Keď krv chvíľu stojí, vytvoria sa na nej tri farebné vrstvy – žltá, biela a červená. To sú farby tvoriace „krvnú trikolóru“. A to už ani nehovoriac o metafore v zmysle modrej krvi, ktorú majú šľachtické rody!
Prečo sa hovorí „Mať modrú krv“?
O ľuďoch so šľachtickým pôvodom sa v prenesenom význame slova tvrdí, že „majú modrú krv“. Prečo je to tak? Kde sa zobralo toto slovné spojenie?
Tento pojem vznikol v stredovekom Francúzsku alebo Španielsku. A najpravdepodobnejším dôvodom používania tohto výrazu sú modré žily, ktoré šľachte presvitali cez bielu pokožku. Tá bola totiž len zriedkavo vystavená slnečnému žiareniu, na rozdiel od tej, ktorú mali poddaní. Zatiaľ čo sa páni ukrývali vo svojich hradoch a zámkoch, bežní ľudia pracovali na poliach, vystavení slnečnému žiareniu. Boli teda opálení a ako vieme, cez opálenú pokožku žily až tak nepresvitajú.
Človek so svetlou pokožkou má však cievy zdanlivo modré. Je to aj priamy preklad španielskeho výrazu sangre azul. Mnohé najstaršie a najvznešenejšie kastílske rodiny sa často chválili, že sú čistokrvné, nemajú žiadnu väzbu s Maurmi, ktorí veľmi dlho ovládali krajinu, ani so žiadnou inou národnostnou skupinou tmavšej pleti. Aby to dokázali, poukazovali na svoje žily, ktoré sa zdali modrejšie než žily cudzincov.
Existujú však aj iné, skôr špekulatívne vysvetlenia tohto javu, hoci sú menej pravdepodobné. Členovia kráľovských rodín majú prevažne krvnú skupinu 0 Rh negatív. Podľa dostupných informácií má takúto krv napríklad aj princ Charles. Tento druh krvi by mohol obsahovať viac medi a pri porovnaní farby s ostatnými krvnými skupinami sa niekomu mohlo zdať, že má modrastý odtieň.
Ďalším dôvodom mohlo byť striebro, na ktorom na šľachtických dvoroch často stolovali. Má výrazné antibakteriálne účinky a navyše jeho používaním mohli ľudia v stredoveku veľmi jednoducho preukázať svoj pôvod. Práve preto si nechávala šľachta vyrábať aj bežné predmety ako lyžice, vidličky, taniere či poháre z tohto kovu. Striebro, ktoré sa však postupne z týchto predmetov dostávalo do organizmu, mohlo spôsobiť argýriu (otrava striebrom), ktorá sa prejavuje zmodraním pokožky.
Tri farebné vrstvy našej krvi
Keď krv chvíľu stojí, vytvoria sa tri farebné vrstvy: Žltá: Krvná plazma. Tvorí asi polovicu (55 %) celej krvi. Krvinkám a živinám umožňuje pohyb v cievach.
Biela: Túto vrstvu v strede tvoria biele krvinky a krvné doštičky (4 %). Biele krvinky zabezpečujú ochranu proti infekciám a cudzorodým látkam. Je ich viacero druhov a každá má svoju špecifickú funkciu. Napríklad vyrábať protilátky alebo zabíjať nádorové bunky. Krvné doštičky sa starajú o zrážanlivosť krvi, sú teda dôležité pri zastavovaní krvácania.
Červená: Spodnú vrstvu tvoria červené krvinky (41 %). Nedajú sa nahradiť ani umelo vyrobiť, preto sú najdôležitejšie. Vypĺňa ich červené krvné farbivo hemoglobín, ktoré obsahuje železo. Hemoglobín je schopný viazať kyslík v pľúcach a preniesť ho k tkanivám a vymeniť ho za oxid uhličitý, ktorý následne prinesie naspäť do pľúc. Tam ho uvoľní, aby sme ho mohli vydýchať.
Bezradní v poradni
Môžem darovať krv, ak neviem svoju krvnú skupinu?
Samozrejme. V rámci jedného z prvých vyšetrení pred odberom krvi sa svoju krvnú skupinu dozviete.
Dlhodobo užívam Euthyrox na štítnu žľazu. Je to prekážka darovania krvi?
Pacient užívajúci levotyroxín, zložku lieku Euthyrox, syntetický hormón štítnej žľazy, môže darovať krv.
Čítal som, že do registra darcov kostnej drene, resp. krvotvorných buniek, sa môžu prihlásiť len mladší ako 45-roční. Ako je to s darovaním krvi?
Darca krvi môže byť vo veku 18 – 60 rokov (pri pravidelnom darcovstve môže dokonca darovať krv až do veku 65 rokov). Podmienkou je byť zdravý a vážiť minimálne 50 kg. Iné je to s darcovstvom krvných doštičiek, ktoré môže darovať darca vo veku 20 – 45 rokov, ktorý niekoľkokrát dobre zvládol bežné darovanie krvi. Darcovstvo krvotvorných buniek za účelom transplantácie (sú tri zdroje – periférna a pupočníkova krv, kostná dreň) je niečo iné.