Príkladom je rastlina šišiak bajkalský (Scutellaria baicalensis), ktorá sa tradične používa na liečbu horúčky a ochorení pečene a pľúc. Podľa vedcov však obsahuje látku, ktorá by mohla nájsť uplatnenie aj pri liečbe rakoviny.
„Zázračná“ látka sa nachádza v koreňoch rastliny a patrí do skupiny bioflavonoidov. Sú to vlastne flavonoidy s biologickým účinkom a niekedy sa im hovorilo aj vitamín P. Sú známe pre svoje antioxidačné účinky a zvyčajne majú kladný vplyv na ľudský organizmus, zvlášť na cievy. Fungujú aj proti niektorým virózam. Vedci však zistili, že okrem toho disponujú schopnosťou ničiť ľudské rakovinové bunky, pričom tie zdravé nechávajú nedotknuté. Pri testoch na zvieratách bioflavonoidy zo šišiaka dokázali zastaviť rast nádoru, a tak svitla nádej, že by sa raz dali použiť aj na liečbu rakoviny u ľudí.
Bioflavonoidy sú pre vedu dobre známe. No tie z koreňov šišiaka (wogonín, baikalín) sú trochu odlišné, lebo vo svojej chemickej štruktúre neobsahujú OH hydroxylovú skupinu. „Väčšina bioflavonoidov je v laboratóriách syntetizovaných pomocou látky zvanej naringenín. No naringenín má OH skupinu a nie je známy žiadny enzým, ktorý by túto skupinu z chemickej štruktúry odobral tak, ako to prirodzenou cestou dokáže šišiak bajkalský,“ uviedla profesorka Cathie Martinová z John Innes Center v britskom Norwichi.
V spolupráci s čínskymi vedcami Martinová pátrala po biochemickom procese, ktorým rastlina tento výnimočný bioflavonoid produkuje. Ukázalo sa, že účinným enzýmom v tomto mechanizme je chrysín. „Sme presvedčení, že tento biosyntetický mechanizmus v koreňoch šišiaka sa vyvinul len relatívne nedávno a odlišuje sa od procesov, ktoré prebiehajú v listoch a kvetoch,“ povedala Martinová.
Podľa nej poznanie tohto procesu pomôže produkovať daný bioflavonoid v laboratóriách vo veľkom množstve. Potom bude možné začať skúmať jeho medicínsky potenciál. „Je skvelé vidieť, že rastlina, ktorá sa používa v čínskom liečiteľstve tisíce rokov, by mohla nájsť uplatnenie v modernej medicíne,“ dodala výskumníčka, ktorá štúdiu publikovala v žurnále Science Advances.
Záujem o tradičnú čínsku medicínu posledný rok výrazne vzrástol nielen medzi čínskymi vedcami. V minulom roku totiž Tchu Joujou získala Nobelovu cenu za medicínu za svoj výskum látky artemisinín. Ten sa používa na liečbu parazitických infekcií, ako je riečna slepota alebo elefantiáza. Artemisinín našiel uplatnenie aj ako antimalarikum.