Hepatitída A
- prenáša sa potravinami alebo vodou pri ich znečistení napríklad fekáliami a nedostatočnou osobnou hygienou
- neprechádza do chronickej hepatitídy. Zvyčajne má mierny priebeh, príznaky odznievajú samy od seba. Vzácne môže spôsobiť vážne pečeňové ochorenie. U starších ľudí má vážnejší priebeh a dlhšie trvanie
- človek sa infikuje znečistenými rukami, vodou a potravinami. Vírus sa po požití dostáva do črevného traktu, z ktorého ďalej krvou preniká do pečene a poškodzuje ju. Po pomnožení v pečeni sa vylučuje žlčou do čreva a stolicou do vonkajšieho prostredia. Vírus hepatitídy A sa vyznačuje pomerne vysokou odolnosťou proti vonkajším vplyvom
- najväčšie množstvo vírusových častíc sa vylučuje stolicou 14 až 21 dní pred objavením príznakov. Vtedy je človek najinfekčnejší. Častejšie sa vyskytujú počiatočné nešpecifické príznaky ako prejavy chrípky, bolesti hlavy a horúčky, tráviace ťažkosti, bolesti svalov a kĺbov
- až 90 % infekcií u detí do 5 rokov prebieha bezpríznakovo. U detí sú častejšie príznaky ako horúčka a hnačky, kým smerom k vyšším vekovým kategóriám nápadne pribúda žltačka (žlté sfarbenie slizníc, kože, očných bielok) a zvýšenie pečeňových enzýmov. Aj keď v 10 % prípadov (najmä muži) sa vyskytuje ťahavý priebeh, infekcia neprechádza do chronickosti
- po prekonaní infekcie nastáva doživotná imunita, ale vírusové častice sa môžu vylučovať stolicou aj niekoľko mesiacov po uzdravení
- inkubačná doba je 15 až 50 dní, priemerne však 28 dní
- liečba závisí od závažnosti ochorenia. V ľahších prípadoch stačí obmedziť tuky v potrave a mastné jedlá. V prvých dňoch sa odporúča prevažne sacharidová strava (cukry) a obmedzenie pohybu. Pri ťažšom priebehu pokoj na lôžku, diétna úprava a podávanie glukokortikoidov (lieky znižujúce zápalovú reakciu).
- najlepšou prevenciou je dodržiavanie zásad hygieny. Spočíva predovšetkým v dokonalom umývaní rúk po návšteve toalety či pred prípravou jedál. Dôležité je tiež zabezpečiť kvalitnú pitnú vodu a ochranu potravín dostatočným tepelným spracovaním. Vodné zdroje je nutné chrániť pred kontamináciou. Ďalšou účinnou formou prevencie je očkovanie, ktoré je možné odporučiť každému, najmä však rizikovým skupinám obyvateľstva (deti, počas záplav a v endemických oblastiach výskytu, cestovatelia do krajín s vyšším výskytom hepatitídy A a nízkym hygienickým štandardom, ošetrovatelia v ústavoch)
- ročne je celosvetovo hlásených asi 1,4 milióna prípadov hepatitídy A, predpokladaný výskyt je však asi 3– až 10-násobne vyšší. Prítomnosť protilátok proti HAV v krvi je geograficky závislá. V severských štátoch je prevalencia protilátok najnižšia – 15 %. Vo väčšine európskych krajín a v USA je v rozmedzí 40 až 70 %. V niektorých rozvojových krajinách až 100 %.
- vo zvýšenom riziku nákazy sú tiež niektorí ľudia pri výkone svojho povolania: zdravotníci, vychovávatelia a učitelia, vojaci, policajti, colníci, pracovníci súdu a väzenskej služby, letecký personál, sprievodcovia cestovných kancelárií, vodiči diaľkovej dopravy, pracovníci s odpadmi
Hepatitída B
- pôvodca nákazy je vírus hepatitídy B (HBV). Ide o vírus postihujúci pečeňové bunky, ktorý okrem akútneho ochorenia môže spôsobovať aj chronickú infekciu s rozvojom chronickej hepatitídy vrátane jej následkov, ako sú cirhóza alebo rakovina pečene
- vírus hepatitídy B je vysoko odolný
- prenáša sa krvou alebo ďalšími telesnými tekutinami, ako sú spermie, vaginálny sekrét a sliny. Predpokladom pre vznik infekcie je preniknutie vírusu prostredníctvom niektorej z telesných tekutín do krvného obehu postihnutého. Vstupnou bránou infekcie môže byť drobné poranenie na koži alebo malé porušenie sliznice. Na prenos stačí aj minimálne množstvo krvi. K prenosu môže dôjsť aj z matky na dieťa počas pôrodu
- rizikovou skupinou pre hepatitídu B sú mladí ľudia medzi 15. a 24. rokom života. Ohrození sú však i cestovatelia, ľudia striedajúci viac sexuálnych partnerov, zdravotníci, kaderníci alebo napríklad policajti
- inkubačná doba je 30 až 180 dní, obvykle však v rozmedzí 60 až 90 dní
- prejavy infekcie sú rôzne. V prodromálnom štádiu prevládajú kožné reakcie alergického typu, bolesti kĺbov a svalov, príp. neurologické ťažkosti. U novorodencov a u malých detí prebieha infekcia väčšinou asymptomaticky. So zvyšujúcim sa vekom pribúdajú prejavy infekcie. Symptomatických pacientov je možné rozdeliť na 3 skupiny. Prvá je bez žltačky, v ďalšej je prítomná žltačka a sú výrazne zvýšené pečeňové enzýmy. Poslednou formou je zriedkavá fulminantná forma, kde dochádza k zlyhaniu pečeňových funkcií a je vysoká úmrtnosť
- v 10 % prípadov u dospelých a až v 90 % prípadov u novorodencov dochádza k vývinu chronickej hepatitídy. O chronickej hepatitíde hovoríme vtedy, keď trvá dlhšie ako 6 mesiacov. Zvýšené riziko prechodu do chronickosti majú muži a deti. S rastúcou dĺžkou chronickej infekcie stúpa riziko cirhózy pečene. Cirhóza je prekancerózou rakoviny pečene. Až 80 % hepatocelulárnych karcinómov je vyvolaných chronickou infekciou HBV
- terapia akútnej hepatitídy spočíva v úprave stravovania a v znížení telesnej aktivity. Odporúča sa vynechať mastné jedlá, alkohol, veľké množstvá liekov a ostatných látok, ktoré zaťažujú pečeň. Pri chronickej infekcii sa ordinuje interferón alfa a antivirotiká
- prevencia spočíva predovšetkým v opatreniach na zabránenie kontaktu s infikovanou krvou alebo telesnými tekutinami. Vysoké riziko predstavuje intímny styk s nakazenou osobou, nechránený pohlavný styk, promiskuita, spoločné používanie ihiel a striekačiek u intravenóznych narkomanov, ale k prenosu môže dôjsť aj spoločným používaním hygienických potrieb, pri tetovaní, akupunktúre, zubných a chirurgických výkonoch a podobne. Súčasťou prevencie je aj dôsledné dodržiavanie dezinfekcie, sterilizácia a používanie jednorazových nástrojov v zdravotníckych zariadeniach. Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie proti hepatitíde B
- na Slovensku bolo zavedené očkovanie rizikových skupín obyvateľstva. Následne od roku 1998 je povinné očkovanie novorodencov a od roku 2005 aj očkovanie mládeže od 11 rokov. Vakcína je bezpečná a účinná, bežne je k dispozícii aj kombinovaná vakcína proti hepatitíde A a B
- odhaduje sa, že asi 2 miliardy ľudí (teda každý tretí človek) na svete sa v priebehu svojho života dostal do kontaktu alebo infikoval vírusom hepatitídy B. Prítomnosť chronickej infekcie sa predpokladá približne u 400 miliónov ľudí. Odborníci tiež odhadujú, že na hepatitídu B a komplikácie s ňou spojené umiera ročne viac ako milión ľudí
Foto: SHUTTERSTOCK
Hepatitída C
- vírus, ktorý spôsobuje žltačku typu C, tzv. HCV, bol objavený len pred 25 rokmi. Vedci rozlišujú sedem typov HCV, tzv. genotypov, ktoré sa rozdielne vyskytujú v rôznych častiach sveta. Na Slovensku sa najčastejšie vyskytuje genotyp 1 a 3. Žltačkou typu C u nás trpí asi 33 000 ľudí, veľká časť z nich však ani nevie, že chorobu má
- prenáša sa nakazenou krvou. Vírus napáda pečeňové bunky, v ktorých dochádza k jeho množeniu a následne opätovnému uvoľneniu do krvi. Pečeňové bunky potom prestávajú plniť svoju funkciu a postupne môže dôjsť k cirhóze pečene, vedúcej až k jej zlyhaniu. Pri postupujúcej infekcii sa mobilizuje obranný mechanizmus imunitného systému. Ten dokáže u niektorých ľudí vírus zvládnuť, u väčšiny pacientov však nezabráni rozvoju chronickej infekcie
- proti žltačke typu C žiadne očkovanie neexistuje. Jedinou prevenciou je obozretnosť a vyhýbanie sa rizikovým faktorom
- do objavenia vírusu HCV v roku 1989 sa netestovala krv na jeho prítomnosť a krvné transfúzie boli častým zdrojom nákazy. Od roku 1992 sa vo väčšine krajín vykonáva kontrola krvných produktov a darcov krvi na prítomnosť vírusu žltačky typu C. Toto štandardné testovanie zaisťuje, že pacientovi bude podaná krv bez vírusu žltačky typu C
Ako sa nenakaziť
- žltačkou typu C sa nenakazíte pri bežnom styku medzi ľuďmi. Neprenáša sa materským mliekom, jedlom alebo vodou ani náhodným kontaktom, napríklad objatím s infikovanou osobou
- bežne sa nešíri ani medzi členmi domácnosti. Potenciálne by k prenosu v domácom prostredí mohlo dôjsť pri kontakte s krvou nakazeného člena domácnosti
- nepožičiavajte si prostriedky osobnej hygieny, ktoré mohli prísť do kontaktu s krvou infikovanej osoby – napr. zubné kefky, nožnice na nechty, manikúru alebo holiace potreby
Príznaky a priebeh ochorenia
- ochorenie môže dlhý čas prebiehať bez príznakov. Ak choroba nie je liečená, môže viesť k rozvoju cirhózy, prípadne až k rakovine pečene. Na infekciu sa zvyčajne príde náhodou alebo až vo chvíli, keď už je pečeň vážne poškodená a prestáva si plniť svoju funkciu. Chorí často netušia, že sú nakazení vírusom žltačky typu C. Príznaky infekcie sa totiž dajú ľahko zameniť s inými chorobami. Diagnózu preto musí stanoviť jedine lekár s použitím špeciálnych krvných testov. U niekoho sa príznaky ochorenia prejavia už 2 týždne po infekcii, u niekoho až po niekoľkých mesiacoch či rokoch. Často sa však neprejavia vôbec a choroba prebieha dlhý čas bez príznakov. U niektorých pacientov sa príznaky infekcie prejavili dokonca až po 30 rokoch
- medzi najčastejšie príznaky ochorenia žltačkou typu C patrí: zvýšená únava; nevoľnosť alebo zvracanie; strata chuti do jedla; tmavý moč; bolesť kĺbov alebo svalov; bolesť brucha; sivé sfarbenie stolice; žltačka – zožltnutie kože a očných bielok
- po prvom infikovaní HCV prebieha tzv. akútna fáza, keď u 15 až 25 % prípadov dôjde k spontánnemu uzdraveniu. Telo nakazenej osoby sa v tomto prípade do šiestich mesiacov zbaví vírusu samo, bez liečby. U pacienta, ktorého telo sa vírusu samo nezbavilo, dochádza postupne k tzv. fibróze pečene, teda jej zjazveniu. Pokračujúci proces jazvenia môže viesť k zhoršeniu funkcie pečene.
- Ak infekcia trvá dlhšie ako šesť mesiacov, ide už o chronické ochorenie. Chronická žltačka typu C sa prejaví u 75 až 85 % nakazených. Priebeh ochorenia môže byť ľahký, mierne závažný aj vážny. Ak choroba nie je včas a vhodne liečená, môže dôjsť aj k nezvratnému poškodeniu pečene, tzv. cirhóze, zjazveniu niekedy až celej pečene. Cirhóza sa u 10 až 20 % pacientov môže prejaviť aj 20 až 30 rokov po nakazení. Cirhóza je tiež celosvetovo najčastejšou príčinou transplantácie pečene. Približne 1 až 5 % pacientov s cirhózou každoročne postihne rakovina pečene, tzv. hepatocelulárny karcinóm (HCC)
- pre rozhodnutie o najvhodnejšom postupe liečby je zásadné zistenie genotypu vírusu, ktorý je prítomný v pacientovom tele. Liečbu môžu ovplyvniť aj ďalšie faktory: ako dlho daným ochorením trpíte; v akom množstve je vírus v tele prítomný; miera poškodenia pečene; vaša genetická výbava; metabolické poruchy (napr. diabetes – cukrovka).
Foto: SHUTTERSTOCK
Možnosti liečby
Môže sa liečiť pomocou kombinácie interferónu s priamo pôsobiacimi antivirotikami. Táto liečba však nie je vždy úspešná a musí sa opakovať. Často je sprevádzaná aj nepríjemnými vedľajšími účinkami. V súčasnosti je už dostupná nová, účinnejšia a bezpečnejšia liečba. Ide tiež o liečbu priamo pôsobiacimi antivirotikami, ale bez použitia interferónu. Táto tzv. bezinterferónová liečba je vo forme tabliet, je kratšia a pacientmi dobre tolerovaná. Vzhľadom na dobrú bezpečnosť a účinnosť bezinterferónovej liečby sa ukazuje, že by sa mohla využívať aj u pacientov, u ktorých doterajšie liečebné možnosti zlyhali alebo z rôznych dôvodov nemohli byť použité.
- Viac informácií o hepatitíde C nájdete na www.zltackatypuc.sk
Otestujte sa: Aké je vaše osobné riziko hepatitídy C
- Žijete v spoločnej domácnosti s osobou infikovanou vírusom hepatitídy C?
- Prekonali ste nejakú pohlavne prenosnú chorobu alebo ste mali s množstvom partnerov nechránený sex?
- Vznikalo vaše tetovanie alebo piercing v nehygienických podmienkach, znečistenou alebo len prevarenou ihlou?
- Šnupali ste niekedy v živote kokaín spoločne s ostatnými jednou trubičkou?
- Jedna alebo viac kladných odpovedí na otázky vás radí do skupiny s možným rizikom nákazy hepatitídou typu C. Uvažujte o preventívnom vykonaní krvných testov.
- Dostali ste pred rokom 1992 transfúziu krvi?
- Ste užívatelia žilovo aplikovaných drog?
- Boli ste liečení pre zvýšenú krvácavosť liekmi z ľudskej krvi pred rokom 1987?
- Prišli ste do akéhokoľvek styku s krvou nakazených osôb?
- Sú výsledky vašich pečeňových testov trvalo nenormálne?
- Bola u vašej matky zistená infekcia vírusom hepatitídy C?
- Pokiaľ ste odpovedali aspoň jedenkrát áno, vaše osobné riziko je veľké. Kontaktujte lekára. Požiadajte ho o vyšetrenie krvi na prítomnosť protilátok proti vírusu hepatitídy typu C.
Hepatitída D
Aby sa preniesla, je nutná prítomnosť vírusu hepatitídy B. Priebeh ochorenia je rovnaký ako pri type B aj s podobnými následkami.
Hepatitída E
Priebeh ochorenia je obdobný ako pri type A aj vrátane možných následkov. Nebol opísaný prechod do chronicity.