Ľudí s Parkinsonovou chorobou dokáže liečba vrátiť do života

Parkinsonova choroba je vážne neurologické ochorenie, ktoré sa lekárom dodnes nepodarilo vyliečiť. Podľa odhadov na ňu na Slovensku trpí približne 15 tisíc ľudí. V celej Európe je to viac ako milión pacientov. Jej výskyt sa zvyšuje spolu s pribúdajúcim vekom, najčastejšie ňou trpia ľudia nad 50 rokov.

parkinson, alzheimer, mozog, hlava
Príčina Parkinsonovej choroby doposiaľ nie je presne známa.
Autor:

Príčinou vzniku ochorenia je odumieranie nervových buniek produkujúcich dopamín. Ten je dôležitý pre riadenie a koordináciu pohybu a činnosti svalov. Následné príznaky vyvstávajú práve z ubúdajúceho dopamínu v štruktúrach moz­gu.

Nepríjemné prejavy choroby ako tras, stuhnutosť, spomalený pohyb, problémy s rečou, vyradia ľudí s týmto ochorením z bežného života a narušia každodenné fungovanie rodiny. „Najčastejším a typickým iniciálnym príznakom je tras jednej z horných končatín. Neskôr sa pridružujú samovoľné pohyby, stuhnutosť, pomalosť, problémy s artikuláciou, písaním, či nehybná tvár,“ vysvetľuje neurológ Peter Valkovič. „Pacienti prestávajú byť schopní sami sa o seba postarať a sú odkázaní na pomoc najbližších. Prichádzajú o prácu, voľnočasové koníčky sú obmedzené. Väčšina týchto pacientov preto trpí depresiami," dodáva Valkovič, ktorý okrem iného v rámci prevencie tejto choroby odporúča aj pitie kávy a pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu.

Aj keď je choroba zatiaľ nevyliečiteľná, vďaka najmodernejším medicínskym technológiám a terapiám, dokážu lekári mierniť nepríjemné prejavy a udržiavať kvalitu života na takej úrovni, aby mohol pacient naďalej viesť normálny aktívny život a byť sebestačný. Pacientom, ktorým už nezaberá klasická medikamentózna liečba, môže pomôcť unikátna hĺbková stimulácia mozgu, tzv. deep brain stimulation.

Hĺbková mozgová stimulácia je nová metóda liečenia Parkinsonovej choroby, od roku 2004 používaná aj na Slovensku. Prostredníctvom implantovaného neurostimulátora a elektród zavedených do mozgu pomáha pomocou pravidelných elektrických impulzov zmierňovať nepríjemné prejavy tejto choroby. Vďaka tomu dokáže vrátiť pacientom a ich rodinám stratenú kvalitu života a psychickú pohodu. „Táto technika nahradila staršie operácie, ktorých nevýhodou bola určitá „nezvratnosť“, nemožnosť modulácie efektu a často permanentné nežiaduce účinky,“ vysvetľuje Valkovič.

Celosvetovo už podstúpilo takúto liečbu viac ako 125 tisíc pacientov. Na Slovensku je to zatiaľ asi 70 pacientov, najstarší, ktorého takto implementovali je 75 ročný muž. Zariadenie nie je viditeľné a je pre pacienta pohodlné. „Je to bezpečná metóda, ktorá má relatívne málo nežiaducich účinkov.“ Terapia je plne hradená zdravotnými poisťovňami a vykonávajú ju tri slovenské nemocnice: Univerzitná nemocnica Bratislava, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice a Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Náklady na liečbu sú 35 tisíc eur, ale vďaka pozitívnym zmenám, ktoré vrátia pacienta späť do bežného života, kde môže opäť pracovať a už nepotrebuje také množstvo liekov ako predtým, je návratnosť už za 2,5 až 3 roky. Terapia hĺbkovej stimulácie mozgu je okrem Parkinsonovej choroby využiteľná aj na liečbu dystónie, tremoru a epilepsie.

Až sedem z desiatich pacientov s Parkinsonovu chorobou bude v priebehu ochorenia po určitom čase potrebovať podstúpiť magnetickú rezonanciu, aby mohli pokračovať v úspešnej liečbe. Doteraz však bola táto najmodernejšia forma diagnostiky pre pacientov s implantovaným prístrojom nemožná, prípadne bola povolená len vo výnimočných prípadoch a s vypnutým systémom. Pôsobenie silného magnetického poľa totiž môže spôsobiť tepelné poškodenie tkaniva v okolí elektród a stimulátora tým, že dochádza k výraznému zahrievaniu vodivých častí systému. „Keďže hovoríme o tkanivách v oblasti mozgu a hrude, je toto riziko ešte významnejšie. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou je pritom pri neurologických problémoch veľmi dôležité,“ vysvetľuje neurológ Valkovič.

Úspešnosť liečby zvyšuje nový neurostimulátor, ktorý je odolný voči magnetickej rezonancii a od tohto roka ho začali implantovať aj lekári na Slovensku. Vďaka nemu sa počas vyšetrenia nepoškodí ani neohrozí život ani pacientovo zdravie. Pacienti s Parkinsonovou chorobou môžu teda profitovať nielen zo samotnej hĺbkovej stimulácie mozgu, ale aj z možnosti diagnostiky magnetickou rezonanciou, a tým zvýšiť úspešnosť liečby.

Čítajte viac

Magnetická rezonancia umožňuje lekárovi zobraziť vysoko detailný obraz vnútorných orgánov, chrbtice, mozgu, ciev, svalov, kĺbov či oblastí infekcie. Táto technológia je oveľa šetrnejšia k ľudskému telu ako röntgen alebo CT vyšetrenie. Potvrdzuje to aj výrazný nárast vyšetrení v posledných rokoch. Práve preto sú v novom neurostimulátore použité namiesto železa iné materiály, ktoré magnet nepriťahujú.

Po spustení hĺbkovej stimulácie mozgu dochádza k výraznému zlepšeniu kvality života pacientov. Hoci choroba bude aj naďalej ich doživotným sprievodcom, vďaka pôsobeniu hĺbkovej stimulácie mozgu a tlmeniu jej nepríjemných príznakov sa pacienti znovu dokážu zapojiť do plnohodnotného života – sú schopní sa o seba sami postarať, nie sú odkázaní na svoje okolie, mnohí sa vrátia späť do práce, môžu sa venovať svojim koníčkom a žiť úplne bežný život. „Získavajú späť sebaúctu, sebadôveru, vieru vo vlastné sily, celkovú psychickú pohodu, čo len napomáha celkovej liečbe,“ zdôrazňuje Valkovič a dodáva: „Tým, že sú samostatnejší, odľahčujú svojich blízkych. Tým, že môžu znovu pracovať zas nezaťažujú sociálny systém. Táto terapia má teda pozitívny celospoločenský dopad.“

Návrat do plnohodnotného života zažil aj 46-ročný Leonard Topoľanský z Bratislavy. „Strašne sa mi triasli ruky a nedokázal som to ovládať. Písmo sa mi zmenilo na čmáranice. Obrovské problémy som mal s rečou. Bolo problém mi rozumieť, pretože som vôbec neovládal mimické svaly." Keď sa vrátil z nemocnice domov, cítil výrazný posun. „Svaly a pohyby ovládam oveľa lepšie. Dokážem sa o seba postarať úplne sám. Kvalita môjho života je podstatne lepšia,“ dodáva Leonard, ktorý opäť chodí do práce a keď sa dá, rád si zahrá ping pong.

Ako to funguje?

Neurostimulátor, ktorý vysiela elektrické impulzy, implantujú lekári pod kožu v oblasti pod kľúčnou kosťou pacienta a spoja ho s mozgom prostredníctvom elektród. Tieto elektródy následne dodávajú do špecifických jadier mozgu presne kontrolované elektrické impulzy vysielané neurostimulátorom, ktoré pozitívne ovplyvňujú centrá mozgu zodpovedné za koordináciu pohybu a svalov.

Ako prebieha implantácia?

Zavedenie elektród do mozgu predstavuje jeden z náročnejších chirurgických výkonov. Samotná implantácia elektród prebieha v lokálnej anestéze, čiže pacient je po celý čas pri vedomí, aby mohli lekári priebežne kontrolovať jeho motorické a kognitívne schopnosti. Musí napríklad vymenovať všetky mesiace v roku alebo hýbať rukou podľa pokynov lekárov. Mozog samotný totiž nebolí, neobsahuje príslušné receptory. Tkanivá, ktoré ich obsahujú, sú znecitlivené anestetikom. Umiestnenie elektród do mozgu je vopred vypočítané pomocou špeciálneho softvéru na základe údajov z magnetickej rezonancie. Po zavedení elektród nasleduje implantácia neurostimulátora pod kľúčnu kosť, ktorá už prebieha v celkovej anestéze.

Českí vedci vymysleli nový systém, ktorý odhalí Parkinsona

Vedci z Laboratória analýzy ochorenia mozgu Vysokého učenia technického v Brne vymysleli počítačový systém, ktorý s viac ako 90-percentnou úspešnosťou diagnostikuje Parkinsonovu chorobu a stanovuje štádium choroby od úplného počiatku až do ťažkej formy. Zisťuje to z reči a písma pacientov, povedal novinárom vedúci laboratória Jiří Mekyska. Vedci systém skúšali šesť rokov. Za ten čas preskúmali stovku pacientov. Systém môžu začať používať všetci lekári, ktorí oň prejavia záujem.

Vedci systém testovali v spolupráci s Fakultnou nemocnicou sv. Anny v Brne, ktorá im poskytla pacientov. „Týchto pacientov vyšetrili lekári, ale zároveň nahrali ich reč a snímajli ich kamerou pri rôznych cvičeniach, ktorých bolo viac ako 90. Záznamy nám potom poslali a my sme ich vložili do systému, ktorý pacienta vyhodnotil,“ povedal Mekyska.

Systém sleduje, či pacient hovorí monotónne, či sa zasekáva, ako artikuluje a podobne. Rovnaké je to aj pri kreslení či písaní, počítač sleduje rýchlosť, silu, ale tiež tras píšuceho. Výsledky poskytuje v číslach, na základe ktorých je možné stanovič, či je pacient zdravý, chorý, prípadne v akom štádiu sa Parkinsonova choroba nachádza. „To neurológom šetrí čas aj peniaze. Predovšetkým možnosť odhadu štádia ochorenia je v dnešnej dobe veľmi dôležitá, pretože aj keď choroby nie je vyliečiteľná, majú lekári rôzne možnosti, ako utlmiť príznaky a spomaliť jej priebeh,“ uviedol Mekyska.

Okrem toho šesťročný výskum odhalil, ako reč zlepšiť, Podľa Mekysku je možné liečiť chorých pomocou repetitívnej transkraniálnej magnetickej stimulácie. „Špeciálna cievka sa prikladá nad určitú časť mozgu a silným magnetickým poľom vyvoláva elektrický potenciál. Výhodou je, že je to neinvazívna liečba, ktorá by mohla slúžiť ako doplnok dnes už užívaných liekov ako dopamín, ktorý po čase prestáva mať vplyv práve na reč,“ uviedol Mekyska. A práve výskum ukázal, na ktorú časť mozgu môže metóda pôsobiť, aby boli problémy s rečou čo najmenšie.

(čtk)

Vedci objavili v mozgu neuróny emócií

Vedci z Karlovej univerzity dokázali existenciu takzvaných emotívnych neurónov v hlbokých štruktúrach ľudského mozgu. Je to dôkaz tesného vzťahu subjektívneho sveta emócií a fyzického sveta neurónov. V budúcnosti by z objavu mohli profitovať pacienti, ktorí podstupujú zákroky, pri ktorých sa do mozgu zavádzajú elektródy pre hlbokú mozgovú stimuláciu.

Vedecký tím preukázal, že niektoré neuróny reagujú len na emotívny obsah videných scén. „Niektoré neuróny totiž menili svoju aktivitu v súvislosti s tým, či zrakový podnet vyvolával príjemné alebo negatívne emócie. Iné neuróny zas reagovali výhradne len na intenzitu emotívneho zážitku,“ uviedla univerzita.

Vzťah medzi emóciami a neurónmi hlboko v mozgu síce podľa vedcov bolo logické predpokladať, dôkaz však dosiaľ chýbal. Podľa vedcov sa teraz ukázalo, že spracovanie emócií sa zrejme deje oddelene vo vzťahu k emotívnemu náboji a jeho intenzite a že táto segregácia sa uskutočňuje už na úrovni jednotlivých neurónov.

Metóda zavádzania elektródy pre hlbokú mozgovú stimuláciu sa používa v liečbe pokročilej Parkinsonovej choroby. Aj napriek jej nespornému liečebnému efektu na hybnosť je hlboká mozgová stimulácia spojená s mnohými úskaliami. Patrí medzi ne vyššie riziko zhoršenia nálady, úzkosti a rast telesnej hmotnosti. „Tušili sme preto, že emotívne neuróny musia v týchto častiach mozgu existovať, zostávalo už len ich nájsť,“ povedal vedúci výskumu Robert Jech.

Takzvané emotívne neuróny našli vedci v hlbokých štruktúrach mozgu v mieste, koré sa nazýva subtalamické jadro. Ide vôbec o prvý takýto nález u človeka.

(čtk)

Prevencia? Takmer žiadna

  • žiadna účinná prevencia tohto ochorenia neexistuje. Sú však dostupné látky, ktoré sú schopné zvýšiť produkciu dopamínu a pôsobia blahodárne na mozgové tkanivo a nervové funkcie. Významným producentom dopamínu je vitamín B6, ktorý je obsiahnutý predovšetkým v avokáde, zemiakoch, banánoch, rybách a hydine
  • funkciu mozgu pozitívne ovplyvňujú aj byliny ako ženšen, cesnak, ploštičník, valeriána
  • pokiaľ ide o diagnostiku, choroba nie je preukázateľná žiadnym vyšetrením a jej príznaky sú špecifické aj pre iné ochorenia. Diagnostikovaná môže byť až po vylúčení iných príčin ochorení a po zistení jej priebehu a príznakov. K vyšetreniam patrí odber krvi, CT vyšetrenie mozgu, EEG vyšetrenie, sono krčných tepien, magnetická rezonancia
  • ide zatiaľ o neliečiteľné ochorenie, avšak existuje viacero spôsobov ako spomaliť jej priebeh a zaistiť chorým takmer plnohodnotný život. Lieči sa zvyčajne liekmi, ktoré sa líšia od intenzity príznakov a pridružených chorôb. Ďalšou možnosťou liečby je chirurgický zákrok. K tomu sa ale pristupuje až v prípade, kedy sa stav pacienta veľmi rýchlo zhoršuje alebo vo fáze, kedy už žiadna iná liečba nepomáha. Súčasťou liečby by mala byť aj spolupráca pacienta s fyzioterapeutom. Aby sa totiž zachovali svaly v pomerne dobrom stave, potrebuje pacient pravidelný pohyb, najmä chôdzu. Dôležitý je aj tréning mozgu. Ľudia s týmto ochorením síce nemajú žiadne diétne opatrenia, ale niektorí odborníci si myslia, že je pre nich prospešnejšia strava bohatá na obilniny, zeleninu, ryžu či cestoviny ako mäso či mliečne výrobky.

Štádiá ochorenia

Prodromálne (predchorobné)
charakterizované štrukturálnymi zmenami v mozgu, bez zjavných symptómov. Môže sa vyskytnúť napríklad porucha čuchu, poruchy spánku, zápcha a depresia.

Počiatočné štádium
Charakterizované poruchou pohyblivosti (tras, stuhnutosť, znížená pohyblivosť, poruchy postoja), ale aj nemotorickými príznakmi (nespavosť, zápcha, depresia a úzkosť). Dochádza k úbytku 30 až 50 % pigmentovaných dopamínergických neurónov v čiernej hmote.

Pokročilé štádium
Charakterizované skracovaním účinnosti liečebnej dávky, fluktuáciami – náhlymi zmenami pohyblivosti z dobrého stavu do stavu stuhnutosti a dyskinézami – mimovoľnými pohybmi. U pacientov tiež môže dôjsť aj k rozvoju demencie.

Príčiny a prejavy choroby

  • Príčina Parkinsonovej choroby doposiaľ nie je presne známa. Pravdepodobne sa jedná o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov, ale žiadne konečné závery nie sú k dispozícii. Bola preukázaná genetická predispozícia pre familiárnu formu Parkinsonovej choroby. V malom počte prípadov spôsobili Parkinsonovu chorobu mutácie niektorých génov.
  • Choroba je charakterizovaná štyrmi základnými príznakmi: pojokový tras predovšetkým na rukách, niekedy nohách, a tvári; stuhnutosť paží, nôh a trupu; spomalenosť pohybov; zlá rovnováha a koordinácia; poruchy chôdze; únava; zmätenosť; poruchy pamäte; zápcha; časté pády; neschopnosť udržať moč; depresie; demencia; úzkosť; potenie; zvýšená tvorba slín
  • Ako sa príznaky zhoršujú, ľudia trpiaci ochorením môžu mať ťažkosti pri chôdzi, rozprávaní alebo vykonávaní jednoduchých úloh. Často sú doma izolovaní kvôli nástupu nepredvídateľných príznakov, čo vedie k horšej kvalite života. Väčšinou sa prejavujú u nich aj iné ako pohybové príznaky, napr. depresia, úzkosť, bolesť, problémy so spánkom, žuvaním, prehĺtaním alebo rozprávaním. Parkinsonova choroba je progresívne degeneratívne ochorenie, čo znamená, že má tendenciu sa časom zhoršovať. Napriek rozsiahlemu výskumu v súčasnosti nie je dostupný liek, ktorý by dokázal ochorenie vyliečiť. Dostupnou liečbou však dokážeme účinne zmierňovať príznaky ochorenia.
  • Priebeh Parkinsonovej choroby býva rôzny. Niektorí pacienti majú po mnoho rokov relatívne málo nepríjemných príznakov, zatiaľ čo u iných sa prejavia obzvlášť silné príznaky, ktoré vedú k zníženej alebo žiadnej pohyblivosti už počas niekoľkých rokov. Postihuje mužov aj ženy v takmer rovnakom počte. Vo výskyte choroby nie sú žiadne významné sociálne, etnické, hospodárske alebo geografické rozdiely. Priemerný vek pri nástupe choroby je 60 rokov, asi u 5 až 10 % pacientov začína ochorenie vo veku 40 rokov. Vyskytnúť sa však môže aj vo veku 30 rokov.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
staroba, zabúdanie, demencia, Alzheimerova choroba

Šestnásť vecí, ktoré by som si želal, keď do môjho života vstúpi demencia

01.04.2016 06:00

Zabúdanie sa stáva súčasťou nášho dynamického života. Nie vždy musí mať súvis s ochorením mozgu. Ak áno, tu je 16 rád, ako sa správať k postihnutému. Napríklad - nebavte sa s ním ako s dieťaťom.

Alzheimer, demencia,

Alzheimerova choroba: Keď mozog rýchlo starne

25.03.2016 06:00

Je nevyliečiteľná, prichádza pozvoľna a medzi prvé príznaky patrí zhoršovanie krátkodobej pamäti. Nasledujú problémy s orientáciou, rečou a rozhodovaním. Chorý postupne stráca sebestačnosť.

stres

Tetánia – ochorenie vystresovaných

22.01.2016 06:00

Väčšina ľudí o tomto ochorení nikdy nepočula. Lenže iba do chvíle, kým sa u niekoho z blízkych neprejavil tetanický záchvat.

macedónsko, protesty

Macedónsko: Prezident zrušil milosť politikom v kauze odpočúvania

27.05.2016 20:24

Macedónsky prezident Gjorge Ivanov zrušil v piatok udelenie milosti 22 politikom podozrivým z účasti na ilegálnom odpočúvaní.

armáda, vojaci, usa, kuchyňa

Do Prahy dorazila prvá časť amerického konvoja

27.05.2016 20:21

Do českej metropoly Praha prišla v piatok prvá časť amerického vojenského konvoja, ktorý mieri na cvičenie do Pobaltia.

EÚ, Európska únia, vlajka

EÚ predĺžila sankcie voči sýrskemu režimu

27.05.2016 20:18

Európska únia predĺžila o ďalší rok sankcie voči režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

mayrhofen, rakúsko, krajina, príroda,

Pri pátraní po nezvestných ide o čas

27.05.2016 20:00

Dvadsaťštyriročný Slovák Michal bol v piatok už takmer týždeň nezvestný. Minulú nedeľu sa vybral z dedinky Mayrhofen v rakúskom Tirolsku, kde pracuje, na výlet.