Parkinsonova choroba: Pacientov vracia do života hĺbková stimulácia mozgu + test

Riziko ochorenia, ktoré po prvý raz pred 200 rokmi opísal anglický lekár James Parkinson, narastá so zvyšujúcim sa vekom. Prejavuje sa najmä trasom, stuhnutosťou svalstva, pomalým pohybom, nestabilitou či stratou rovnováhy. Príčina ochorenia spočíva v ubúdaní dopamínu v štruktúrach mozgu. „Najčastejším a typickým iniciálnym príznakom je tras jednej z horných končatín. Neskôr sa pridružujú samovoľné pohyby, stuhnutosť, pomalosť, problémy s artikuláciou, písaním či nehybná tvár,“ vysvetľuje neurológ docent Peter Valkovič. „Pacienti prestávajú byť schopní sa sami o seba postarať a sú odkázaní na pomoc najbližších. Prichádzajú o prácu. Väčšina týchto pacientov trpí depresiami,“ hovorí.

Tam, kde sa končia možnosti farmakologickej liečby, prichádzajú na rad moderné medicínske technológie a inovácie. Tie dnes dávajú nádej aj pacientom s parkinsonom. Reč je o hĺbkovej stimulácii mozgu. Tá prostredníctvom implantovaného neurostimulátora a elektród zavedených do mozgu pomáha pomocou pravidelných elektrických impulzov zmierňovať nepríjemné prejavy Parkinsonovej choroby. Vďaka tomu dokáže vrátiť pacientom a ich rodinám stratenú kvalitu života a psychickú pohodu. „Táto technika nahradila staršie operácie, ktorých nevýhodou bola určitá ,nezvratnosť‘, nemožnosť modulácie efektu a často permanentné nežiaduce účinky,“ vysvetľuje docent Valkovič.

Celosvetovo už podstúpilo takúto liečbu viac ako 150-tisíc pacientov. Na Slovensku je ich viac ako sto. Terapia, ktorá je plne hradená z verejného zdravotného poistenia, sa vykonáva v rámci Slovenska na troch pracoviskách: v Univerzitnej nemocnici v Bratislave a v Košiciach a v Nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

Po spustení hĺbkovej stimulácie mozgu dochádza k výraznému zlepšeniu kvality života pacientov s Parkinsonovou chorobou. Hoci choroba bude aj naďalej ich doživotným sprievodcom, vďaka pôsobeniu hĺbkovej stimulácie mozgu a tlmeniu jej nepríjemných príznakov sa pacienti znovu dokážu zapojiť do plnohodnotného života – sú schopní sa o seba sami postarať, nie sú odkázaní na svoje okolie, mnohí sa vrátia späť do práce, môžu sa venovať svojim koníčkom a žiť úplne bežný život. "Získavajú späť sebaúctu, sebadôveru, vieru vo vlastné sily, celkovú psychickú pohodu, čo len napomáha celkovej liečbe,“ zdôrazňuje neurológ. „Tým, že sú samostatnejší, odľahčujú svojim blízkym. Tým, že môžu znovu pracovať, odľahčujú sociálnemu systému. Táto terapia má teda pozitívny celospoločenský dosah,“ dodal docent Valkovič.