Otázky a odpovede o lymfatickom systéme

Čítajte stručné lekárske odpovede na to, čo by ste mali vedieť o lymfatickom systéme.

Pri diagnostike lymfómu musíte podstúpiť niekoľko odborných vyšetrení.

Autor: SHUTTERSTOCK

Ako funguje lymfatický systém?
Lymfatický systém je neoddeliteľnou súčasťou imunitného systému. Odstraňuje jedovaté splodiny vznikajúce v organizme počas metabolizmu, toxické látky, ktoré sa dostali do tela z vonkajšieho prostredia, a tiež absorbuje prebytočnú tekutinu a zaisťuje jej návrat do krvného riečiska. Je tvorený lymfatickými cievami, uzlinami a orgánmi. Treba si ho predstaviť ako skladačku tenkých trubíc – ciev, vedúcich pozdĺž krvných tepien a žíl a tvoriacich hustú sieť vo väčšine orgánov nášho tela. Cez ich steny sa vstrebáva prebytočná tekutina z okolitého prostredia spolu s ďalšími látkami nachádzajúcimi sa v medzibunkovom priestore. Táto tekutina sa po vstupe do lymfatických ciev označuje ako lymfa. Lymfatické cievy sa postupne spájajú, až vzniknú dva veľké lymfovody ústiace do žilového systému, ktorými sa nazbieraná lymfa vracia do krvného obehu. Lymfatické uzliny sú drobné obličkovité útvary, ktoré sa nachádzajú na rôznych miestach pozdĺž lymfatických ciev. Podieľajú sa na dozrievaní lymfocytov a tvorbe protilátok, filtrujú pritekajúcu lymfu a zadržujú toxické látky. Lymfocyty sú biele krvinky cirkulujúce v lymfe. Ich prirodzenou funkciou je tvorba protilátok a zároveň riadenie celého mechanizmu obranyschopnosti v boji proti infekciám. Lymfocyty sa nachádzajú vo všetkých častiach tela a tvoria tzv. lymfatické tkanivo. V ľudskom organizme rozoznávame dva typy lymfocytov: B-lymfocyty a T-lymfocyty. T-lymfocyty rozoznávajú telu vlastné a, naopak, cudzie látky, s ktorými sa dostanú do kontaktu. Pri kontakte s cudzou látkou vyvolávajú rôzne imunitné reakcie vedúce k jej zneškodneniu. B-lymfocyty – pri kontakte s cudzou látkou sa mení časť z nich na takzvané plazmatické bunky, ktoré tvoria protilátky proti tejto cudzej látke.

Postihuje rakovinové bujnenie oba typy lymfocytov?
Áno, ale častejšie sa týka B-buniek v rôznych častiach tela – najmä v lymfatických uzlinách, slezine, kostnej dreni, krvi, ale aj v ďalších orgánoch. Zväčšenie uzlín býva jedným z najčastejších príznakov tohto zhubného ochorenia, aj preto si treba každú zväčšenú uzlinu vždy dať vyšetriť lekárom. Zväčšená uzlina však môže vzniknúť aj z iných, menej závažných príčin, ako napríklad pri bežnej infekcii prebiehajúcej v jej blízkom okolí. Dôležité je, že včasná a správna diagnostika spolu s vhodnou liečbou prinesú pacientovi omnoho väčšiu šancu aj na úplné vyliečenie.

Ako vzniká lymfóm?
Na túto otázku nevie dnes jasne odpovedať žiaden lekár. Rakovina, zhubné nádorové ochorenie, vzniká v dôsledku nekontrolovaného delenia a rastu buniek. Aby sa zdravá bunka zmenila na rakovinovú, musí dôjsť k takému poškodeniu jej genetickej informácie, ktoré vedie k strate kontroly nad jej prirodzeným životným cyklom. Takáto bunka žije dlhšie a delí sa rýchlejšie ako zdravé bunky, pričom všetky bunky, ktoré z nej vzniknú, majú rovnaké vlastnosti. Presné mechanizmy vedúce k týmto a ďalším zmenám pri vzniku lymfómu nie sú známe. Svoju úlohu zohráva imunita a jej poruchy, hovoríme však o závažných poruchách, ako napríklad AIDS či dlhodobé užívanie liekov na potlačenie imunity u pacientov po transplantácii, aby neodvrhli cudzí orgán. Náchylnosť k častým chrípkam a prechladnutiam nemá na vznik lymfómu žiadny vplyv. Životný štýl a stravovacie návyky ochorenie nespôsobujú. U väčšiny ľudí sa na vzniku lymfómu nepodieľa ani dedičnosť alebo je jej vplyv zanedbateľný.

Existujú aj nejaké alternatívne spôsoby liečby založené na strave?
Napriek tomu, že sa pacienti často obracajú k alternatívnej medicíne, nebolo preukázané, že by tieto špeciálne diéty mohli viesť k uzdraveniu alebo k zlepšeniu nádorovej choroby. Alternatívne dietetické postupy často obsahujú niektoré zásady zdravej výživy v jej dnešnom vedeckom poňatí, ale ako celok väčšinou nespĺňajú požiadavky plnohodnotnej výživy. Pacient s nádorovým ochorením potrebuje stravu s dostatočným zastúpením všetkých nevyhnutných živín vo vhodnom pomere. K všeobecným výživovým odporúčaniam na prevenciu nádorových ochorení patrí: denne pravidelne jesť najmenej tri porcie zeleniny a dve porcie ovocia, jesť veľa celozrnných obilnín, udržiavať si optimálnu váhu, znížiť príjem tukov, jesť menej červeného mäsa (nie viac ako 140 g denne), neužívať vysoké dávky vitamínových doplnkov, obmedziť príjem alkoholu, vyhnúť sa príliš slaným jedlám.