Parkinsonova choroba je druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie. Londýnsky lekár a paleontológ James Parkinson ju ako prvý na svete popísal už v roku 1817. Nazval ju trasľavá obrna. Jeho meno sa s týmto ochorením začalo skloňovať o 60 rokov neskôr.
Podľa posledných dát Národného centra zdravotníckych informácií bolo v neurologických ambulanciách v roku 2022 na Slovensku sledovaných 19 774 pacientov s týmto ochorením. V spomínanom roku zároveň pribudlo 4 999 novodiagnostikovaných pacientov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie World Health Organization (WHO) sa výskyt ochorenia za posledných 25 rokov celosvetovo zdvojnásobil.
Parkinsonova choroba spôsobuje ľuďom ťažkosti s kontrolovaním telesných pohybov, ktoré sa postupne zhoršujú a obmedzujú pacientov v každodennom živote. Najznámejším príznakom je nekontrolovateľný tras, ďalej poruchy chôdze, reči, strata čuchu, svalová tuhosť, náhle „zamrznutie“ tela, naklonenie dopredu, poruchy koordinácie, znížená mimika tváre či problém udržať rovnováhu. Motorické príznaky sú výsledkom degenerácie mozgových buniek.
Čítajte viac "Trasľavá obrna" postihuje čoraz viac ľudí. Dnes je svetový deň Parkinsonovej choroby
Prvý príznak
Často býva prvým príznakom tremor, teda tras, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v ruke, ale objaví sa aj v nohe či čeľusti. Ak u seba tento symptóm pozorujete, nemávnite nad ním rukou s tým, že ide o dôsledok stresu či vyčerpania, ale radšej vyhľadajte lekára. Charakteristické je, že tras sa v začiatkoch choroby objavuje v pokoji, keď sa postihnutý nehýbe. Pri pohybe zvyčajne ustúpi.
„Počet pacientov s Parkinsonovou chorobou celosvetovo, aj na Slovensku, vzrastá. Je to dané starnúcou populáciou, faktormi životného prostredia a lepšou diagnostikou. Celosvetovo sa číslo pohybuje okolo desiatich miliónov," uviedla docentka Zuzana Košutzká z Centra pre extrapyramídové ochorenia 2. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Aj keď napriek intenzívnemu výskumu je ochorenie stále nevyliečiteľné, existuje niekoľko liečebných metód, ktoré pomáhajú pacientom zmierniť symptómy, spomaliť progres ochorenia a tým zlepšiť kvalitu ich života.
Čítajte viac Parkinsonova choroba: Pacientov vracia do života hĺbková stimulácia mozgu + test
Ide nielen o lieky, ale aj fyzikálnu terapiu. V prípade pacientov, u ktorých liečba nezaberá, sa pristupuje k chirurgickému zákroku, ktorého cieľom je hĺbková stimulácia mozgu. Voperované miniatúrne zariadenie prostredníctvom tenkých elektród ovplyvňuje signály v mozgu. Má silu zmierniť či dokonca odstrániť príznaky, napríklad tras rúk a nekoordinované pohyby.
„Najúčinnejším liekom sú preparáty levodopy, ktorými dokážeme efektívne kontrolovať symptómy ochorenia. V pokročilejšom štádiu máme k dispozícii hlbokú mozgovú stimuláciu a pumpové systémy, ktorými sa antiparkinsonské liečivá dodávajú kontinuálne,“ uviedla Košutzká.
Čítajte viac Pozrite sa, ako sa prejavy Parkinsona dajú "vypnúť" jediným tlačidlom!
Slovensko má raritu
Väčšina pacientov má viac ako 60 rokov, ale jeden z desiatich nemá ani 50 rokov. Svetové štatistiky zároveň hovoria, že postihnutých je o niečo viac mužov ako žien.
Pokiaľ ide o výskyt ochorenia podľa pohlavia, Slovensko sa v posledných deviatich rokoch odlišuje od svetových štatistík. Od roku 2013 sledujú neurologické ambulancie viac žien ako mužov s Parkinsonovou chorobou.
Presná príčina vzniku ochorenia ostáva u väčšiny pacientov neznáma. Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. Medzi možné činitele patria toxíny, pesticídy či drobné úrazy mozgu.
Zákerným ochorením trpeli pápež Ján Pavol II., americký prezident George Bush starší či herec Robin Williams. Medzinárodným symbolom ochorenia sa stal červený tulipán po holandskom pestovateľovi kvetov, ktorý trpel Parkinsonom. Svetový deň ochorenia sme si pripomenuli v stredu 11. apríla.