.2015 06:00
štítna žľaza - problém - choroba štítnej žľazy Foto:
Ilustračné foto.
debata (5)

Patrí medzi najväčšie žľazy ľudského tela. Jej hmotnosť je u dospelého človeka zväčša 10 až 20 g. Má motýlikovitý tvar – je tvorená dvoma lalokmi, ktoré sú spojené telom. Je umiestnená na prednej strane krku, začína sa v mieste, kde je uložená štítna chrupka a leží vlastne na priedušnici. Nezväčšenú štítnu žľazu voľným okom nevidíme, ale pri asymetrii svalov, chrbtice a u štíhlych ľudí môže byť viditeľná a hmatná pri prehĺtaní. Počas tehotenstva, v puberte a pri rôznych ochoreniach sa však môže zväčšiť do takých rozmerov, že ju vidno voľným okom.

Jej cievne zásobenie je veľmi bohaté, v porovnaní s inými orgánmi v tele má na svoju hmotnosť štítna žľaza jedno z najlepších krvných zásobení.

Na zadnej stene štítnej žľazy sú nervy, ktoré ovládajú činnosť hlasiviek a tvorbu hlasu. Na hornom a dolnom póle štítnej žľazy sa zväčša nachádzajú prištítne telieska, ktoré produkujú paratyreoidálny hormón (PTH), ktorý spolu s vitamínom D a s kalcitonínom riadi metabolizmus vápnika v organizme. Kalcitonín produkujú parafolikulárne bunky, ktoré sú rozptýlené v priestore medzi folikulárnymi bunkami a v priestore medzi folikulmi (mechúrikmi).

Folikul je základnou sekrečnou jednotkou štítnej žľazy. Sú to guľovité mechúriky, ktoré sú vystlané folikulárnymi bunkami. Vnútri folikulov je koloid, ktorý produkujú folikulárne bunky, sú v ňom skladované hormóny nadviazané na špeciálnu bielkovinu tyroglobulín.

Pre jej správnu funkciu je nenahraditeľný jód, ktorý je vo forme jodidu vychytávaný štítnou žľazou z krvi a potom „zabudovaný“ do hormónov štítnej žľazy. Tyroxín obsahuje štyri atómy jódu (označuje sa fT4) a trijódtyronín 3 atómy jódu (označuje sa ako fT3). Funkcie štítnej žľazy a tvorba fT4 a fT3 sú regulované predovšetkým tzv. stimulačným hormónom (TSH), ktorý produkuje podmozgová žľaza, ktorý je pod ďalším regulačným vplyvom hypotalamu a iných vyšších oblastí mozgu. Princípom tejto regulácie je tzv. negatívna spätná väzba: pri poklese hormónov štítnej žľazy v krvi stúpa reprodukcia TSH v adenohypofýze, čo vedie k zvýšenej tvorbe hormónov fT4 a fT3 v štítnej žľaze a naopak.

Choroby štítnej žľazy

Hypertyreóza – zvýšená tvorba hormónov štítnej žľazy

  • nadbytok hormónov štítnej žľazy v dôsledku jej zvýšenej činnosti sa označuje ako tyreotoxikóza alebo hypertyreóza. Existujú tri základné príčiny ochorenia: Graves Basedowova choroba, polynodózna (mnohouzlová) struma a tzv. toxický (hyperfunkčný) adenóm štítnej žľazy. Ostatné príčiny sú menej časté. Hypertyreóza sa môže vyskytnúť aj ako počiatočná fáza autoimunitného zápalu štítnej žľazy, keď nemusí byť rozpoznaná, a zvyčajne prechádza do hypotyreózy.
  • príznaky: môže sa prejaviť rýchlym pulzom, srdcovou arytmiou, búšením srdca, potením a neznášanlivosťou tepla, nervozitou, nespavosťou, únavou, úbytkom svalovej hmoty a svalovou slabosťou. Koža býva jemná, často spotená, vlasy nekvalitné, jemné a rednúce, časté je trasenie rúk, riedke početné stolice, poruchy menštruačného cyklu až neplodnosť, potraty, poruchy videnia. Štítna žľaza je častejšie zväčšená, môže mať aj normálnu veľkosť. Častým príznakom je úbytok na váhe a pocity hladu. Takzvané očné príznaky sa vyskytujú len pri autoimunitnom type ochorenia (Graves Basedowova choroba). U pacientov s rozvinutou formou choroby niekedy dochádza aj k zmenám osobnosti.
  • Graves Basedowova tyreotoxikóza. Príčinou choroby je porucha imunitného systému. Vyskytuje sa častejšie u mladých ľudí, ale objaviť sa môže v každom veku. Dochádza pri nej k patologickej tvorbe protilátok, ktoré po väzbe na TSH receptor spôsobujú stimuláciu štítnej žľazy k rastu a vyššej produkcii hormónov.
  • hyperfunkčné uzly štítnej žľazy: pri mnohouzlovej strume, ktorá sa vyskytuje častejšie u starších ľudí, dochádza k uzlovej premene a zväčšeniu zvyčajne oboch lalokov štítnej žľazy. V tejto situácii niektoré uzly prestanú podliehať normálnej spätno-väzbovej regulácii a tvoria nadmerné množstvo hormónov štítnej žľazy.
  • toxický adenóm štítnej žľazy je zvyčajne jediný uzol v štítnej žľaze, ktorý má charakter nezhubného nádoru a ktorý má schopnosť autonómnej neregulovanej tvorby hormónov štítnej žľazy.
  • vyšetrenie: pre diagnostiku ja najdôležitejšie vyšetrenie hormónu TSH v krvi, ktorý býva pod dolnou hranicou normy, a voľných hormónov štítnej žľazy v krvi – FT4 a FT3, ktoré sú zvýšené, ale aj sonografické vyšetrenie štítnej žľazy. Výnimočne, v nejasných prípadoch, môže byť indikovaná aj scintigrafia štítnej žľazy.
  • liečba: má dve fázy. Prvou z nich je takzvané počiatočné upokojenie, ktoré spočíva v podávaní liekov, ktoré znižujú tvorbu hormónov v štítnej žľaze. Súčasne sa podávajú lieky na upokojenie srdcovej činnosti, ak nie sú kontraindikované. Dôležitou súčasťou liečby je na začiatku obmedzenie fyzickej a psychickej aktivity. Liečba patrí výlučne do rúk endokrinológa. Druhá fáza spočíva v takzvanom definitívnom riešení – buď je potrebná operácia, alebo liečba rádiojódom.

Hypotyreóza – znížená funkcia

  • je ochorenie, keď štítna žľaza neprodukuje dostatočné množstvo hormónov
  • príznaky: únava, búšenie srdca, priberanie na váhe, zimomravosť, vypadávanie vlasov, nadmerná spavosť, poruchy menštruačného cyklu, opuchnuté viečko, suchá koža, opuch, depresie, spomalený pulz, hrubší hlas, zápcha, lámavé nechty a vlasy, šupiny na koži, pomalý rast nechtov, chrapot, plešatosť, veľký jazyk, hladký jazyk
  • príčiny: môže ich byť hneď niekoľko. Najčastejšia je spôsobená autoagresívnou Hashimotovou tyreoiditídou, čo je zápalová porucha, pri ktorej dochádza k tvorbe protilátok, ktoré poškodzujú vlastnú štítnu žľazu. V minulosti bol hlavnou príčinou ochorenia dlhodobý nedostatok jódu, ktorý sa mohol prejaviť už na novorodencovi – takzvaný kreténizmus. Ďalšou príčinou je chirurgické odstránenie štítnej žľazy alebo liečba rádioaktívnym jódom, ktorú podstupujú najmä onkologickí pacienti. Menej častými dôvodmi sú vrodená hypotyreóza, nádorové ochorenie či nevyvinutie štítnej žľazy alebo zvýšený prísun látok narušujúcich tvorbu hormónov štítnej žľazy potravou či liekmi. Tieto príčiny sú primárne, za sekundárne sa považuje znížená tvorba hormónu TSH.
  • prejavy: zo začiatku sa ochorenie vyvíja väčšinou pozvoľne a problémy sú len minimálne. Ak je však choroba už rozvinutá, objavujú sa ďalšie príznaky. Nedostatok hormónov spôsobuje zníženú spotrebu kyslíka, čo má za následok celkové spomalenie organizmu. Chorý je unavený, spavý, pohybuje sa pomaly a rýchlo sa unaví. Je stále zimomravý, často sa sťažuje na chlad napriek tomu, že je dostatočne oblečený. Spomaľuje sa aj metabolizmus a peristaltika čriev, pacient má často zápchu, zvyčajne priberá na váhe. Choroba sa prejavuje aj veľmi suchou pokožkou, nekvalitou nechtov a vlasov. Ženy mávajú často poruchy menštruačného cy­klu.
  • rizikové faktory: riziko vzniku hypotyreózy je väčšie u ľudí, ktorí majú v rodine či v rodinnej anamnéze ochorenia štítnej žľazy alebo podstúpili ožarovanie v oblasti krku či hornej časti hrudníka. Medzi rizikové skupiny patria aj ľudia, ktorí trpia autoimunitným ochorením, ako je cukrovka, anémia či celiakia.
  • liečba: je dôležité najprv urobiť vyšetrenie, ktoré potvrdí diagnózu a zistí aj vážnosť ochorenia. Lekár musí zistiť výskyt poruchy štítnej žľazy u pacienta alebo v jeho rodine. Bude sa zaujímať aj o to, či chorý netrpí niektorou autoimunitnou chorobou alebo v minulosti neabsolvoval rádioterapiu v oblasti krku či horného hrudníka. Lekár potom prehmatá štítnu žľazu, aby zistil jej tvar a veľkosť. Potom urobí krvné testy, ktorými zistí hladiny hormónov a prípadné protilátky. Nasleduje vyšetrenie ultrazvukom a v ojedinelých prípadoch biopsia štítnej žľazy. Po vyšetrení nasleduje celoživotná liečba, ktorej základom je podávanie vhodnej dávky chýbajúcich hormónov.
  • prevencia: vo svojom jedálnom lístku majte stravu bohatú na jód, ktorý sa nachádza najmä v morských rybách a riasach, a to najmenej raz do týždňa. Je tiež možné, po dohode s lekárom, užívať doplnkové preparáty obsahujúce jód. Mali by ste sa však vyhnúť nadmernej konzumácii potravín, ktoré obsahujú látky, ktoré môžu narušiť produkciu hormónov štítnej žľazy, ako napríklad brokolica, karfiol, kaleráb. Ak budete túto zeleninu jesť v rozumnej miere, je to v poriadku. Vaša strava by mala obsahovať čo najmenej živočíšnych tukov, ktoré je možné nahradiť rastlinnými.

Tyreoditída – zápal

  • ničí štítnu žľazu a robí ju nefunkčnou. Niekedy má zápal infekčný vírusový pôvod a má podobné symptómy ako chrípka – bolesti hrdla a uší spojené s vysokou horúčkou.
  • delia sa na akútny zápal, subakútny zápal, zápaly autoimúnneho pôvodu a fibrózny zápal
  • akútny zápal: je pomerne vzácny. Infekcia sa šíri krvnou cestou (hematogénne) alebo prestupom z okolia (zdrojom môže byť napr. ložisko v ústnej dutine). Vyvolávajúcim činiteľom teda môžu byť baktérie, a to hlavne stafylokoky, streptokoky, pneumokoky. Klinicky sa prejavuje náhlym začiatkom, bolestivosťou v oblasti štítnej žľazy, prípadne aj zväčšením okolitých lymfatických uzlín. Začiatok je sprevádzaný horúčkou a zvýšením laboratórnych ukazovateľov zápalu. Funkcia štítnej žľazy zostáva zachovaná. V prípade podozrenia z bakteriálneho zápalu sa podávajú širokospektrálne antibiotiká. V prípade vytvorenia hnisavého ložiska treba chirurgické ošetrenie.
  • subakútny zápal: vyskytuje sa 5-krát častejšie u žien, a to medzi 30. až 50. rokom života. Ide zväčša o vírusovú infekciu, ktorá nadväzuje na vírusové ochorenie horných dýchacích ciest. Infekcia sa prejavuje celkovou únavou, niekedy „chrípkovými príznakmi“, zvýšenou teplotou, bolestivosťou štítnej žľazy rôznej intenzity, pričom bolesť môže vyžarovať do brady, ucha, štítna žľaza je zväčšená, bolestivá na pohmat či pri prehĺtaní. Funkcia štítnej žľazy môže byť zvýšená, niekedy môže prejsť do hypofunkcie. Tento zápal postihuje striedavo oba laloky, dochádza k opakovanému vzniku infekcie v priebehu niekoľkých mesiacov až dôjde k úplnému vyliečeniu s obnovením normálnej funkcie štítnej žľazy.
  • autoimúnny zápal: ide o ochorenie, keď dochádza k tvorbe protilátok namierených proti tkanivu štítnej žľazy. Následkom toho dochádza k zápalovej reakcii, tkanivo štítnej žľazy je postupne deštruované, čo je spojené s poruchou jej funkcie. Príznaky sú nenápadné, môže sa prejaviť len pocitom cudzieho telesa v krku, tlaku pri pohybe aj v pokoji. Štítna žľaza je zväčšená, funkcia môže byť normálna, znížená aj zvýšená.
  • fibrózny zápal: je pomerne vzácna forma zápalu, keď dochádza k tvorbe väziva v tkanive štítnej žľazy, čo vedie k deštrukcii štítnej žľazy a následnej hypotyreóze. Štítna žľaza je tuhá až „doskovitá“, spôsobuje mechanickú prekážku, čo sa môže prejaviť útlakom priedušnice či poruchou funkcie hlasiviek.

Struma – zväčšenie štítnej žľazy

  • môže poškodiť jej funkčnosť, no niekedy je nerozpoznateľná, pretože má malé rozmery a nijako sa nemusí prejavovať
  • označenie struma sa používa, ak je štítna žľaza viditeľná alebo hmatná
  • podľa funkcie ju možno rozdeliť na: eufunkčnú – s nezmenenou funkciou; hypofunkčnú – so zníženou funkciou; hyperfunkčnú – so zvýšenou funkciou štítnej žľazy
  • podľa výskytu zas na: endemickú (ak postihuje v určitej oblasti viac ako 10 % obyvateľstva), sporadickú (ak postihuje menej ako 10 %)

Rakovina štítnej žľazy

  • príčiny vzniku nádorového bujnenia presne nepoznáme, ide však o súhru viacerých faktorov – genetických, fyzikálnych (ionizujúce žiarenie), chemických (kancerogény), aj biologických (onkogénne vírusy ). Podstatou nádorového bujnenia je nekontrolovateľné delenie buniek. Nádor môže pri svojom raste prerastať do okolia alebo preniknúť do krvného či lymfatického obehu a takto sa dostať na iné, často aj vzdialené miesto v organizme
  • vo všeobecnosti patria nádory štítnej žľazy medzi zriedkavejšie, no spomedzi nádorov žliaz s vnútorným vylučovaním sú pomerne časté
  • medzi príznaky, ktoré by mohli upozorniť na prítomnosť nádoru v štítnej žľaze, patrí: zväčšenie lalokov štítnej žľazy, solitárny uzol alebo kalcifikát a s tým spojené príznaky napr. pocit tlaku v oblasti krku, ťažkosti pri dýchaní, prehĺtaní, dráždivý kašeľ, vychýlenie priedušnice, zachrípnutie v dôsledku poškodenia hlasivkového nervu, ďalej ak v priebehu krátkeho času dôjde k zväčšeniu štítnej žľazy (strume) s tuhým a hrboľatým povrchom, ak dlhotrvajúci hrvoľ začne zrazu prudko rásť, v žľaze sa tvoria tuhé uzlíky, alebo ak sa zväčšia lymfatické uzliny na krku
  • nádory štítnej žľazy delíme na nezhubné (benígne ) a zhubné (malígne), podľa miesta vzniku na: primárne – keď nádor vychádza zo štítnej žľazy a sekundárne – v rámci iného nádorového ochorenia, alebo ide o metastázu z iného nádoru prítomného v organizme, napr. prsníka, a to buď krvnou, alebo lymfatickou cestou
  • nezhubné nádory (benígne): typickým je dobre ohraničený, opúzdrený adenóm, ktorý vychádza z buniek tvoriacich folikul
  • zhubné nádory (malígne) môžu byť diferencované a nediferencované. Diferencovaný karcinóm – vyskytuje sa vo všetkých vekových skupinách, najčastejšie však medzi 40. až 60. rokom, častejšie sú postihnuté ženy. Nediferencovaný karcinóm postihuje starších ľudí, nápadný je rýchly rast nádorového uzla, ktorý môže počas niekoľkých týždňov niekoľkonásobne zväčšiť svoj objem.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #rakovina #štítna žľaza