Naša bývalá novinárska kolegyňa Soňa (dnes už na dôchodku), spomína: „Ani neviem, kde som tú pliagu vlastne chytila. Celé leto som trávila na kúpalisku, chodievala som tam pešo. V posledný augustový deň som si všimla, že akosi častejšie pokašliavam. Nebolo to nejaké vážne, predpokladala som, že to čoskoro prejde.“ Po inkubačnej dobe, ktorá môže trvať 6–20 dní sa Soňa zjavne dostala do prvého (tzv. katarálneho) štádia choroby, ktorá trvá 10–15 dní a začína sa ako zápal horných dýchacích ciest. Prejavuje sa príznakmi prechladnutia – mierne zvýšenou teplotou, únavou, nechutenstvom, nádchou, kýchaním, občasným suchým kašľom. V tomto období na čierny kašeľ ešte nikto nepomyslí, pacient je však už infekčný."
„Predpokladala som, že to čoskoro prejde,“ pokračuje Soňa. „S týmto predpokladom som odišla s mojimi príbuznými na týždňovú dovolenku do Toskánska. Akurát mi bolo trochu trápne, že často kašlem, tak som sa kŕmila mentolovými cukríkmi z púmp. Ale bolo to čoraz horšie, nepomohla ani morská voda, cítila som, že mám aj mierne zvýšenú teplotu a najmä v noci som svojím suchým kašľom všetkých vyrušovala. Ten kašeľ bol suchý, dusivý, a ak sa mi občas podarilo kýchnuť, vyšiel zo mňa bezfarebný hustý hlien. Po príchode domov, teda asi v polovici septembra, som preto zašla k lekárke. CRP test som podľa nej mala ,tak na hrane‘, ale aj tak mi predpísala antibiotiká a kodeín na zastavenie kašľacích záchvatov.“ (C-reaktívny proteín so skratkou CRP vzniká pri zápalovej reakcii v tele. Nachádza sa v krvi a čím sú jeho hodnoty vyššie, tým je bakteriálna choroba vo väčšom rozmachu. S pomocou CRP testu z kvapky krvi z prsta lekári zisťujú, či ide o vírusovú, alebo bakteriálnu infekciu.) Po siedmich dňoch liečby však Soňa necítila nijakú zmenu k lepšiemu. Práve naopak.
Foto: SHUTTERSTOCK
Začalo sa peklo, dusilo ma
„Bez srandy, začalo sa peklo,“ opisuje situáciu Soňa. „Hoci som najprv mala pocit, že si potrebujem len odkašľať, odrazu kašeľ nie a nie prejsť. Nevedela som ho zastaviť, dusila som sa s vypúlenými očami, a keď to konečne prešlo, nedokázala som sa zase nadýchnuť. Musela som ešte pár sekúnd po záchvate zadržať dych a až potom to opatrne skúsiť. Dvakrát som sa aj povracala. Bolo to hrozné, na záchvaty kašľa som sa často budila aj v noci, a keďže teraz zväčša bývam sama, mala som veľký strach a nevedela som, či mám utekať po pomoc k susedom, alebo len tak súkromne si umrieť,“ dodá sarkasticky. „Horúčku som už vôbec nemala, no pamätám sa, ešte jeden pocit bol hrozný – nedokázala som sa normálne napiť. Vieš, že keď si zodvihneš pohár k ústam, musíš sa pri pití trochu zakloniť. No ak som tak urobila, okamžite ma niečo na podnebí začalo silno štekliť a nasledoval záchvat kašľa. Musela som piť v predklone, s bradou pritisnutou na hruď. Ak si to vôbec vieš predstaviť, tak tušíš, čo obnášalo len obyčajné napitie sa.“
Asi tri dni po dobratí prvých antibiotík opakovane zašla k lekárke a sestrička jej urobila krvné testy a výter z hrdla. Počas výteru sa ju po úpornom záchvate kašľa Soni takmer podarilo ovracať. Hneď na druhý deň jej domov volali „z hygieny“, že má čierny kašeľ a aby sa okamžite izolovala a oznámila to svojej lekárke. Od nej sa dozvedela, že v poslednom čase prípadov čierneho kašľa výrazne pribúda, napríklad aj v škôlkach. Predpísala jej na e-recept rovnaké antibiotiká ako predtým, ale dvojnásobnú dávku a mala ich užívať v kratších intervaloch.
Čítajte viac Slovenskom sa šíri obávaná infekčná choroba, ochorenie sa vracia po rokoch a môže až zlomiť rebrá
„Po dvoch týždňoch sa situácia zlepšila, ale dobré to ani zďaleka nebolo. Vyskúšala som odvtedy všetky lieky, kvapky aj sirupy na kašeľ, na suchý aj vlhký, nepomohlo, okrem kašľa ma stále trápilo aj to silné dráždenie v krku. Lekárka ma varovala, že rekonvalescencia po tejto chorobe býva veľmi dlhá, aj pol roka či rok, čo sa mi aj potvrdilo. Ešte v decembri som kašľala statočne, teraz už iba občas. Našťastie, už ma to nedusí a v pohode si dokážem aj vypiť kávičku či vínko,“ dodáva so smutným úsmevom.
Foto: SHUTTERSTOCK
Musel vystúpiť na každej zastávke
Ďalší náš novinársky kolega Daniel mal čierny kašeľ už pred pätnástimi rokmi. „Mal som vtedy pred štyridsiatkou a kašľal som doslova v kuse. Myslel som si, že mám zápal priedušiek, tak som sa vybral k lekárke,“ spomína na ten deň, keď do ambulancie takmer nedošiel. „Keďže nešoférujem, musel som použiť verejnú dopravu. Doslova na každej zastávke električky som musel vystúpiť, inak by ma z nej ľudia aj tak asi vyhodili.“ Takže do ambulancie ho doviezlo niekoľko rôznych dopravných prostriedkov. „Lekárka mi predpísala nejaké lieky a len tak pre istotu zobrala krv na testy, či náhodou nemám čierny kašeľ. Výsledky boli o dva dni. A mal som ho! Bol to taký čudný suchý dráždivý kašeľ, keď som mal pocit, že ma neustále v hrudi niečo šteklí. Nasadili mi antibiotiká. Po liekoch mi to dosť rýchlo prešlo a možno týždeň som sa z toho oklepával. Človek kašle najmä v noci, vôbec sa s tým nedá spať.“ Aj tak z toho „vyšiel dobre“, rekonvalescencia uňho ani zďaleka netrvala tak dlho ako v prípade Sone.
Po menej nápadnom prvom (katarálnom) štádiu choroby sa začína druhé štádium (tzv. paroxyzmálne), ktoré trvá jeden až štyri týždne (aj dlhšie) s typickým dráždivým záchvatovitým kašľom. Sprevádza ho sčervenanie až zmodranie v tvári, ktoré sa končí vykašľaním hlienu alebo vracaním (dávivý kašeľ) a niekedy pauzou v nádychu, po ktorej nasleduje zdĺhavý nádych sprevádzaný „výkrikovým zvukom“ pripomínajúcim kikiríkanie kohúta alebo híkanie somára (somársky kašeľ). Záchvatov môže byť 40 až 50 denne a pacienta nesmierne vyčerpajú. Námaha pri kašli vedie až k prasknutiu cievok v oku, niekedy dokonca až k zlomeniu rebier, v každom prípade k veľkej svalovici a bolestiam brušného svalstva. Štádium zotavovania je často dlhé, intenzita a častosť kašľania sa znižujú, môžu sa pridružiť rôzne komplikácie.
Čítajte aj Praskla vám v oku cievka? Musíte vždy k lekárovi? Poradíme, ako si zachrániť oko
Na snímkach stránky Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sú snímky detí s modrinami na tvári a so zakrvavenými očami. Takisto bábätiek, ktoré museli byť napojené na ECMO (ECMO je prístroj zabezpečujúci mimotelové okysličenie krvi a odstraňovanie oxidu uhličitého z krvi pacienta. Pľúca sú tým odľahčené a môžu sa uzdravovať. ). A to všetko následkom čierneho kašľa.
Liek prvej voľby sú antibiotiká
Terapiu antibiotikami je potrebné začať ešte pri podozrení na infekciu a liekom prvej voľby sú tzv. makrolidové antibiotiká. Ochorenie podlieha hláseniu do systému hygienickej služby regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Najlepšou prevenciou čierneho kašľa je očkovanie, vakcinácia proti čiernemu kašľu je v povinnom očkovaní od roku 1958. Na ochranu detí v prvom roku života sa odporúča aj očkovanie tehotných žien. Materské protilátky chránia dieťa po narodení do obdobia, kým bude zaočkované. Po očkovaní troma dávkami v rámci hexavakcíny v rámci prvého roka života sa deti preočkujú v šiestom a teraz aj v trinástom roku života. Imunita však, bohužiaľ, nie je doživotná. Dospelí od 30 rokov by mali každých 15 rokov u svojho všeobecného praktického lekára absolvovať preočkovanie proti záškrtu a tetanu a pridať možno aj čierny kašeľ. Existuje trojvakcína záškrt – tetanus – čierny kašeľ (posilňovacia očkovacia látka sa volá Boostrix a pacient hradí cca 13,70 eura). „V rámci povinného očkovania aj preočkovania detí v 6. a 13. roku veku je vakcína plne hradená. Dospelí doplácajú za spomínanú trojvakcínu maximálne 14 eur, najčastejšie o niečo menej,“ doplnila nám informáciu PharmDr. Ľubica Slimáková, vedúca nemocničnej lekárne na bratislavských Kramároch.