Vysoký tlak, cholesterol a diabetes - civilizačné ochorenia: Ako na ne?

Civilizačné ochorenia vznikajú v dôsledku nezdravého životného štýlu. Ako sa dajú liečiť?

13.12.2019 12:00
žena, tlak, meranie Foto:
Vysoký tlak nemá žiadne charakteristické príznaky. Na ochorenie sa tak môže prísť len náhodou alebo počas zhoršenia jeho komplikácií.
debata (2)

Artériová hypertenzia: Tri piliere liečby

Artériová hypertenzia (AH) je opakované alebo pretrvávajúce zvýšenie krvného tlaku – podľa definície na hodnoty 140/90 Torrov a vyššie. Je to významné ochorenie kvôli jeho častému výskytu a vysokému riziku kardiovaskulárnych a mozgových komplikácií.

Ak sa cielene nesleduje a nelieči, môže sa prejaviť až cievnou príhodou vo forme mozgovej porážky alebo srdcového infarktu či vážnym poškodením obličiek.

Vysoký tlak nemá žiadne charakteristické príznaky. Na ochorenie sa tak môže prísť len náhodou alebo počas zhoršenia jeho komplikácií. Napriek tomu existujú určité symptómy, ktoré sa dajú považovať za príznaky hypertenzie. V počiatkoch choroby sú to napríklad poruchy spánku, bolesti hlavy a hrudníka alebo bezdôvodná únava. V pokročilejšom štádiu už vznikajú príznaky v dôsledku poškodenia iných orgánov. Komplikáciami sú poškodenie ciev v mozgu, v srdci, poškodenie obličiek a cievneho systému dolných končatín. Vysoký tlak je jedným z najvýznamnejších faktorov aterosklerózy.

Tri piliere manažmentu liečby artériovej hypertenzie: farmakologická liečba, nefarmakologická liečba (úprava životosprávy – obmedzenie soli, redukcia hmotnosti, vylúčenie cigariet, alkoholu, pravidelný pohyb), spolupráca lekára a pacienta: lekár a pacient by mali spoločne dosiahnuť, aby pacient užíval liečbu správne – to je úloha pacienta, a aby liečba bola čo najefektívnejšia – úloha lekára.

Ako zlepšiť adherenciu?

Zistilo sa, že až 70 percent pacientov s hypertenziou v Európe nedosahuje napriek liečbe cieľové hodnoty tlaku krvi. Viac ako 75 % potrebuje na dosiahnutie týchto hodnôt kombinovanú liečbu. Liečba kombináciou liekov zabezpečí rýchlejšiu kontrolu krvného tlaku (o 18,5 %) a významné zníženie rizika infarktu a cievnej mozgovej príhody (o 34 %). Zo všetkých pacientov celosvetovo užíva jeden liek 30 % hypertonikov, dva lieky 40 % a tri alebo viac liekov 30 % hypertonikov. Ak pacienti potrebujú viacero liekov, zvyčajne ich neužívajú správne. Stáva sa, že niektoré prestanú brať, zmenia si dávkovanie alebo úplne prestanú brať lieky aj počas niekoľkých dní či týždňov.

Liečba musí byť dlhodobá, väčšinou celoživotná. Aj preto sa mnohí pacienti obávajú, že pravidelné užívanie viacerých liekov im môže poškodiť pečeň či obličky a prerušením užívania si chcú tieto orgány „vyčistiť“. Prerušenie liečby je však nebezpečné a môže ohroziť ich život. Už vynechanie jednej dávky môže spôsobiť prudké zvýšenie tlaku krvi a byť „poslednou kvapkou“, po ktorej nasleduje infarkt či mozgová príhoda. Až tretina pacientov s viacerými antihypertenzívami lieky neužíva a takmer polovica užíva len jeden z nich. Riziko prerušenia liečby u tých pacientov, ktorí sú liečení 3 tabletami denne, je 2,5-krát vyššie ako u tých, ktorí sú liečení jednou tabletou.

Riešením by mohli byť takzvané fixné kombinácie – spojenie dvoch alebo troch liekov do jednej tablety. Majú niekoľko výhod: znižuje sa tým počet tabliet, ktoré musí pacient denne užiť, zvyšuje sa tak ochota pacientov liečiť sa a zároveň sa zlepšuje kontrola tlaku krvi – stúpa efektivita liečby. Zároveň klesá počet nežiaducich vedľajších účinkov. Nezávislá analýza v západoeurópskych krajinách (Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Španielsku a Veľkej Británii) v horizonte 10 rokov dokázala, že zvýšenie ochoty pacientov liečiť sa na 70 % by viedlo k úspore 327 miliónov eur a k zníženiu počtu kardiovaskulárnych príhod.

Cholesterol: Kontrola je dôležitá

Zvýšená koncentrácia cholesterolu nebolí a v mladšom veku sa nijako neprejavuje. Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi však môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť. Je príčinou aterosklerózy. Výsledkom sú infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov.

,,Dobrý“ a „zlý“ cholesterol. Cholesterol je tuk a podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi. Prenášajú ho špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy sú: lipoproteín s vysokou hustotou (HDL, dobrý) a lipoproteín s nízkou hustotou (LDL, zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, v krvi však cirkuluje naviazaný na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.

Hlavnou úlohou HDL je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa mu hovorí aj „dobrý cholesterol“. HDL pôsobí protizápalovo a antioxidačne. Ku zvyšovaniu HDL cholesterolu vedie dostatok fyzickej aktivity.

LDL je zas hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka potrebuje cholesterol, ak ho však v krvi koluje veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko jeho postupného usadzovania na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu naviazanému na LDL nosič sa preto hovorí „zlý cholesterol“. K jeho zvyšovaniu prispieva okrem zvýšeného príjmu nasýtených tukov v potrave aj nedostatočný pohyb, priberanie na hmotnosti a fajčenie. Jeho hladina by mala byť do 3,0 mmol/l.

Zvýšená hladina cholesterolu sa dá zistiť v rámci preventívnych prehliadok. Rozhodnutie o potrebe liečby vysokého cholesterolu nezávisí len od jeho výšky, ale aj od celkového kardiovaskulárneho rizika. Z dvoch hlavných rizikových faktorov – dedičnosť a životospráva – môžeme v súčasnosti ovplyvniť len jeden. Prevenciou je teda dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.

Ak sa vysokú koncentráciu cholesterolu v krvi nepodarí znížiť zmenou životosprávy a pohybovou aktivitou alebo je hladina „zlého“ cholesterolu vysoká, odborník predpíše liečbu liekmi.

Diabetes: Ochorenie, ktoré pacient zvládne s podporou najbližších a lekára

Skorá diagnostika a včasná, správne zvolená liečba spolu s dodržiavaním zásad životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokáže zabrániť vážnym komplikáciám diabetu alebo ich oddialiť. Patria medzi ne srdcovo-cievne ochorenia, ktoré hrozia diabetikom dva- až štyrikrát častejšie ako dospelým bez diabetu. Ďalšími vážnymi komplikáciami cukrovky sú poškodenie zraku, obličiek, ako aj takzvaná diabetická noha.

Riziko amputácie končatiny je u diabetikov 15– až 40-krát vyššie ako u zdravých ľudí. Až 8 z 10 prípadov diabetu 2. typu by bolo možné zabrániť zmenou životného štýlu. Medzi príznaky choroby patria neustály smäd, nadmerné močenie, celková vyčerpanosť, poruchy ostrosti zraku, pocit brnenia či pálenia v končatinách, opakujúce sa kožné alebo pohlavné infekcie, ale aj pomalé hojenie rán či schudnutie bez známej príčiny. Najdôležitejším cieľom liečby je znížiť hladinu cukru v krvi na normálne hodnoty glykémie 4,5 až 7,5 mmol/l.

Základom diétnych opatrení musí byť racionálna, pestrá a vyvážená strava. Odporúčanú stravu je nutné upraviť podľa veku, typu práce, náplne voľného času, pohybových zvyklostí, ostatných chorôb a rodinných stereotypov.

Fyzická aktivita a pohyb by mali byť pre diabetikov samozrejmou súčasťou životosprávy. Treba vyberať aktivity, ktoré sú vhodné vzhľadom na celkový zdravotný stav, zdatnosť, šport by sa mal podieľať na dosiahnutí čo najlepšej glykémie. Vo všeobecnosti sa diabetikom odporúčajú cvičenia, ktoré zaťažujú veľké svalové skupiny a prevláda v nich vytrvalostná športová aktivita. Jej časové rozmedzie by malo trvať 30 až 60 minút najmenej 3-krát do týždňa.

Edukácia diabetikov si vyžaduje špecifické podmienky:

  • Dostatok času. Pri edukácii sa témy opakujú, lekár opakovane vysvetľuje a vracia sa k problémom pacienta. Edukovať s plnou čakárňou za chrbtom sa nedá, správne by sa mala sústrediť do špeciálnych ordinačných hodín, čo však v podmienkach našich ambulancií nie je ľahké.
  • Vzájomný dialóg. Lekár si overuje, čo pacient už vie, vracia sa k témam, ktoré ovláda horšie, pacient kladie doplňujúce otázky, uisťuje sa, či rozumel správne.
  • Poznanie osobnosti pacienta. Aby lekár mohol úspešne vzdelávať, musí vedieť, či pacient svojmu ochoreniu prikladá dostatočný význam a ako je motivovaný. Mal by vedieť odhadnúť, s akou dôslednosťou bude dodržiavať jeho odporúčania a čo by ho povzbudilo k väčšej aktivite.
  • Spolupráca s rodinou pacienta. Lekár, pacient a jeho rodina tvoria partnerský trojuholník. Ak funguje, aj liečba je úspešná. Ak jedna strana zlyháva, negatívne to ovplyvňuje výsledok snaženia ďalších dvoch strán.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #diabetes #civilizačné choroby #cholesterol #vysoký krvný tlak #liečba pacientov