Fyzická záťaž môže byť spúšťačom astmy, čo sa charakterizuje ako tzv. námahou vyvolaná astma. Na vzniku záchvatov sa podieľa zrýchlené dýchanie pri námahe s následným zvýšeným vyplavovaním látok spôsobujúcich zápal v dýchacích cestách, čo spôsobuje stiahnutie dýchacieho svalstva s opuchom dýchacích ciest. Toto je príčinou záchvatu dusivého kašľa s pocitom dychovej tiesne až počuteľnými piskotmi.
Čo teda v prípade, ak vám lekár diagnostikuje astmu? Športovať, či nešportovať? „Rozhodne áno. Šport prináša pocit uvoľnenia, relaxácie a samozrejme neodmysliteľného vyplavovania endorfínov. Ľudia, ktorí pravidelne športujú sa cítia zdravšie. Samozrejme, všetci pacienti liečení pre alergiu a bronchiálnu astmu, musia byť pravidelne sledovaní v ambulancii svojho lekára. Správne individuálne „ušitá“ liečba zvyčajne zabezpečuje bezpríznakové obdobie s možnosťou života vysokej kvality – čo znamená plnohodnotne pracovať, venovať sa svojim záujmom a športovať, dokonca aj na vrcholovej úrovni,“ hovorí imunoalergologička Katarína Bergendiová.
A ktorý šport je vhodný? „Vodné športy, plávanie, kanoistika, veslovanie, zo zimných športov lyžovanie, krasokorčuľovanie, hokej – kde je zabezpečený všestranný pohyb a zároveň znížené množstvo alergénu vo vlhkom a chladnom prostredí. Odporúča sa aj jóga, ktorá prispieva k odbúravaniu stresu a nácviku správneho dýchania, ale aj atletické disciplíny – tolerancia behov na krátke aj dlhé trate závisí od kvality tréningu, prípravy a samozrejme vhodného prostredia,“ vymenúva doktorka Bergendiová.
Vyhýbať by ste sa však mali potápaniu, pri ktorom hrozí viac spúšťačov samotného záchvatu. Astma je najčastejšou príčinou, prečo lekár nepridelí potvrdenie o spôsobilosti na potápanie. Samozrejme existujú aj výnimky u jedincov, ktorí nemali príznaky astmy počas piatich rokov a nemuseli v tomto období ani používať žiadne terapeutické prípravky. Vhodné nie je ani „šnorchlovanie“ a šport vo vysokohorskom prostredí.
Rady pre športovcov
- Potrebná pravidelná protizápalová inhalačná liečba aj s dodržiavaním pokynov ošetrujúceho lekára.
- Je vhodné vyhnúť sa priamemu kontaktu s peľom a prispôsobiť tomu aj tréning vonku, pričom rizikovým úsekom sa treba vyhýbať – lúky, alej topoľov, brezový les…
- Agresivitu peľov zvyšujú škodlivé látky v ovzduší, napr. dopravný ruch , preto treba čo najmenej trénovať v meste. Pri tréningu, ale aj pri pobyte vonku treba používať slnečné okuliare a pokrývku hlavy – napr. prilbu na bicykli, čiapku so šiltom pri behu, šatku…
- Treba obmedziť vetranie oknom a vetrať hlavne nad ránom, alebo po daždi, kedy je peľu v ovzduší najmenej.
- Po tréningu sa treba prezliecť (nie v spálni) a osprchovať sa aj s umytím vlasov – spláchneme peľ z vlasov, obočia aj tváre, kde sa zo vzduchu zachytáva a mohol by vás dráždiť aj v noci.
- Nefajčiť – dráždivé elementy ako tabak ešte viac stupňujú silu alergických príznakov.
- Potreba postupného zaťažovania a pravidelného zaťažovania – možnosť zhoršenia po náhlom telesnom zaťažení . Základom je pozvoľná úvodná rozcvička – rozohriatie a potom už môžme zaťažiť svoje telo normálne.